• Rozhodnutie 1. stupňa

R o z h o d n u t i e    o    r o z k l a d e   

číslo rozhodnutia:   59/01/2006                                                     V Bratislave 10. júla 2006                                       

Účastník  konania: 

Orange Slovensko, a.s.

Prievozská  6/A

821 09  Bratislava 

            Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný  správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) rozhodol  o rozklade spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, 821 09  Bratislava proti rozhodnutiu odboru ekonomickej regulácie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) číslo 515/14/2005 zo dňa 7. júla 2005 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vo veci určenia významného podniku na veľkoobchodnom trhu ukončenia volania  v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach, ktoré spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému  užívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu prepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou  sieťou  a pevnou sieťou do koncového bodu v mobilnej telefónnej  sieti určeného  špecifickou sieťovou adresou (ďalej len „veľkoobchodný trh č. 9“) a uloženia povinností podľa § 19 ods. 1, 2,  § 18, § 20 ods. 1, § 21 zákona o elektronických komunikáciách takto: 

            podľa § 59 ods. 1, 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku sa napadnuté rozhodnutie mení v časti 2 písm. b) výroku, ktorá po vykonanej zmene znie: 

„2.

b) povinnosť transparentnosti prístupu podľa § 18 zákona o elektronických komunikáciách. Spoločnosť Orange Slovensko, a. s., je povinná zverejniť najneskôr do 60 dní  odo dňa nadobudnutia  právoplatnosti tohto rozhodnutia na svojej verejne dostupnej internetovej stránke informácie z jednotlivých zmlúv o prepojení uzatvorených do dňa právoplatnosti  tohto rozhodnutia a pri zmluvách o prepojení uzatvorených po dni právoplatnosti tohto rozhodnutia do 15 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o prepojení, týkajúce sa: 

I.       špecifikácie rozhraní, prostredníctvom ktorých  je realizované prepojenie sietí,

II.    špecifikácie signalizácie použitej pre prepojenie,

III. členenia prevádzky na silnú, slabú a víkendovú podľa časových intervalov,

IV.  popisu jednotlivých kategórií vnútroštátnych volaní ukončených v sieti spoločnosti Orange Slovensko, a.s., vrátane cien za tieto volania,

V.     rozsahu doplnkových služieb poskytovaných  spoločnosťou Orange Slovensko, a.s., vrátane cien za tieto služby;“. 

Ostatné časti výroku zostávajú nezmenené.

Odôvodnenie:

            Spoločnosť Orange Slovensko, a.s., (ďalej len „spoločnosť Orange Slovensko“) podala v zákonnej lehote proti napadnutému rozhodnutiu rozklad, obsahom ktorého sú vecné a procesnoprávne námietky a návrh, aby predseda úradu napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil úradu na nové  prejednanie a rozhodnutie. 

Dôvody rozkladu: 

-  úrad v časti 1 výroku napadnutého rozhodnutia neuviedol  produkty a služby, ktoré obsahuje veľkoobchodný trh č. 9, čoho dôsledkom je nejasnosť a neurčitosť rozhodnutia vo vzťahu k uloženým povinnostiam, 

-   úrad hodnotil trhový podiel spoločnosti Orange Slovensko  s ohľadom na počet aktívnych užívateľov k 31.12.2003 a vo všeobecnej rovine posúdil všetky ostatné zákonné kritéria uvedené v § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, analytickým spôsobom ich nevyhodnotil a nehodnotil ich vo vzťahu k produktom  a službám, ktoré sa na danom trhu nachádzajú, čiže pri analýze veľkoobchodného trhu č. 9 nepostupoval v súlade so zákonnými princípmi uvedenými  v § 3 ods. 4 správneho poriadku, dôsledkom čoho je, že rozhodnutie úradu nie je v súlade s § 16 a § 17 zákona  o elektronických komunikáciách,

-  úrad v záveroch analýzy neuviedol žiadnu skutočnú  deformáciu trhu,

-  úrad v rozhodnutí neuviedol, v čom sa prejavuje  nezávislé správanie spoločnosti Orange Slovensko na  predmetnom trhu,

