• Rozhodnutie 1. stupňa

 

R o z h o d n u t i e    o    r o z k l a d e 

 

Číslo rozhodnutia:  60/01/2006                                                      V Bratislave 10. júla 2006

 

Účastník konania:

T-Mobile Slovensko, a. s.

Vajnorská 100/A

Bratislava

IČO: 35 705 019

  

Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) rozhodol na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie o rozklade spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 35 705 019 proti rozhodnutiu odboru ekonomickej regulácie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) číslo 514/14/2005 zo dňa 7. júla 2005 vo veci určenia významného podniku na veľkoobchodnom trhu ukončenia volania v jednotlivých verejných mobilných telefónnych sieťach, ktoré spočíva v prenose volania smerovaného ku koncovému užívateľovi mobilnej telefónnej služby z bodu prepojenia medzi mobilnými sieťami alebo medzi mobilnou sieťou a pevnou sieťou do koncového bodu v mobilnej sieti určeného špecifickou sieťovou adresou (ďalej len „veľkoobchodný trh č. 9“) a určenia povinností podľa § 19 ods. 1 a ods. 2, § 18, § 20 ods. 1 a § 21 zákona o elektronických komunikáciách takto:

podľa § 59 ods. 1, 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku sa napadnuté rozhodnutie mení v časti 2 písm. b) výroku, ktorá po vykonanej zmene znie:

„2.

b) povinnosť transparentnosti prístupu podľa § 18 zákona. Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s., je povinná zverejniť najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na svojej verejne dostupnej internetovej stránke informácie z jednotlivých zmlúv o prepojení uzatvorených do dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a pri zmluvách o prepojení uzatvorených po dni právoplatnosti tohto rozhodnutia do 15 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o prepojení, týkajúce sa:

I.          špecifikácie rozhraní, prostredníctvom ktorých je realizované prepojenie sietí,

II.        špecifikácie signalizácie použitej pre prepojenie,

III.      členenia prevádzky na silnú, slabú a víkendovú podľa časových intervalov,

IV.       popisu jednotlivých kategórií vnútroštátnych volaní ukončených v sieti spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.,  vrátane cien za tieto volania,

V.        rozsahu doplnkových služieb poskytovaných spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s.,  vrátane cien za tieto služby;“.

I.          

V ostatných častiach zostáva výrok nezmenený.

Odôvodnenie:

Úrad na základe výsledkov analýzy veľkoobchodného trhu č. 9 dospel k záveru, že na vymedzenom trhu nie je efektívna súťaž a z vlastného podnetu začal dňa 8.3.2005 podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách a § 18 ods. 1 správneho poriadku správne konanie vo veci určenia spoločnosti EuroTel Bratislava, a. s. (od 2.5.2005 zmena obchodného mena na T-Mobile Slovensko, a. s., ďalej len „spoločnosť T-Mobile Slovensko“) ako významného podniku na veľkoobchodnom trhu ukončenia volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti a uloženia povinností podľa zákona o elektronických komunikáciách.

Rozhodnutie úradu č. 514/14/2005 zo dňa 7.7.2005, ktorým určil spoločnosť T-Mobile Slovensko za významný podnik na veľkoobchodnom trhu č. 9 a zároveň jej uložil povinnosti podľa ustanovení § 19 ods. 1 a 2 , § 18, § 20 ods. 1 a § 21 zákona o elektronických komunikáciách (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), bolo spoločnosti T-Mobile Slovensko doručené dňa 12.7.2005. Proti tomuto rozhodnutiu podala spoločnosť T-Mobile Slovensko v zákonnej lehote rozklad. Podanie rozkladu spoločnosť T-Mobile Slovensko odôvodnila nasledovne:

 

Časť A

-           Úrad  nepostupoval v súlade s ust. § 10 ods. 7 zákona, nakoľko pred začatím konania nezverejnil výsledky konzultácií a správu o konzultačnom postupe podľa ust. § 10 ods. 2 až 6 zákona o elektronických komunikáciách, pričom toto pochybenie úradu nadväzuje na skutočnosť, že spoločnosť T-Mobile Slovensko nebola informovaná v čase oznámenia začatia konania o rozsahu predmetného správneho konania. Tým úrad porušil ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku (zásada zákonnosti správneho konania).

