• Rozhodnutie 1. stupňa

 

TELEKOMUNIKAČNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Továrenská 7, P.O. Box 18, 810 06  Bratislava  

 

Rozhodnutie o rozklade

 

Číslo rozhodnutia: 94/01/2006                                            V Bratislave 28. novembra 2006    

 

Účastník konania:

Slovak Telekom, a.s., Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava 15, IČO: 35 763 469 

Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z.  
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) v konaní o rozklade účastníka konania doručenom Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) dňa 26. júla 2006 proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu č. rozhodnutia 469/14/2006 zo dňa 7. júla 2006, ktorým úrad rozhodol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Námestie slobody 6, Bratislava, (ďalej len „spoločnosť ST“) je významným podnikom na maloobchodnom trhu č. 4 a určil jej povinnosti podľa § 23 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, rozhodol podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku na základe návrhu ním zriadenej  osobitnej komisie takto: 

rozklad sa zamieta a rozhodnutie úradu č. 469/14/2006 zo dňa 7. júla 2006 sa potvrdzuje.  

 

Odôvodnenie:

Úrad je povinný podľa § 15 zákona o elektronických komunikáciách určiť relevantné trhy v oblasti elektronických komunikácií na základe Európskou komisiou (ďalej len „EK“) odporúčaného zoznamu relevantných trhov v súlade s princípmi zabezpečenia konkurenčného prostredia a s prihliadnutím na špecifické národné podmienky, najmä geografické. Úrad vydal dňa 28.01.2004 rozhodnutie, ktorým určil zoznam relevantných trhov. Toto rozhodnutie bolo vyhlásené v Zbierke zákonov pod č. 57/2004 Z. z. V oblasti elektronických komunikácií je maloobchodný relevantný trh č. 4 definovaný takto: „medzinárodné odchádzajúce volania uskutočnené bytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete je verejná telefónna služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná bytovým zákazníkom, ktorá spočíva v uskutočňovaní medzinárodných volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou“.                

Úrad je podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách povinný zisťovať, či je
na predmetnom relevantnom trhu efektívna súťaž. Efektívnou súťažou sa podľa § 16 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv. V rámci všeobecného prieskumu na relevantnom trhu úrad v zmysle § 38 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách požiadal o doručenie informácií od vybraných podnikov.

Úrad vykonal anylýzu maloobchodného trhu č. 4 na základe údajov získaných
od spoločnosti ST aj od iných podnikov, napr. Aliatel Slovakia, s.r.o., Amtel Slovensko, s.r.o., Dial Telecom, a.s., Energotel, a.s., eTel Slovensko s.r.o., GlobalTel, a.s., GTS Slovakia s.r.o., Nextra s.r.o., Option One s.r.o., Slovanet, a.s. a Železničné telekomunikácie, MBC, s.r.o., BT Slovakia, s.r.o.

V rámci vykonávania analýzy úrad konzultoval priebežné výsledky so spoločnosťou ST, podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách. Závery analýzy maloobchodného relevantného trhu č. 4 úrad zverejnil na svojej internetovej stránke a predložil EK. EK v liste doručenom úradu dňa 16.3.2006 zaslala úradu svoje pripomienky, ktoré úrad zohľadnil v ďalšom konaní.

Dňa 11.5.2006 bolo doručené spoločnosti ST oznámenie o začatí správneho konania, čím sa začalo správne konanie o určení významného podniku na maloobchodnom trhu č. 4 a o uložení povinností na tomto relevantnom trhu podľa zákona o elektronických komunikáciách.