-  povinnosť nediskriminácie prístupu uložená  v časti 2 písm. a) napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s § 19 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, pretože správne má znieť ako nediskriminácia prepojenia,

-   povinnosť transparentnosti prístupu uložená v časti 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia nie je v súlade  s § 18 zákona o elektronických komunikáciách, pretože správne má znieť ako povinnosť transparentnosti  prepojenia sietí,

-  povinnosť zverejniť akýkoľvek návrh na  zmenu zmluvných podmienok poskytovania služby ukončenia volaní v sieti spoločnosti Orange Slovensko, ktorá bude mať vplyv na podniky definované v § 4 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách  najneskôr 45 dní pred zamýšľanou zmenou na  svojej verejne dostupnej internetovej stránke a predložiť úradu je v rozpore s § 28 ods. 6 a § 18 zákona o elektronických komunikáciách a je nejasná, nezrozumiteľná, nie je  odôvodnená a logická,

-  uloženie povinností v časti 2 písm. d) bod II., IV. a V. napadnutého rozhodnutia, pretože služby, ktoré spočívajú v prístupe do siete za účelom poskytovania služieb zákazníkom spoločnosti Orange Slovensko nie sú súčasťou veľkoobchodného trhu č. 9 a ich uloženie je  v rozpore s § 17 ods. 1 v spojení s § 21 zákona o elektronických komunikáciách,

-  porušenie základných zásad  správneho konania, ako je zásada zákonnosti, materiálnej pravdy, voľného hodnotenia dôkazov, nesplnenie zákonnej požiadavky na náležitosti rozhodnutia. 

Predseda úradu preskúmal napadnuté rozhodnutie a s ním súvisiaci administratívny spis v celom rozsahu a k jednotlivým námietkam rozkladu zaujal toto  stanovisko:

Pripomienku resp. námietku spoločnosti Orange Slovensko, že v časti 1 výroku napadnutého rozhodnutia úrad  neuviedol  produkty a služby, ktoré obsahuje veľkoobchodný trh č. 9, dôsledkom čoho je nejasnosť a neurčitosť rozhodnutia  vo vzťahu k uloženým povinnostiam, predseda úradu neakceptoval.  Je nesporné, že výrok je najdôležitejšou časťou  rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná a  nesmú  vzniknúť pochybnosti o rozsahu jeho účinkov. S poukázaním na rozhodnutie Telekomunikačného úradu SR zo dňa 28.1.2004, vyhláseným v zbierke zákonov pod č. 57/2004 Z. z., ktorým  sa určuje zoznam relevantných trhov a § 5 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách je nespochybniteľné, aké produkty a služby obsahuje veľkoobchodný trh č. 9. Tento  je v uvedenom rozhodnutí určený ako služba ukončenia volania v jednotlivých verejných  mobilných telefónnych sieťach, ktorá spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému  užívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu  prepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi  mobilnou sieťou a pevnou sieťou do koncového bodu  v mobilnej telefónnej sieti  určeného špecifickou  sieťovou adresou. Volanie je pritom podľa § 5 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách definované ako elektronické komunikačné spojenie zostavené  prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase.

Definícia  volania podľa zákona o elektronických komunikáciách je jednoznačná, týka sa akýchkoľvek volaní, nie je z nej vylúčené žiadne, teda ani  medzinárodné volanie a  v spojení s definíciou  veľkoobchodného trhu č. 9 je zrejmé, že nezahŕňa tranzitnú prevádzku, dátové služby a SMS.