 

Predseda úradu je toho názoru, že úrad dodržal zákonom ustanovený postup konzultácií a  poskytol dotknutému podniku lehotu na vyjadrenie sa k analýze veľkoobchodného trhu č. 9 podľa § 10 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Listom č. 510/14/2004 zo dňa 13.9.2004  predložil spoločnosti T-Mobile Slovensko analýzu veľkoobchodného trhu č. 9 spolu s návrhom opatrení. Zároveň určil spoločnosti T-Mobile Slovensko lehotu 30 dní na vyjadrenie. Spoločnosť T-Mobile Slovensko predložila úradu svoje stanovisko, ktoré úrad v primeranej miere zohľadnil. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť T-Mobile Slovensko bola v čase oznámenia začatia správneho konania vo veci určenia spoločnosti T-Mobile Slovensko ako významného podniku na veľkoobchodnom trhu č. 9 a uloženia povinností podľa zákona o elektronických komunikáciách oboznámená s rozsahom predmetného správneho konania na základe poznania rozsahu analýzy veľkoobchodného trhu č. 9 (zverejnenej aj na internetovej stránke úradu), na ktorú sa odvoláva aj oznámenie o začatí správneho konania a je podkladom pre napadnuté rozhodnutie. V oznámení o začatí správneho konania úrad uviedol, že konanie je o určení spoločnosti T-Mobile Slovensko ako významného podniku na veľkoobchodnom trhu č. 9 a uloženia povinností podľa zákona o elektronických komunikáciách. Úrad pred začatím správneho konania i v priebehu tohto konania postupoval v úzkej súčinnosti so spoločnosťou T-Mobile Slovensko v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách a správnym poriadkom.

 

Časť B

-   Spoločnosť T-Mobile Slovensko vidí v tom, že úrad nedodržal zásady regulácie stanovené zákonom o elektronických komunikáciách v § 6 ods. 4 v spojení s § 11 ods. 2, porušenie zásady zákonnosti správneho konania upravenej v § 3 ods. 1 správneho poriadku.

-     Princíp oprávnenosti a primeranosti uložených povinností ako aj princíp regulácie bol podľa názoru spoločnosti T-Mobile Slovensko porušený pri ukladaní a definovaní špecifických povinností v rozhodnutí úradu, nakoľko ani jedna povinnosť nie je úradom riadne zdôvodnená a nevychádza zo zistení porušení na trhu, t.j. nesmeruje ku konkrétnej eliminácii prípadného negatívneho správania sa operátorov pri ukončovaní hovorov v ich verejných mobilných sieťach. Rozhodnutie úradu neobsahuje špecifikáciu, definovanie problému, ku ktorému majú jednotlivé povinnosti smerovať.

-    Spoločnosť T-Mobile Slovensko konštatuje, že úrad nezdôvodnil, prečo neuplatňoval pri regulácii zásadu „oddeleného ukladania povinností“ (step-by-step approach). Úrad pritom podľa názoru spoločnosti T-Mobile Slovensko porušil ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov.

-    Úrad podľa názoru spoločnosti T-Mobile Slovensko porušil § 3 ods. 2 správneho poriadku (zásada súčinnosti s účastníkmi konania) v prípade uloženia povinnosti oddelenej evidencie v rozsahu, v ktorom nebola spoločnosti T-Mobile Slovensko komunikovaná (konkrétne má spoločnosť T-Mobile Slovensko na mysli rozsah povinnosti implementovať ABC costing).

 

Podľa § 11 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách prihliada úrad pri regulácii, ktorá zahŕňa aj reguláciu súťaže na relevantnom trhu v oblasti elektronických komunikácií, aj na odporúčania a usmernenia Európskej komisie. Úrad v procese konzultácií postupoval  podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách a analýzu veľkoobchodného trhu č. 9 predložil na vyjadrenie Európskej komisii. Európska komisia v liste zn. D/200630, ktorý bol úradu doručený dňa 14.2.2005, uviedla pripomienky k procesu a výsledkom analýzy a návrhu povinností, pričom nevzniesla žiadne výhrady voči jednotlivým kritériám zohľadneným pri analýze ani spôsobu ich vyhodnotenia, a ani voči výsledku, ku ktorému úrad po vyhodnotení všetkých kritérií dospel, a to, že spoločnosť T-Mobile Slovensko je na uvedenom trhu významným podnikom. Európska komisia upozornila úrad na potrebu špecifikovania nákladového modelu a úrovne veľkoobchodných cien. Úrad túto pripomienku zohľadnil a povinnosť nákladovej orientácie významnému podniku neuložil. Podľa názoru predsedu úradu nedošlo v postupe úradu k žiadnemu porušeniu vyššie uvedených ustanovení zákona o elektronických komunikáciách a správneho poriadku.

