Regulačný prístup Telekomunikačného úradu SR
k poskytovaniu hlasových služieb na báze IP protokolu.

     Je všeobecne uznávané, že VoIP a najmä aplikácie prenosu hlasu cez internet predstavujú technológiu, ktorá v budúcnosti významným spôsobom ovplyvní sektor elektronických komunikácií. VoIP predstavuje potenciál na zvýšenie konkurencie v oblasti hlasových služieb, na zavedenie nových progresívnych služieb pre zákazníkov a zníženie nákladov pre operátorov.

     Vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúci trh v poskytovaní hlasových služieb technológiou VoIP sa javí potreba ujasnenia stanoviska TÚ SR s ohľadom na reguláciu služby prenosu hlasu internetovým protokolom (VoIP) a podmienky používania rôznych číselných množín
na poskytovanie tejto služby.

Z hľadiska najzákladnejšej klasifikácie možno VoIP služby rozdeliť do nasledovných dvoch kategórií : 

●        VoIP služby ktoré poskytujú prístup do PSTN (public switched telephone network), čiže verejné telefónne siete (VTS) s prepájaním okruhov. Takéto služby sú všade definované ako verejná telefónna služba a v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení (zákon o elektronických komunikáciách) tiež aj elektronická komunikačná služba (EKS),  

●        VoIP služby ktoré len poskytujú hlasovú komunikáciu medzi užívateľmi Internetu, bez možnosti prístupu do PSTN, takže sa nejedná ani o verejnú ani o elektronickú komunikačnú službu a teda táto kategória nespadá pod reguláciu.

V určitom prípade môže byť služba VoIP nielen elektronická komunikačná služba, ale aj verejne dostupná telefónna služba, prípadne dokonca univerzálna služba (US) v zmysle zákona o elektronických komunikáciách.

Vzájomný vzťah EKS, VTS a US a VOIP:

Definície služieb podľa zákona o elektronických komunikáciách

Elektronickou komunikačnou službou (Electronic Communication Service ECS) sa rozumie služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov  v elektronických komunikačných sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie, s výnimkou služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich redakčný dohľad nad obsahom, prenášaným pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb; pojem nezahŕňa služby informačnej spoločnosti definované v článku 1 Smernice 98/34/ES, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v elektronických komunikačných sieťach.

Verejne dostupná telefónna služba (Public Available Telephony Service PATS) znamená službu dostupnú pre verejnosť na vytváranie a prijímanie vnútroštátnych a medzinárodných volaní a prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu; táto služba môže zahŕňať aj jednu alebo viac z týchto služieb: poskytnutie pomoci operátora, služby poskytovania informácií zo zoznamov účastníkov, zoznamy účastníkov, verejné telefóne automaty, poskytovanie služieb za špeciálnych podmienok, poskytovanie špeciálnych prostriedkov pre zdravotne postihnutých zákazníkov
alebo zákazníkov s osobitnými sociálnymi potrebami a/alebo poskytovanie geograficky neviazaných služieb.

Univerzálna služba (Universal Service US) je minimálny súbor služieb, ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území štátu všetkým koncovým užívateľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu, ktorou je cena zohľadňujúca úroveň spotrebiteľských cien a príjmy obyvateľov .

Ak sa služba VoIP poskytuje ako verejná elektronická komunikačná služba, potom podľa zákona o elektronických komunikáciách podlieha nasledujúcim podmienkam:

·         povinnosť podniku oznámiť začatie poskytovania služby príslušnému regulačnému orgánu (TÚ SR) (§ 14);

·         povinnosť podniku prispievať na financovanie univerzálnej služby (§ 13, ods. 2, d; § 54);

·         povinnosť podniku uzavrieť s účastníkom zmluvu o pripojení (§ 43);

·         povinnosť podniku zverejniť ukazovatele kvality služby na požiadanie národného regulačného orgánu (TÚ SR) (§ 45);

·         povinnosť podniku, ktorý prideľuje čísla svojim účastníkom, viesť evidenciu osobných údajov všetkých svojich účastníkov (§ 42, ods. 3, d) a vyhovieť všetkým oprávneným požiadavkám na prístup k relevantným informáciám v dohodnutom formáte za podmienok, ktoré sú spravodlivé, objektívne, nákladovo orientované a nediskriminačné na účely poskytovania informácií z verejne dostupných zoznamov účastníkov a poskytovania verejných zoznamov účastníkov (§ 50), pričom účastník má právo požadovať, aby jeho osobné údaje neboli zverejnené v účastníckom zozname (§ 61, ods. 3);

·         povinnosť podniku plniť podmienky stanovené individuálnym povolením na používanie čísel (§ 13, ods. 2, b; § 31, ods. 4);

·         povinnosť podniku zachovávať bezpečnosť komunikácií (§ 13, ods. 2, o; § 57, ods. 1)

·         povinnosť podniku zabezpečovať ochranu  súkromia (§ 13, ods. 2, f; § 55);

·         právo podniku  poskytovať elektronickú komunikačnú sieť a elektronickú komunikačnú službu na základe všeobecného povolenia (§ 12);

·         právo podniku k cudzím nehnuteľnostiam (§ 13, ods. 2, c; § 69)

·         právo podniku rokovať o prepojení (§ 28);

·         právo podniku používať čísla na základe individuálneho povolenia (§ 31, ods.2);

·         právo podniku žiadať, aby bol určený na poskytovanie univerzálnej služby (§ 50, ods. 4).