 Úrad vydal dňa 7.7.2006 rozhodnutie č. 469/14/2006, ktorým podľa § 17 zákona
o elektronických komunikáciách na základe analýzy a po skončení konzultácií rozhodol, že spoločnosť ST má podľa § 16 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách
na maloobchodnom trhu č. 4 také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži
a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov, a teda je významným podnikom na maloobchodnom trhu č. 4. Zároveň spoločnosti ST určil povinnosti podľa § 23 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Rozhodnutie bolo spoločnosti ST doručené dňa 10.7.2006

Dňa 26.7.2006 podala spoločnosť ST  v zákonnej lehote rozklad. V podanom rozklade spoločnosť ST uviedla tieto námietky:

1. Procesné pochybenia

1.1.   Úrad pri analýze trhu konal v rozpore s čl. 9 odporúčania Európskej komisie (ďalej len „EK“) č. 2003/311/ES o relevantných trhoch v sektore elektronických komunikácií  podliehajúcich ex-ante regulácii, pretože v analýze absentuje zdôvodnenie existencie trhov prostredníctvom trojkriteriálneho testu. Spoločnosť ST upozornila na znenie Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku vydaného v máji 2006 Republikovou úniou zamestnávateľov a Podnikateľskou alianciou Slovenska, ktorý okrem iného kritizuje momentálny stav regulácie v odvetví telekomunikácií.

1.2.   Podľa § 10 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách je úrad povinný zverejniť výsledky a správu o postupe podľa odsekov 2 až 6. Spoločnosti ST nebol doručený finálny návrh vo veci podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách. Správne konanie sa začalo teda v rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách, čím sa úrad dopustil porušenia základných zásad správneho konania podľa § 3 správneho poriadku.

1.3.   Úrad nezdôvodnil potrebu ex-ante regulácie na danom trhu, podrobne nerozobral aké sú špecifiká daného trhu, o aké typy volaní ide, aké služby sa na tomto trhu poskytujú, kto ich poskytuje akým spôsobom a aké sú možnosti substitúcie.

2. Aktuálnosť podkladov a existencia konkurencie na relevantnom trhu

2.1.   Povinnosti úrad uložil na základe situácie rok starej.

2.2.   Protimonopolný úrad SR vo svojom stanovisku upozornil úrad na to, že bolo vhodné vyhodnotiť aktuálny stav súťaže a nie k 30.6.2005.

2.3.   Úrad mal brať do úvahy aj odhad budúceho vývoja relevantného trhu.

2.4.   Metodika Českého telekomunikačného úradu uvádza: „Cieľom analýzy takto vymedzeného relevantného trhu je stanovenie, či je trh efektívne konkurenčný alebo či možno dôvodne predpokladať, že sa v primeranom časovom období konkurenčným trhom stane.“

2.5.   S platnosťou od mája 2005 boli uzatvorené prvé zmluvy o prepojení s alternatívnymi operátormi, ktorí môžu od 1.8.2005 poskytovať hlasové služby zákazníkom prostredníctvom možnosti výberu podniku individuálnou voľbou čísla a od 27. 12.2005 aj predvoľbou. Mnohí z alternatívnych operátorov už dnes pôsobia na relevantnom trhu spolu so spoločnosťou ST. Úrad im v analýze venoval len okrajovú pozornosť a označil ich za málo podstatné. Úrad nekomentoval možnosť prístupu k účastníckemu vedeniu postredníctvom iných technológií. Z vyjadrení z augusta a septembra 2005 vyplýva, že niektoré spoločnosti poskytovali službu medzinárodných odchádzajúcich volaní, avšak úrad tvrdí opak.

2.6.   Hrubým nedostatkom rozhodnutia úradu je nevysporiadanie sa s tzv. medzinárodnými kartami  alternatívnych operátorov.

2.7.    Úrad nebral do úvahy aj mobilných operátorov, ktorí sú značnou konkurenciou pri poskytovaní hlasových služieb.

3. Navrhované povinnosti pre spoločnosť ST podľa analýzy trhu

Povinnosti uložené úradom sú neopodstatnené, spoločnosť ST nemá postavenie podniku s významným vplyvom, pretože v súčasnosti a s výhľadom do budúcna existuje na relevantnom trhu skutočná konkurencia. Napríklad povinnosť zákazu stanovovania neprimerane vysokých cien je zbytočná, keďže existuje konkurencia, spoločnosť ST si nemôže dovoliť ľubovoľne zvyšovať ceny. Úrad pri odôvodnení jednotlivých povinností neuviedol

–        aký súťažný problém má daná povinnosť riešiť,

–        zdôvodnenie potreby uloženia danej povinnosti,

–        prečo ukladá práve tieto konkrétne povinnosti,

–        čo konkrétne sa sleduje uložením týchto povinností, aký budú mať vplyv na konkurenciu na danom trhu.