 

Uložené povinnosti sú v napadnutom rozhodnutí podľa názoru predsedu úradu zdôvodnené dostatočne v časti obsahujúcej stanovisko úradu k vyjadreniam spoločnosti T-Mobile Slovensko k bodu D - návrh povinností a námietka spoločnosti T-Mobile Slovensko, že rozhodnutie neobsahuje špecifikáciu problému, ku ktorému majú jednotlivé povinnosti smerovať, je nedôvodná, pretože zmyslom „ex ante“ analýzy je identifikovať, či na danom relevantnom trhu existuje podnik resp. podniky, ktoré nie sú vystavené efektívnej súťaži, a teda sa môžu správať nezávisle od konkurentov a užívateľov. Ak národný regulátor dospeje k záveru, že na danom trhu existuje významný podnik, je povinný tomuto podniku uložiť podľa § 17 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách aspoň jednu z možných povinností. Už samotná existencia významného podniku je deformáciou trhu a teda súťažným problémom. Navyše cieľom uložených povinností je nielen odstrániť existujúce „súťažné problémy“, ale najmä vytvoriť také podmienky resp. prostredie, ktoré významnému podniku znemožní zneužívať svoj významný vplyv a tak obmedzovať súťaž. Špecifikáciu problému teda okrem samotného napadnutého rozhodnutia (bod 1 výroku) obsahuje aj analýza veľkoobchodného trhu č. 9, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

 

Pokiaľ ide o ukladanie povinností významnému podniku, úrad postupoval v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách a podľa § 17 ods. 1 uložil významnému podniku príslušné povinnosti. Ukladané povinnosti musia vychádzať zo zisteného stavu a musia byť oprávnené a primerané účelu a princípom regulácie, ktorými sú podpora efektívnej súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Úrad v odôvodnení rozhodnutia a v analýze veľkoobchodného trhu č. 9 uložené povinnosti dostatočne zdôvodnil, pričom zo zdôvodnenia jednotlivých povinností následne vyplýva aj odôvodnenie potreby uloženia viacerých povinností. Zo znenia § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že úrad je povinný uložiť významnému podniku minimálne jednu povinnosť, ak je to však potrebné, uloží viac povinností, samozrejme za predpokladu splnenia už uvedenej podmienky oprávnenosti a primeranosti. Úrad teda nie je povinný ukladať povinnosti postupne a uloženie viacerých povinností je v súlade so zákonom.

 

Námietka spoločnosti T-Mobile Slovensko, že úrad svojím postupom porušil § 3 ods. 2 správneho poriadku, nie je opodstatnená, keďže povinnosť implementovať metódu  ABC bola formulovaná už v analýze veľkoobchodného trhu č. 9, prístupnej na internetovej stránke Európskej komisie. Spoločnosť T-Mobile Slovensko sa metódou ABC zaoberá v prílohe listu zo dňa 20.5.2005, ktorá obsahuje popis v spoločnosti T-Mobile Slovensko existujúcej a aplikovanej oddelenej evidencie na základe existujúceho nákladového modelu.

 

Časť C

1.      Spoločnosť T-Mobile Slovensko zastáva názor, že geografické vymedzenie relevantného trhu ukončovania volaní je totožné s geografickým rozsahom siete konkrétneho mobilného operátora.

 

Geografické vymedzenie veľkoobchodného trhu č. 9 je v súlade s rozhodnutím úradu zo dňa 28.1.2004, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov. Podľa článku 2 ods. 2 tohto rozhodnutia je z geografického hľadiska relevantným trhom celé územie Slovenskej republiky. Námietku spoločnosti T-Mobile Slovensko, aby geografické vymedzenie bolo totožné s geografickým rozsahom siete konkrétneho operátora, nemožno akceptovať.  Aj v licencii spoločnosti T-Mobile Slovensko č. 4639/2002 zo dňa 28.6.2002 je v bode C uvedené vymedzenie vecného a územného rozsahu, podľa ktorého je držiteľ licencie oprávnený vykonávať činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom mobilnej siete, pričom rozhodnutím úradu č. 958/12/2004 zo dňa 28.9.2004 sa vecný a územný rozsah nezmenil. Predseda úradu ako druhostupňový orgán nesúhlasí s názorom spoločnosti T-Mobile Slovensko, aby sa určenie povinností vzťahovalo len na existujúce pokrytie územia individuálnou mobilnou sieťou. V prípade, že by mobilný operátor rozšíril pokrytie územia, mohlo by sa stať, že by nemusel na tomto území plniť uložené povinnosti.

 

2.      Spoločnosť T-Mobile Slovensko namieta voči kritériám, ktoré úrad zvolil pre určenie významného vplyvu na relevantnom trhu.