Ďalšie námietky 1. časti rozkladu, ktoré konštatujú, že úrad  postavenie spoločnosti Orange Slovensko, ako významného  podniku na veľkoobchodnom trhu č. 9 odvodil najmä s poukazom na všeobecne platný názor, že každý mobilný operátor má 100 % podiel na trhu ukončovania volaní vo vlastnej sieti, a že úrad hodnotil trhový podiel  tejto  spoločnosti s ohľadom  na  počet  aktívnych  užívateľov  k 31.12.2003  a vo všeobecnej rovine posúdil všetky ostatné zákonné kritéria uvedené v § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, ktoré analytickým spôsobom  nevyhodnotil, považuje predseda úradu za nedôvodné.  Ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v analyzovanom období pôsobili na území Slovenskej republiky dvaja mobilní operátori, jedným z nich je spoločnosť Orange Slovensko. Službu ukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych  sieťach môže poskytovať výhradne ten podnik, do siete  ktorého je pripojený volaný účastník. V podmienkach  Slovenskej republiky to znamená, že službu ukončenia  volania v sieti spoločnosti Orange Slovensko môže poskytnúť výhradne spoločnosť Orange Slovensko a službu ukončenia volania v sieti druhého mobilného operátora môže poskytnúť výhradne tento operátor. Pre  koncového užívateľa pritom nie sú tieto dve siete ani  zhodné ani vzájomne zastupiteľné. Vzhľadom na  definíciu veľkoobchodného trhu č. 9 je nespochybniteľné, že na tomto  trhu má každý operátor 100 % podiel  vo svojej sieti. Ide o skutočnosť jednak všeobecne známu a taktiež úradu známu z jeho činnosti potvrdenú analýzou relevantného veľkoobchodného trhu č. 9, kde úrad na základe vykonaného šetrenia a zistených skutočností skonštatoval, že na tomto trhu nie je efektívna súťaž, čiže spoločnosť Orange Slovensko má podľa § 16 ods. 3 zákona  o elektronických komunikáciách na veľkoobchodnom trhu č. 9 významný vplyv a také postavenie, že nie je  vystavená efektívnej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.

Námietka, ktorá sa vzťahuje na  ukazovateľ „počet aktívnych užívateľov k 31.12.2003 použitý pri hodnotení trhového podielu spoločnosti Orange Slovensko nie je dôvodná. Vzhľadom na  definíciu veľkoobchodného trhu č. 9 by použitie akéhokoľvek ukazovateľa viedlo k záveru, že  na tomto trhu má spoločnosť Orange Slovensko vo svojej sieti 100 % podiel. Dokument, na ktorý sa spoločnosť Orange Slovensko odvoláva, nie je záväzný, má len odporúčajúci charakter. Európska komisia proti použitým ukazovateľom ani k výsledku analýzy nemala žiadne výhrady. Námietka absencie definície „aktívneho užívateľa“ taktiež nie je dôvodná. Úrad – odbor ekonomickej  regulácie listom zn. 33/14/2004 zo dňa 10.2.2004 vyžiadal v rámci všeobecného prieskumu na  relevantnom trhu od spoločnosti Orange Slovensko poskytnutie informácií podľa priloženého dotazníka. Úradom vyžiadanú informáciu o celkovom počte zákazníkov verejných mobilných sietí ako ekonomickej kategórie, čo v ponímaní zákona o elektronických komunikáciách môžeme zahrnúť pod pojem užívateľ, samotná spoločnosť Orange Slovensko špecifikovala ako celkový počet aktívnych zákazníkov  verejných mobilných sietí (list č. 96/14/2004 zo dňa 26. februára 2004).

            K námietkam II. časti rozkladu je potrebné uviesť, že úrad podľa § 16 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách analyzuje relevantné trhy s cieľom zistiť, či je na  príslušnom trhu efektívna súťaž. Ak úrad  po vyhodnotení kritérií podľa § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách dospeje k záveru, že na relevantnom trhu má podnik  také postavenie, že nie je vystavený efektívnej súťaži, je povinný uložiť podniku aspoň jednu povinnosť podľa § 18 až 24  a § 27 zákona o elektronických komunikáciách.