V závere rozkladu spoločnosť ST navrhla, aby úrad nebral za základ rozhodnutia analýzu trhu kvôli jej vyčítaným nedostatkom a najmä z dôvodu zmeny situácie na relevantnom trhu. Preto navrhuje, aby úrad rozhodnutie zrušil. Ak nedôjde ku zrušeniu rozhodnutia podľa § 57 správneho poriadku, žiada predsedu úradu o jeho zmenu na základe § 59 ods. 2 správneho poriadku, a to v tom zmysle, že spoločnosť ST nie je podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu, pretože na ňom existuje v súčasnosti aj s výhľadom do budúcnosti skutočná konkurencia.

Úrad podľa § 57  ods. 2 správneho poriadku postúpil dňa 22.8.2006 vec spolu so stanoviskom k rozkladu predsedovi úradu na rozhodnutie.

Pred vydaním rozhodnutia o rozklade si spoločnosť ST uplatnila svoje právo podľa     § 33 ods. 2 správneho poriadku. Dňa 15.11.2006 sa dostavili na úrad zástupcovia spoločnosti ST, ktorí nahliadli do spisu a prevzali kópiu vyjadrenia úradu k rozkladu. Dňa 16.11.2006 spoločnosť ST doručila na správny orgán písomné vyjadrenie, v ktorom trvá na svojom vyjadrení k analýze maloobchodného trhu č. 4 a na vyjadrení podanom k začatiu konania o určení významného podniku na tomto trhu a o uložení poviností.   

Predseda úradu, ako príslušný na rozhodnutie o rozklade, k námietkam a tvrdeniam, ktoré spoločnosť ST vyjadrila v rozklade uvázda nasledovné:

 

K bodu č. 1 rozkladu: 

1.1.

Podľa odporúčania EK o relevantných trhoch 2003/311/ES je tzv. trojkriteriálny test odporúčaným nástrojom za účelom samotnej identifikácie trhu a jeho zaradenia do zoznamu relevantných trhov podliehajúcich regulácii ex ante. Maloobchodný trh č. 5 je identifikovaný a uvedený v prílohe tohto odporúčania. Úrad postupoval v súlade s odporúčaním EK pri vydaní rozhodnutia zo dňa 28.1.2004 o určení relevantných trhov (vyhlásené v Zbierke zákonov pod č. 57/2004 dňa 12.2.2004) a predmetný trh zaradil do zoznamu relevantných trhov práve na základe toho, že spĺňa podmienky trojkriteriálneho testu.

Podľa § 2 zák. č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. § 3 ods. 4 zákona o Zbierke zákonov ustanovuje, že dňom uverejnenia v Zbierke zákonov nadobúdajú uznesenia, rozhodnutia a iné právne alebo organizačné akty uvedené v § 1 ods. 2 záväznosť a začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v nich ustanovené alebo ktoré pre nimi upravované vzťahy ustanovil všeobecne záväzný právny predpis. Preto nie je potrebné zdôvodňovať existenciu trhu priamo v analýze, ktorá analyzuje daný trh určený rozhodnutím uverejneným v Zbierke zákonov.