 

Spoločnosť T-Mobile Slovensko nevzniesla vo svojom rozklade žiadnu námietku a ani nespochybnila konečný výsledok, ku ktorému úrad dospel, a to že má na tomto trhu významné postavenie. Námietky má „voči kritériám, ktoré úrad zvolil pre určenie významného vplyvu na relevantnom trhu“. Z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že úrad pri analýze musí zohľadniť všetky uvedené kritériá a) až m), naviac úrad môže zohľadniť aj ďalšie kritériá. Aby úrad splnil svoju zákonnú povinnosť, zohľadnil všetky kritériá uvedené v § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách. Už v napadnutom rozhodnutí uviedol v časti, v ktorej sa vyjadruje k vyhodnoteniu jednotlivých kritérií (str. 4 a nasl.), a tiež v časti „k bodu C/“,  kde poskytuje stanovisko k vyjadreniam spoločnosti T-Mobile Slovensko, ktoré kritériá sú resp. nie sú určujúce pre vymedzený trh. Skutočnosť, že sa úrad zaoberal všetkými kritériami uvedenými v 16 ods. 4 teda neznamená, že sa nimi úrad pri posudzovaní, či ide o významný podnik, zaoberal rovnako podrobne a považoval ich za rovnako dôležité.

 

a) Spoločnosť T-Mobile Slovensko trvá na názore, že existencia technologicky podmienených výhod nie je pre posúdenie postavenia spoločnosti na tomto trhu relevantná.

 

Posudzovaním technologicky podmienených výhod sa úrad hlbšie nezaoberal a v napadnutom rozhodnutí len skonštatoval, že tieto výhody vyplývajú operátorovi pri ukončovaní volaní v jeho sieti z vlastníctva, správcovstva a prevádzkovania unikátneho zariadenia. Ako je uvedené vyššie, úrad si plnil svoju povinnosť podľa § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách.

 

b)  Podľa spoločnosti T-Mobile Slovensko sa úrad nezaoberal podrobne vyjednávacou silou spoločnosti, čo je v rozpore so zásadou, že úrad je povinný dostatočne zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie - § 32 ods. 1 správneho poriadku.

 

Silná vyjednávacia pozícia spoločnosti T-Mobile Slovensko vyplýva z charakteru trhu ukončovania volaní v jej vlastnej sieti ako aj z počtu účastníkov tejto spoločnosti. Žiaden iný podnik nemôže poskytnúť službu ukončovania volaní v sieti spoločnosti T-Mobile. Substitučné produkty pre túto službu teda neexistujú. Vzhľadom na to, že spoločnosť T-Mobile je jedným z troch najväčších poskytovateľov verejnej telefónnej služby čo do počtu účastníkov ako aj výnosov z tejto služby, je poskytovanie plnohodnotnej verejnej telefónnej služby bez existencie zmluvy o prepojení so spoločnosťou T-Mobile prakticky nemožné.       

Aj napriek skutočnosti, že doteraz vždy došlo k uzavretiu prepojovacej dohody, predseda úradu zastáva názor, že vyjednávacia pozícia spoločnosti T-Mobile Slovensko je vzhľadom na charakter trhu ako aj počet aktívnych účastníkov silná.

 

c)      Spoločnosť T-Mobile Slovensko považuje tvrdenie úradu o úsporách z rozsahu za nesprávne a nepodložené. Zároveň vyhlasuje, že opakuje svoje argumenty týkajúce  sa oboch kritérií (úspory z rozsahu, úspory zo sortimentu). Spoločnosť T-Mobile Slovensko zastáva názor, že tvrdenia úradu sú nepodložené a nemôžu slúžiť ako podklad rozhodnutia úradu o určení spoločnosti T-Mobile Slovensko ako významného podniku na veľkoobchodnom trhu, nakoľko tieto závery sú v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 4, § 32, § 46 správneho poriadku.

 

Podľa názoru predsedu úradu je táto námietka nedôvodná. Skutočnosť, že spoločnosť T-Mobile Slovensko investuje do technológií využívajúcich platformu GPRS resp. EDGE mobilných sietí, je vo všeobecnosti dôkazom využívania úspor zo sortimentu, kedy sa rovnaké technické prostriedky (v tomto prípade existujúca mobilná sieť) využívajú na poskytovanie rôznych služieb. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť T-Mobile Slovensko z podnikateľskej činnosti dlhodobo vykazuje zisk (pričom je jedným z troch najväčších podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby na území Slovenskej republiky) úrad dospel k záveru, že také významné postavenie nie je možné bez dosiahnutia úspor z rozsahu pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb.   