Úrad v záveroch analýzy skonštatoval, že na veľkoobchodnom  trhu č. 9 pôsobia len dve spoločnosti. Vyhodnotením informácií a podkladov získaných od týchto spoločností a vzhľadom na charakter veľkoobchodného trhu č. 9 úrad  dospel k záveru, že trhový podiel jednej i druhej spoločnosti, vyjadrený prostredníctvom prístupu k sieti, pridelených  čísiel z číselnej množiny a pridelených frekvencií je 100 %. Na základe výsledkov analýzy úrad skonštatoval, že podľa § 16 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách na veľkoobchodnom trhu č. 9  nie je efektívna súťaž. Obidve  spoločnosti, jednou z ktorých je i spoločnosť Orange Slovensko, majú podľa § 16 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách na veľkoobchodnom trhu č. 9 významný vplyv a také postavenie, že nie sú vystavené efektívnej súťaži a ekonomický vplyv im v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od  konkurentov a užívateľov. Samotná skutočnosť, že spoločnosť Orange Slovensko má na predmetnom trhu 100 % podiel v kombinácii s vysokým trhovým podielom na  súvisiacom maloobchodnom trhu, ako aj neexistencia  potenciálnej konkurencie, sú dostatočným súťažným problémom a dôvodom, aby úrad uložil povinnosti podľa  § 18  až 21 zákona o  elektronických komunikáciách.

Tvrdenie spoločnosti Orange Slovensko, že úrad neuviedol žiadnu skutočnú deformáciu trhu, nie je teda dôvodné.

Poukazovaný rozpor s legislatívou Európskej komisie, článok 8 (4)  Prístupovej smernice 2002/19/EC nie je opodstatnený, pretože čl. 8 (4) Prístupovej smernice 2002/19/EC upravuje problematiku nákladovej orientácie. Jej nedostatočnú špecifikáciu Európska komisia úradu pripomienkovala, preto túto povinnosť ustanovenú v § 22   zákona o  elektronických komunikáciách úrad spoločnosti Orange Slovensko neuložil.

Povinnosť nediskriminácie prístupu a tiež povinnosť transparentnosti prístupu podľa    § 19 ods. 1, 2  a podľa § 18 zákona o  elektronických komunikáciách je uložená v súlade s týmito ustanoveniami. Podľa § 4 ods. 10 posledná veta zákona o  elektronických komunikáciách  - prepojenie je  osobitný druh prístupu medzi poskytovateľmi verejných  sietí, preto navrhované znenie týchto povinností nie je  relevantné.  Obidve povinnosti uložené v znení, aké obsahuje časť 2 písm. a), b) napadnutého rozhodnutia, nie sú na ujmu  spoločnosti Orange Slovensko a žiadnym spôsobom nezasahujú do jej práv a právom chránených záujmov.

Pripomienka Európskej komisie obsiahnutá v bode 2 listu  zo dňa 11.2.2005 sa vzťahuje na povinnosti podľa § 21 zákona o  elektronických komunikáciách (prístup k určitým sieťovým prostriedkom)  a nie na  povinnosti uložené  podľa § 19 a 18 zákona o  elektronických komunikáciách.

K námietkam uloženia povinností podľa § 21 zákona o  elektronických komunikáciách v časti 2 písm. d) bod II., IV., V. napadnutého rozhodnutia: 

Podľa § 4 ods. 9 je prístup definovaný ako sprístupnenie zariadení, elektronických komunikačných služieb alebo zariadení a elektronických komunikačných služieb inému podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Povinnosti uložené v písm. d) napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za povinnosti, ktoré by ukladali spoločnosti Orange Slovensko povinnosť zabezpečiť prístup do svojej siete v zmysle definície veľkoobchodného trhu č. 8. Úrad napadnutým rozhodnutím určil spoločnosť Orange Slovensko za významný podnik na veľkoobchodnom trhu č. 9 a zároveň jej uložil povinnosti, ktoré sa vzťahujú výlučne k tomuto trhu.  Teda aj povinnosti podľa písm. d) napadnutého rozhodnutia sú povinnosťami, ktoré sa vzťahujú k veľkoobchodnému trhu č. 9.

Napriek tomu, že v rámci týchto povinností je použitý výraz „prístup“, vzťahuje sa tento  výlučne  na  prístup  k zariadeniam podľa § 4 ods. 9 zákona o  elektronických  komunikáciách

v súvislosti s prepojením sietí. Podľa povinnosti podľa písm. d) je spoločnosť Orange Slovensko povinná v súvislosti s prepojením zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam, ktoré sú potrebné na prevádzkyschopnosť služieb alebo služieb virtuálnych sietí, poskytnúť špecifikované služby potrebné na prevádzkyschopnosť služieb medzi koncovými užívateľmi, vrátane poskytnutia zariadení pre služby inteligentných sietí a zabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom nevyhnutným na zabezpečenie efektívnej súťaže pri poskytovaní služieb. Prepojenie je podľa § 4 ods. 10 definované ako fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľom siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým komunikačným službám poskytovaným iným podnikom. 