V zmysle článku 13 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
medzinárodnou zmluvou alebo nariadením vlády. Úrad pri ukladaní povinností vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia postupoval v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky. Úrad sa nemôže opierať o publikáciu vydanú organizáciami, ktoré sú dobrovoľnými združeniami osôb, odhliadnuc od toho, že citovaná časť tejto publikácie hovorí: „Aj keď je možné z krátkodobého hľadiska sledovať niektoré pozitívne dôsledky takejto politiky, z dlhodobého hľadiska predstavuje výrazné riziko pre rozvoj telekomunikačnej infraštruktúry...“. Ako je z uvedeného zrejmé, doterajšia regulácia má podľa autorov pozitívne dôsledky na trh elektronických komunikácií. Pri definovaní dlhodobého hľadiska autori publikácie pravdepodobne prehliadli zákonnú povinnosť úradu zmeniť alebo doplniť, resp. zrušiť povinnosti uložené rozhodnutím, ak sa analýzou relevantných trhov vykonávanou úradom najmenej raz za dva roky preukáže významná zmena na príslušnom relevantnom trhu.

 

1.2.

Konzultácie sú podľa § 10 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách vzájomná výmena informácií, stanovísk a predbežné rokovania úradu s dotknutými stranami, najmä podnikmi, národnými regulačnými orgánmi alebo EK pred konaním a rozhodovaním o opatreniach, ktoré budú mať značný dosah na relevantný trh alebo v prípadoch, o ktorých to ustanoví tento zákon.

Úrad vykonal výmenu stanovísk ako medzi Protimonopolným úradom SR, EK, tak aj medzi spoločnosťou ST ako jediným dotknutým podnikom, ktorý zaujal k postupu úradu stanoviská.

Podľa § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách úrad v čo najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko EK a národných regulačných orgánov. Úrad po posúdení stanovísk začne konanie alebo konzultácie ukončí. Úrad vydané rozhodnutie zašle EK.

Ustanovenie § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách v druhej vete alternatívne ustanovuje, že úrad buď začne konanie alebo konzultácie ukončí. Úrad po analýze maloobchodného trhu č. 4 zistil, že na predmetnom trhu je potrebné vykonať reguláciu, a preto začal konanie.

Zo znenia  § 10 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že úrad po ukončení konzultácií zverejní výsledky a správu podľa odsekov 2 až 6 zákona o elektronických komunikáciách. Úrad nezverejnil výsledky a správu o konzultáciách, pretože konzultácie neboli podľa § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách ukončené.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zverejnenie výsledkov a správy o konzultáciách nie sú podmienkou pre začatie konania a vydanie rozhodnutia. Následné konanie a rozhodnutie vo veci bolo vydané v rámci správneho konania, v ktorom úrad dodržal všetky zákonné podmienky a spoločnosť ST si mala možnosť uplatniť svoje zákonné práva, to znamená aj nazerať do spisu a preštudovať konečný návrh opatrení. Spoločnosť ST má taktiež vedomosť o tom, že konečný návrh opatrení je uverejnený aj na internetovej stránke EK v slovenskom jazyku.

 

1.3.

Úrad konal v súlade s § 10 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, keď pred začatím samotného správneho konania vo veci, zaslal dotknutým stranám, s ktorými viedol konzultácie, výsledky analýzy maloobchodného trhu č. 4 spolu s navrhovanými povinnosťami. Ostatným dotknutým stranám poskytol možnosť vyjadriť sa tým,
že na svojej internetovej stránke zverejnil analýzu trhu a zároveň vyzval   (http://www.teleoff.gov.sk/sk/Sutaz/Analyza/medzinarodne.html), aby sa v stanovenej lehote vyjadrila každá osoba, ktorá sa cíti dotknutá návrhom úradu.

Základnou podmienkou pre ex-ante reguláciu je analýzou zistiť, či na danom trhu existuje efektívna súťaž podľa § 16 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Ak na základe analýzy úrad zistí, že na danom trhu nie je efektívna súťaž a určitý podnik má významný vplyv, potom úrad musí správanie tohto podniku na trhu regulovať. Ex ante reguláciou úrad vytvára podmienky pre vznik a udržanie konkurenčného prostredia s cieľom zabezpečiť hlavne ochranu koncového účastníka. Formálna a obsahová stránka analýzy, tak ako ju v rozklade navrhuje spoločnosť ST, nie je zákonnou podmienku, ktorej nesplnenie by spôsobilo neplatnosť rozhodnutia úradu.