 

3.      uloženie jednotlivých špecifických povinností

 

a)      k povinnosti transparentnosti prístupu:

-    Spoločnosť T-Mobile Slovensko považuje uloženú povinnosť zverejniť akýkoľvek návrh na zmenu zmluvných podmienok poskytovania služby ukončenia volaní v sieti T-Mobile Slovensko, ktorý bude mať vplyv na podniky definované v § 4 ods. 8 zákona, za vágnu, právne nevykonateľnú a uloženú v rozpore s § 19 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách a namieta, že uloženie tejto povinnosti nie je potrebné, keďže operátori ochotne zverejňujú informácie potrebné pre vzájomné zabezpečenie prepojenia sietí vrátane ceny. V súvislosti s uvedenou povinnosťou podotýka, že stanovený rozsah tejto povinnosti prekračuje rozsah stanovený zákonom ako aj minimálny rozsah povinnosti stanovenej Smernicou o prístupe v článku 9 ods. 1. Spoločnosť T-Mobile Slovensko tiež namieta voči objektívnej splniteľnosti a vykonateľnosti povinnosti zverejniť zamýšľané zmeny zmluvných podmienok v lehote 45 dní pred zamýšľanou zmenou. Ďalej namieta, že nie je dostatočne jasne zadefinovaný pojem „zamýšľaná zmena“.

-   Spoločnosť T-Mobile Slovensko  navrhuje a žiada, aby úrad stanovil a presne špecifikoval obsahové vymedzenie rozsahu a úrovne detailu, v akom majú byť jednotlivé údaje zverejnené na internetovej stránke spoločnosti T-Mobile Slovensko, a to najmä pokiaľ ide o údaje o špecifikáciách rozhraní.

 

Predseda úradu námietke týkajúcej sa povinnosti zverejniť akýkoľvek návrh na zmenu zmluvných podmienok poskytovania služby ukončenia volaní v sieti T-Mobile Slovensko vyhovel.

K požiadavke špecifikácie obsahového vymedzenia rozsahu a úrovne detailu, v akom majú byť jednotlivé údaje zverejnené, najmä pokiaľ ide o údaje o špecifikáciách rozhraní, predseda úradu uvádza, že majú byť zverejnené v rozsahu existujúcich prepojovacích zmlúv.

 

b)      k povinnosti nediskriminácie prístupu:

-  Podľa názoru spoločnosti T-Mobile Slovensko je definovanie povinnosti nediskriminácie prístupu odkazom na zákonné ustanovenie nedostatočné, nakoľko úrad uloženie tejto povinnosti nijakým spôsobom nezdôvodnil a dnes táto povinnosť nesmeruje k odstráneniu žiadneho súťažného problému na relevantnom trhu.

-   Ďalej spoločnosť T-Mobile Slovensko konštatuje, že povinnosť uplaňovať voči iným podnikom porovnateľné podmienky za porovnateľných okolností a poskytovať informácie a služby iným podnikom za rovnakých podmienok a s rovnakou kvalitou, ako keby ich využíval pre vlastnú potrebu, nie je možné objektívne splniť, a to z dôvodu, že spoločnosť T-Mobile Slovensko neposkytuje prepojenie sama sebe.

 

Predseda úradu k tejto námietke uvádza, že  povinnosť nediskriminácie prístupu je bližšie definovaná v § 19 ods. 2 zákona  o elektronických komunikáciách, na ktoré napadnuté rozhodnutie priamo odkazuje, a nie je teda potrebné definovať túto povinnosť priamo v napadnutom rozhodnutí. Pre uloženie povinnosti nediskriminácie tak, ako je ustanovená v zákone o elektronických komunikáciách, nie je potrebné, aby bola splnená podmienka existencie konkrétneho súťažného problému na relevantnom trhu tak, ako to vyžaduje spoločnosť T-Mobile. Podľa § 19 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je úrad oprávnený uložiť túto povinnosť významnému podniku. Už samotná existencia významného podniku je deformáciou trhu, a preto predseda úradu trvá na uložení tejto povinnosti. Uloženie tejto povinnosti nahrádza konkurenciu a má zabezpečiť také podmienky, aby sa v budúcnosti nevyskytli problémy vyplývajúce z existencie významného podniku na trhu.

I keď z technickej stránky služby ukončovania volania je zrejmé, že spoločnosť T-Mobile sama sebe nebude poskytovať prepojenie sietí, pre účely výkladu § 19 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách na základe použitia prirovnania (spôsobovou vedľajšou vetou uvedenou spojkami „ako keby“) nie je rozhodujúce, či túto službu bude významný podnik pre vlastnú potrebu skutočne využívať, prípadne či ju bude poskytovať podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať alebo či taký podnik alebo osoba skutočne existuje, námietka spoločnosti T-Mobile Slovensko o objektívnej nesplniteľnosti tejto povinnosti je teda nedôvodná.

 

c)      k povinnosti prístupu k určitým sieťovým prostriedkom:

-  Spoločnosť T-Mobile Slovensko uvádza, že táto povinnosť sa podľa nej vôbec nevzťahuje na relevantný trh terminácie a namieta voči jej uloženiu v stanovenej podobe. Ďalej uvádza, že táto povinnsť nesmeruje k eliminácii konkrétneho problému na relevantnom trhu a uloženie tejto povinnosti vzhľadom na „zdarné uzatváranie zmlúv o prepojení so spoločnosťou T-Mobile Slovensko“ nie je potrebné.