Vzhľadom na definíciu prepojenia považuje predseda úradu uložené povinnosti za odôvodnené, pretože ich cieľom je zabezpečiť prevádzkyschopnosť služieb alebo služieb virtuálnych sietí a zabezpečenie efektívnej súťaže. Ak teda podnik žiadajúci o prepojenie so spoločnosťou Orange Slovensko požaduje v súvislosti s prepojením aj vyššie špecifikovaný prístup v záujme zabezpečenia prevádzkyschopnosti služieb je odôvodnené, aby mu spoločnosť Orange Slovensko takýto prístup poskytla rešpektujúc pritom princíp nediskriminácie.

Predseda úradu zásadne nesúhlasí s názorom spoločnosti Orange Slovensko, podľa ktorého podnik, ktorý žiada o prepojenie siete nepotrebuje a ani nevyžaduje prístup k rozhraniam. Samotná spoločnosť Orange Slovensko na inom mieste svojho rozkladu (str. 8) uviedla, že prepojenie je z technického pohľadu spojenie sietí v koncovom bode siete, ktorým je v tomto prípade rozhranie sietí. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že pre prepojenie je nevyhnutné zabezpečiť aj prístup k rozhraniam.

Povinnosti uložené v bode IV. a V. výroku neukladajú povinnosť prístupu do siete, tak ako to tvrdí spoločnosť Orange Slovensko, ale ukladajú povinnosť prístupu k zariadeniam v súvislosti s prepojením, čo je podstatný rozdiel a ich uloženie je teda primerané a odôvodnené.  

Predseda úradu zdôrazňuje, že vyššie uvedené povinnosti sa tak, ako všetky ostatné povinnosti, vzťahujú výlučne na veľkoobchodný trh č. 9 a ich uplatňovanie nie je možné požadovať vo väzbe na žiaden iný trh, pokiaľ iné rozhodnutie úradu neurčuje inak. 

Predseda úradu zohľadnil opodstatnenosť námietky spoločnosti Orange Slovensko, ktorá sa vzťahuje k časti 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia a zmenil ho tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

  K názoru  spoločnosti Orange Slovensko, že úrad v predmetnom správnom konaní porušil jeho základné  zásady, je potrebné v nadväznosti na jednotlivé časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, zdôrazniť, že úrad – odbor ekonomickej regulácie na základe výsledkov analýzy veľkoobchodného trhu č. 9 zistil, že na tomto trhu pôsobia len dve spoločnosti a dospel  k záveru, že na vymedzenom trhu nie je efektívna súťaž. Obe spoločnosti, pričom jednou z nich  je spoločnosť Orange Slovensko majú na tomto trhu významný vplyv. K tomuto záveru úrad dospel na základe vyhodnotenia kritérií podľa § 16 ods. 4 zákona o  elektronických komunikáciách. Úrad ďalej podľa § 17 ods. 1 tohto zákona určil rozhodnutím č. 515/14/2005 zo dňa 7.júla 2005 významný podnik a zároveň mu v ňom uložil povinnosti podľa § 18, 19, 20 a 21 zákona o  elektronických komunikáciách. Uloženie týchto povinností vychádza z dostatočne zisteného stavu veci a sú uložené úradom oprávnene, sú primerané účelu a princípom regulácie, ktorými sú  podpora efektívnej súťaže a rozvoj vnútorného trhu.

Úrad v konaní, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie, postupoval podľa zákona o  elektronických komunikáciách  a podľa správneho poriadku s dodržaním jeho  základných zásad. 

Poučenie:  Toto rozhodnutie je konečné. Na jeho  preskúmanie je príslušný Najvyšší súd  Slovenskej republiky.

Ing. Milan Luknár

predseda úradu

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.