Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky podľa § 54 ods. 7 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
Táto vyhláška upravuje podrobnosti o zriaďovaní a spravovaní osobitného účtu univerzálnej elektronickej komunikačnej služby (ďalej len „univerzálna služba“) a súvisiace podrobnosti o univerzálnej službe.
(1) Osobitný účet univerzálnej služby (ďalej len „osobitný účet“) sa zriaďuje podľa § 54 ods. 1 zákona na úhradu zistených čistých nákladov podľa § 4 ods. 1 vzniknutých pri plnení povinností univerzálnej služby.
(2) Osobitný účet sa zriaďuje na základe žiadosti podniku poskytujúceho univerzálnu službu podľa § 50 ods. 4 zákona o úhradu čistých nákladov po posúdení, či poskytovanie univerzálnej služby predstavuje podľa predložených podkladov pre žiadajúci podnik neprimerané zaťaženie.
Žiadosť podniku poskytujúceho univerzálnu službu o úhradu čistých nákladov podľa § 53 ods. 1 zákona okrem všeobecných náležitostí podania[1]) obsahuje údaj o
a) nákladoch spojených s efektívnym poskytovaním univerzálnej služby v určenej kvalite, výnosoch a objeme vloženého kapitálu vzťahujúcich sa k jednotlivým povinnostiam univerzálnej služby vrátane miery návratnosti vloženého kapitálu spolu s podrobným postupom ich kalkulácie; kalkulácia nákladov a výnosov je uvedená v prílohe č. 1,
b) špecifických skupinách koncových užívateľov univerzálnej služby, ktorými sú koncoví užívatelia s nízkym príjmom[2]) alebo s osobitnými sociálnymi potrebami[3]) (ďalej len „špecifické skupiny užívateľov“), pri ktorých je poskytovanie univerzálnej služby stratové, pretože dosiahnuté výnosy nepokrývajú vynaložené náklady.
(1) Úhrada čistých nákladov sa vzťahuje na služby verejných telefónnych automatov a služby pre špecifické skupiny užívateľov, ktorým podnik poskytuje univerzálnu službu za výhodnejších podmienok, ako sú obvyklé obchodné podmienky, pri ktorých je poskytovanie univerzálnej služby stratové, pretože dosiahnuté výnosy nepokrývajú vynaložené náklady, ak sú uvedené v žiadosti podľa § 3.
(2) Výpočet čistých nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré sú predmetom univerzálnej služby, je založený na dlhodobých prírastkových nákladoch a súčasných účtovaných cenách, pričom sa od nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré sú predmetom univerzálnej služby, odpočítajú výnosy dosiahnuté v súvislosti s plnením týchto povinností a akékoľvek výhody vyplývajúce podniku z poskytovania univerzálnej služby (ďalej len „trhové výhody“).
(3) Postup výpočtu čistých nákladov, výnosov a finančné ohodnotenie trhových výhod podľa § 53 ods. 3 zákona je uvedený v prílohe č. 2.
(1) Výpočet výšky úhrady na osobitný účet pre jednotlivé podniky je uvedený v prílohe č. 3.
(2) Úhrada vypočítaných čistých nákladov sa vykoná bezhotovostným bankovým prevodom na účet podniku poskytujúceho univerzálnu službu; úhrada sa vykonáva priebežne do výšky prostriedkov na osobitnom účte.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. septembra 2004.
Pavol Prokopovič v. r.
Čisté náklady sa vypočítajú podľa vzorca
ČN = (N – P) – V,
kde
N sa vypočíta podľa vzorca
![]()
kde
Nu je súčet nákladov za stratové skupiny užívateľov 1 až m,
Nvt je súčet nákladov za stratové verejné telefónne automaty 1 až k.
Do nákladov za stratové skupiny užívateľov 1 až m sa započítavajú
Do nákladov za stratové verejné telefónne automaty 1 až k sa započítavajú
P sa vypočíta podľa vzorca
kde
Pu je súčet výnosov za stratové skupiny užívateľov 1 až m,
Pvt je súčet výnosov za stratové verejné telefónne automaty 1 až k.
Do výnosov za stratové skupiny užívateľov 1 až m sa započítavajú výnosy
Do výnosov za stratové verejné telefónne automaty 1 až k sa započítavajú výnosy z
V sú trhové výhody vznikajúce podniku poskytujúcemu univerzálnu službu zohľadnené pri výpočte čistých nákladov. Trhové výhody sa finančne ohodnocujú; finančné ohodnotenie môže byť vyššie ako hodnota získaná odpočítaním zodpovedajúcich výnosov od kalkulovaných dlhodobých prírastkových nákladov.
Finančné ohodnotenie trhových výhod sa určí odhadom ako podiel z celoročných nákladov na reklamu a marketing alebo ako podiel z celoročného obratu podniku poskytujúceho univerzálnu službu. Pri určovaní podielu sa vychádza z analýzy trhu, pričom môžu byť zohľadnené porovnania výsledkov s výsledkami analýz v ostatných členských štátoch Európskej únie.
Trhové výhody sú najmä:
Určia sa podniky, ktorých obrat na vnútroštátnom trhu je rovný alebo vyšší ako 0,2 percenta, a to:
určí sa ročný obrat na vnútroštátnom trhu ako súčet nahlásených celoročných obratov jednotlivých podnikov a vypočíta sa limit 0,2 % (§ 54 ods. 1 zákona) podľa vzorca
L = 0,002 × NOP,
kde
L je limit predstavujúci 0,2 % z ročného obratu na vnútroštátnom trhu,
NOP je súčet nahlásených celoročných obratov jednotlivých podnikov.
z ďalšieho postupu sa vylúčia tie podniky, ktorých nahlásený celoročný obrat NOPi je nižší ako limit L.
<
L
Ďalej sa použijú len nahlásené celoročné obraty podnikov, ktorých NOPi je rovný alebo vyšší ako limit L. Určí sa súčet nahlásených celoročných obratov prispievajúcich podnikov, a to:
| m | |
| CO = | ΣNOPi |
| i=1 |
kde
CO je súčet nahlásených celoročných obratov prispievajúcich podnikov.
Vypočíta sa podiel jednotlivého prispievajúceho podniku, a to:
| NOPi | |
| PPi = | |
| CO |
kde
PPi je podiel jednotlivého prispievajúceho podniku na celoročnom obrate prispievajúcich podnikov.
Určí sa výška úhrady na osobitný účet pre jednotlivé prispievajúce podniky, a to:
VPi = PPi × ČN,
kde
VPi je výška úhrady jednotlivého prispievajúceho podniku,
ČN sú čisté náklady vypočítané podľa prílohy č. 2.