-    Spoločnosť T-Mobile Slovensko uviedla námietky k jednotlivým čiastkovým povinnostiam uvedeným v bode 2 písm. d) II – V napadnutého rozhodnutia. 

-    Podľa spoločnosti T-Mobile Slovensko je dostačujúce uloženie povinnosti prístupu v rozsahu „povinnosti prepojiť siete“. Uloženie povinnosti „širokého prístupu“ predstavuje pre SMP operátora potenciálne vyššie bremeno.

 

Predseda úradu je toho názoru, že je potrebné stanoviť aj túto osobitnú povinnosť prístupu, aby sa splnili ciele uvedené v napadnutom rozhodnutí, a to (1) zabrániť mobilnému operátorovi, aby mohol kedykoľvek a z vlastnej vôle zrušiť doteraz pokytovaný prístup k službe ukončovania volaní vo svojej sieti a (2) vytvoriť také podmienky, ktoré umožnia zabezpečiť prístup k službe ukončovania volaní pri čo najnižších nákladoch pre všetky podniky. To, akým spôsobom doteraz fungoval relevantný trh, nemôže byť podľa názoru predsedu v žiadnom prípade rozhodujúce pre uloženia resp. neuloženie povinností. Samotný princíp regulácie ex ante, predstavuje taký prístup regulačného orgánu, ktorý má zabezpečiť, aby podnik, ktorý je v pozícii významného podniku, nemohol toto svoje významné postavenie zneužívať. V súlade s uvedeným je teda namieste, aby úrad uložil spoločnosti T-Mobile Slovensko také povinnosti, ktoré budú v budúcnosti eliminovať jej schopnosť zneužiť svoje postavenie na trhu a brániť tak vzniku konkurencie.

 

§    K povinnosti v bode 2 písm. d) II:

Predseda úradu nesúhlasí s názorom spoločnosti T-Mobile Slovensko, podľa ktorého pre realizáciu prepojenia nie je potrebné zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom ani kódovacím zariadeniam. Podľa § 4 ods. 4 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách je rozhranie definované ako rozhranie na prepojenie sietí alebo pripojenie osobitných sietí a jeho technické špecifikácie. Z toho vyplýva, že samotné prepojenie je realizované prostredníctvom rozhrania a teda prístup k rozhraniam je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie prepojenia.

Prepojenie je podľa § 4 ods. 10 definované ako fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľom siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým komunikačným službám poskytovaným iným podnikom. Z definície prepojenia teda vyplýva, že jeho účelom je zabezpečiť okrem iného aj prístup k elektronickým komunikačným službám iného podniku, teda zabezpečiť prevádzkyschopnosť služieb tak, aby účastník pripojený k sieti jedného podniku mohol využívať služby poskytované iným podnikom bez ohľadu na to, či ide o služby poskytované prostredníctvom vlastných alebo virtuálnych sietí.

Z uvedeného je zrejmé, že pre zabezpečenie prevádzkyschopnosti služieb v súvislosti s prepojením je nevyhnutné v prípade potreby zabezpečiť resp. poskytnúť prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam.   

 

§    K povinnosti v bode 2 písm. d) III:

Povinnosť umožniť spoločné používanie infraštruktúry je v súvislosti s prepojením odôvodnená. V záujme zabezpečenia efektívneho prepojenia je primerané požadovať, aby podnik, v ktorého priestoroch dochádza k fyzickému prepojeniu sietí, umožnil podniku žiadajúcemu o prepojenie využívanie svojich priestorov, príp. iných zariadení, teda umožnil spoločné používanie infraštruktúry vrátane stavieb a častí vedení. Takéto spoločné využívanie priestorov resp. infraštruktúry vytvára priestor pre zníženie celkových nákladov na prepojenie, čo by sa malo následne prejaviť aj poklesom cien jednotlivých služieb.

 

§    K povinnosti v bode 2 písm. d) IV:

Podľa názoru predsedu nie je otázka využitia zariadení inteligentných sietí pre účely prepojenia taká jednoznačná, ako to vo svojom rozklade uviedla spoločnosť T-Mobile Slovensko. Samotné fyzické prepojenie sa realizuje v rámci rozhrania, ktoré je zariadením inteligentnej siete. Vzhľadom na to považuje predseda túto povinnosť za odôvodnenú. 