·         povinnosť podniku zabezpečiť transparentnosť a zverejňovanie informácií ohľadom cien a podmienok poskytovania verejne dostupnej  služby (§ 40; § 41);

Uvedený súbor podmienok je iný, ako súbor podmienok pre poskytovateľov verejne dostupnej telefónnej služby.

Poskytovatelia verejne dostupnej telefónnej služby, okrem hore uvedených podmienok, majú navyše nasledujúce povinnosti a práva:

·         povinnosť podniku poskytovať bezplatný a nepretržitý prístup k tiesňovým službám, vrátane prístupu na európske číslo tiesňovej služby 112 (§ 39, ods. 2, a);

·         povinnosť podniku umožniť každému účastníkovi ponechať si svoje číslo nezávisle od podniku poskytujúceho službu, t.j. povinnosť prenositeľnosti čísla (§ 48);

·         povinnosť podniku zabezpečovať integritu siete a dostupnosť siete v prípade krízových situácií (§ 39; § 42 ods. 6);

·         povinnosť podniku zabezpečiť prístup koncových užívateľov z členských krajín EÚ na negeografické čísla v SR (§ 39, ods. 2, d);

·         povinnosť podniku zabezpečiť pre svojich účastníkov, aby ich osobné údaje boli uvedené vo verejne dostupnom účastníckom zozname (§ 61, ods. 1), alebo ak o to požiadajú, aby neboli uvedené v tomto zozname  (§ 61, ods. 3);

·         právo podniku byť vybraný na poskytovanie  verejne dostupnej telefónnej služby prostredníctvom voľby a predvoľby prevádzkovateľa (§ 27);

·         právo podniku prijať účastníka prechádzajúceho k nemu od iného podniku poskytujúceho verejne dostupnú telefónnu službu so zachovaním pôvodného účastníckeho čísla, t.j. právo prenositeľnosti čísla (§ 48).

     V prípadoch, keď poskytovateľovi hlasovej služby nevyplýva zo zákona o elektronických komunikáciách povinnosť poskytnúť tiesňové volania, musí byť koncový užívateľ jasne a jednoznačne informovaný poskytovateľom VoIP služby  o obmedzeniach smerovania tiesňových volaní a ich potenciálnych dôsledkoch. TÚSR túto povinnosť ukladá v rámci rozhodnutia na pridelenie čísel pre tieto konkrétne prípady (VoIP služba je klasifikovaná ako verejná elektronická komunikačná služba).

Číslovanie

Podľa všeobecne záväzného právneho predpisu - Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 1. februára 2007 č. O –14/2007, o číslovacom pláne:

Na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby hlas prostredníctvom internetového protokolu  prideľuje úrad poskytovateľom služby:

1. čísla z množiny (0) 650 xxx xxx až(0) 654 xxx xxx  na sekundárne prideľovanie
pre koncových užívateľov

2. čísla z množiny (0) 690 xxx xxx až  (0) 696 xxx xxx na sekundárne prideľovanie pre koncových užívateľov

3. čísla z množiny (0) 602 xxx xxx  ako prístupové kódy z verejnej telefónnej siete
do Internetu.

Prístup TÚ SR k regulácii služieb VoIP vychádza z princípu technologickej neutrality. Rovnako podmienky na používanie číselných množín pre poskytovanie služieb sú založené
na technologickej neutralite.

To znamená, že používanie geografických čísel na poskytovanie verejnej telefónnej služby využitím technológie internetového protokolu  je v princípe možné za dodržania príslušných podmienok a povinností vyplývajúcich zo zákona o elektronických komunikáciách, všeobecného povolenia č. 1/2005 na poskytovanie sietí a služieb v znení neskorších zmien a rozhodnutia o pridelení čísel.

Podľa definície tejto služby a súčasne aj definície geografického čísla[1] v zmysle zákona o elektronických komunikáciách vyplýva nasledovné:

1.      podnik môže poskytovať verejne dostupnú telefónnu službu na báze technológie IP protokolu, ak nejakým spôsobom zabráni nomadickému charakteru služby (technicky alebo právne,...), čiže zachová status geografického čísla,

2.      v zmysle zákona o elektronických komunikáciách zabezpečí:

● prenositeľnosť čísla

● volanie na všetky tiesňové čísla vrátane  112

● poskytne identifikáciu a lokalizáciu volajúceho na tiesňové čísla vrátane 112

Samozrejme sú tam aj ďalšie povinnosti ako poskytovateľa verejne dostupnej telefónnej služby ale tieto sú asi najsledovanejšie aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytovanie verejne dostupnej telefónnej služby na báze technológie IP protokolu je považované za nastupujúcu alternatívu pri náhrade klasických hlasových služieb v sieťach  PSTN.

Používanie geografických čísel pre VoIP (PATS) je umožnené aj v iných štátoch EÚ a Európska komisia dokonca vydala dokument COCOM 06-14 “ Regulatory treatment of Voice over IP services”, kde vyzýva členské štáty na flexibilnejšie používanie geografických čísel pre hlasové služby na báze IP protokolu.