 

§    K povinnosti v bode 2 písm. d) V:

Predseda úradu konštatuje, že úrad pri ukladaní povinnosti prístupu k systémom na podporu prevádzky vychádzal z formulácie podľa § 21 ods. 1  písm. h) zákona o elektronických komunikáciách, ktorý dáva úradu možnosť uložiť povinnosť zabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom nevyhnutným na zabezpečenie efektívnej súťaže pri poskytovaní služieb. V tomto kontexte je teda konštatovanie spoločnosti T-Mobile Slovensko, že „je zjavne pochybné ako by prístup k systémom  na podporu prevádzky mal zabezpečiť efektívnu súťaž“ v súvislosti s rozhodnutím úradu neodôvodnené a nemiestne. V súvislosti s uloženou povinnosťou ide o prístup k takým systémom na podporu prevádzky, ktoré súvisia s prepojením sietí resp. s ukončovaním volaní v sieti spoločnosti T-Mobile Slovensko.

 

Predseda úradu nesúhlasí s názorom spoločnosti T-Mobile Slovensko, podľa ktorého uloženie povinnosti „širokého prístupu“ predstavuje pre SMP operátora potenciálne vyššie bremeno, pričom takáto prekážka nie je nevyhnutná na dosiahnutie cieľa zabezpečiť účinnú súťaž na veľkoobchodnom trhu ukončovania hlasových volaní. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené povinnosti sa vzťahujú výlučne na veľkoobchodný trh č. 9 nemožno ich považovať za „potenciálne vyššie bremeno“. Ide o povinnosti, ktoré sú na dosiahnutie efektívneho prepojenia nevyhnutné, pričom bez uloženia daných povinností by ich plnenie bolo v plnej miere závislé od dobrovoľnosti významného podniku, čo predstavuje potenciálny problém pre vznik a udržanie konkurenčného prostredia, a to nie len na veľkoobchodnom trhu č. 9 ale aj na trhu verejnej telefónnej služby ako takej, nakoľko poskytovanie verejnej telefónnej služby bez funkčného a efektívne fungujúceho prepojenia, ktoré je v plnej miere závislé od správania sa významného podniku na veľkoobchodnom trhu č.9, je v podmienkach Slovenskej republiky nemožné.

Predseda úradu tiež pripomína, že Európska Komisia vo svojom stanovisku nenamietala rozsah uloženej povinnosti, ako to vo svojom rozklade uvádza spoločnosť T-Mobile Slovensko. Európska Komisia vo svojom stanovisku upozornila úrad, aby jednoznačne špecifikoval, že povinnosti uložené spoločnosti T-Mobile Slovensko, resp. spoločnosti Orange, sa týkajú výlučne prepojenia a teda sa vzťahujú na veľkoobchodný trh č. 9.

 

d)     k povinnosti oddelenej evidencie:

-   Spoločnosť T-Mobile Slovensko považuje uloženie povinnosti oddelenej evidencie z dôvodov, že: systém oddelenej evidencie bol primárne navrhnutý pre fixných operátorov, nebolo nepreukázané, že na predmetnom relevantnom trhu neexistuje dostatočne efektívna súťaž, povinnosť oddelenej evidencie je najinvazívnejšou spomedzi úradom uložených povinností. Spoločnosť T-Mobile Slovensko podotýka, že uložená povinnosť poskytovania informácií o vloženom kapitále je nad rozsah ustanovenia § 20 zákona o elektronických komunikáciách, a teda aj v rozpore s princípom proporcionality.

-   Ďalej spoločnosť T-Mobile Slovensko konštatuje, že zákon o elektronických komunikáciách nepovažuje prepojenie za službu, a preto sa má za to, že zákonné ustanovenie § 20 sa na prepojenie priamo nevzťahuje, a teda nie je zákonné požadovať oddelenú evidenciu na trhu ukončovania volania v individuálnej mobilnej sieti.

-         Spoločnosť T-Mobile Slovensko tiež konštatuje, že uložená povinnosť nesmeruje k riešeniu konkrétneho problému na relevantnom trhu, pričom ceny za ukončovanie hovorov v jej sieti majú klesajúcu tendenciu.

-         Spoločnosť T-Mobile Slovensko namieta, že úrad pri stanovení tejto povinnosti nestanovil žiadny model oddelenej evidencie, preto je povinnosť oddelenej evidencie nevykonateľná.

-         Spoločnosť T-Mobile Slovensko upozorňuje na to, že plná implementácia metodológie ABC, by podľa jej odhadov trvala min. 12 – 18 mesiacov, pričom poukazuje na významnú zložitosť pri snahe aplikovať ABC metodológiu spätne za roky 2004 a 2005.

-         Podľa názoru spoločnosti T-Mobile Slovensko je napadnuté rozhodnutie minimálne v rozsahu povinnosti uloženej pod písm. c) jeho výroku neurčité a tým právne nevykonateľné, keďže úrad v ňom špecificky nedefinuje, čo rozumie pod pojmom „oddelená evidencia“.

-           Spoločnosť T-Mobile Slovensko pred záverečnou časťou rozkladu opäť namieta porušenie § 3 ods. 2 správneho poriadku (zásada súčinnosti s účastníkmi konania) v prípade uloženia povinnosti oddelenej evidencie v rozsahu, v ktorom nebola spoločnosti T-Mobile Slovensko komunikovaná (konkrétne má spoločnosť T-Mobile Slovensko na mysli rozsah povinnosti implementovať ABC costing).

 

Povinnosť oddelenej evidencie má zaistiť, aby vertikálne integrovaná spoločnosť vykazovala transparentným spôsobom veľkoobchodné ceny. Uloženie tejto povinnosti umožní úradu získať informácie o štruktúre nákladov ako aj iných účtovných položiek premietnutých do cien za prepojenie.

Pokiaľ ide o primeranosť uloženia povinnosti oddelenej evidencie, predseda úradu je toho názoru, že uložením tejto povinnosti sa zabezpečí, aby bol mechanizmus priraďovania nákladov na danú službu transparentný, a že uložená povinnosť je aj vzhľadom na to, že na trhu pôsobia len dvaja mobilní operátori, primeraná.

Podľa názoru predsedu úradu uložená povinnosť poskytovania informácií o štruktúre nákladov, výnosoch a vloženom kapitále, ktoré súvisia s poskytovaním služby ukončenia volania v sieti spoločnosti T-Mobile Slovensko, spadá pod oprávnenie úradu špecifikovať štruktúru výkazov podľa § 20 zákona o elektronických komunikáciách a je teda v súlade s jeho ustanoveniami.

Predseda úradu súhlasí s tým, že prepojenie sietí sa nepovažuje za službu, pri uložení povinnosti oddelenej evidencie sa však myslí služba ukončovania volaní. Ukončovanie volaní sa považuje za službu na základe definície veľkoobchodného trhu číslo 9 a spĺňa aj podmienky  definície služby uvedenej v  § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Podľa § 20 zákona o elektronických komunikáciách je úrad oprávnený významnému podniku, ktorý poskytuje prístup alebo prepojenie, pričom spoločnosť T-Mobile Slovensko spĺňa obe tieto podmienky, uložiť povinnosť viesť v systéme účtovníctva oddelene každú špecifickú činnosť súvisiacu s prístupom alebo prepojením. Ustanovenie § 20 sa teda vzťahuje aj na prepojenie a vzhľadom na uvedené je námietka spoločnosti T-Mobile Slovensko o nezákonnosti požadovania oddelenej evidencie neopodstatnená.

Predseda úradu je toho názoru, že klesajúca úroveň cien za ukončenie hovorov ešte nedokazuje, či nedochádza k zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných služieb, resp. medzi službami navzájom. Ako už bolo vyššie uvedené, konkrétnym problémom na relevantnom trhu je už samotná existencia významného podniku, takže uloženie tejto povinnosti je opodstatnené.

Podľa § 20 zákona o elektronických komunikáciách je úrad pri uložení povinnosti oddelenej evidencie oprávnený špecifikovať štruktúru výkazov a metodiku oddelenej evidencie v systéme účtovníctva. Zákon úradu neustanovuje povinnosť stanoviť model oddelenej evidencie. Úrad v súlade s § 20 zákona o elektronických komunikáciách špecifikoval metodiku oddelenej evidencie, keď určil, že náklady budú priradené metódou ABC. Predseda úradu sa preto nestotožňuje s názorom spoločnosti T-Mobile Slovensko, že táto povinnosť je nevykonateľná.

Pokiaľ ide o lehotu stanovenú na implementáciu metódy ABC, predseda úradu považuje lehotu tak, ako je určená v napadnutom rozhodnutí, za dostatočnú. Predseda úradu tiež považuje definíciu, resp. špecifikovanie povinnosti oddelenej evidencie v napadnutom rozhodnutí za dostatočne určitú a napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti vykonateľné.

K poslednej námietke uvedenej v tejto časti sa predseda úradu vyjadril v odôvodnení k časti B, posledný odsek. Predseda úradu trvá na tom, že táto námietka je nedôvodná.

 

Dňa 16.3.2006 bolo predsedovi úradu doručené vyjadrenie sa spoločnosti T-Mobile Slovensko k výsledkom šetrenia. Spoločnosť T-Mobile Slovensko neuviedla v tomto stanovisku žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie o rozklade.  

 

Poučenie: Toto rozhodnutie je konečné. Na jeho preskúmanie je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.

   

  

Ing. Milan Luknár       

predseda úradu

 

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.