 

K bodu č. 2 rozkladu: 

2.1.

Analýza relevantného trhu je procesom, v ktorom sa vyhodnocujú údaje za určité obdobie. Úrad pri vyžadovaní podkladov musí určiť uplynulé obdobie, z ktorého bude vychádzať. Úrad postupuje podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Z časového hľadiska ani nie je možné zabezpečiť, aby úrad postupoval inak, pretože úrad len na základe analýzy môže určiť významný podnik. Nie je objektívne možné aby analýza vyhodnocovala stav súťaže v období, ktorého koniec sa kryje s vydaním, resp. s nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia. Analýza skúma trh v určenom časovom období. Rozhodnutie úradu zohľadňuje skutočnosti, ktoré potenciálne menia podmienky na trhu.  Úrad jasne v rozhodnutí uviedol, ako sa trh menil po období skúmanom v analýze(dohody o prepojení, volacie karty, atď.). Podľa úradu tieto skutočnosti nie sú takého charakteru, aby bez zmeny ostatných faktorov zásadne menili situáciu na trhu.

 

2.2.

Podľa kritéria § 16 ods. 4 písm. m) zákona o elektronických komunikáciách úrad v rozhodnutí vyhodnotil súčasný stav súťaže. Ekonomické ukazovatele majú vypovedaciu schopnosť len vtedy, ak sú od každého jednotlivého podniku za rovnaké časové  úseky, a preto aj požiadavka na doručenie týchto ukazovateľov musí byť časovo ohraničená. Analýzou sa skúma stav v konkrétnom časovom období, výsledky analýzy sa môžu vzťahovať len k časovo ohraničenému obdobiu ku ktorému sa analýza vzťahuje.

 Z vyhodnotenia všetkých kritérií podľa § 16 ods. 4 však vyplýva, že pri vydaní rozhodnutia mal úrad na zreteli nielen analýzu trhu za uplynulé obdobie, ale vzal do úvahy aj situáciu v čase rozhodnutia a s výhľadom do budúcnosti.

 

2.3.

Úrad uplatnil „forward looking“ prístup pri ukladaní povinností spoločnosti ST. Vo všetkých uložených  povinnostiach úrad zohľadnil možný vývoj stavu konkurencie na tomto trhu. Úrad stanovil pre spoločnosť ST také povinnosti, ktoré prispejú k vytvoreniu a udržaniu konkurenčného prostredia. V neposlednom rade úrad uložením povinností súčasne zabezpečil  ochranu koncového zákazníka. 

 

2.4.

Argumentácia a odkazovanie na metodiku Českého telekomunikačného úradu je irelevantná. Napriek tomu však možno konštatovať, že v prípade spoločnosti ST nemožno dôvodne predpokladať, že sa maloobchodný trh č. 4 stane v primeranom časovom období dvoch rokov efektívne konkurenčným. Vyplýva to z vyhodnotenia kritérií ako sú napríklad veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu, ovládanie unikátneho zariadenia, existencia technologicky podmienených výhod, miera diverzifikácie služieb, úspory z rozsahu, atď.

 

2.5.

Predseda úradu sa stotožňuje s názorom úradu, že samotný vstup alternatívnych operátorov na maloobchodný trh č. 4 nie je zárukou efektívnej súťaže.

Liberalizácia telekomunikačných služieb bola premietnutá do zákonnej formy od začiatku roka 2003 a so spoločnosťou ST začali hneď rokovať o prepojení sietí alternatívni operátori, ktorí mali záujem poskytovať tieto služby aspoň lokálne. Spoločnosť ST  sa nechcela vzdať svojho postavenia a rokovania skončili pre alternatívnych operátorov neúspešne a nebola podpísaná žiadna zmluva o prepojení sietí. Spoločnosť ST si svoje postavenie udržala aj napriek zákonnej zmene až do roku 2005. Nakoľko sa prepojenie sietí po dlhotrvajúcich rokovaniach zmluvne doriešilo až v roku 2005, spoločnosť ST za viac ako dva roky mala možnosť dostatočne sa pripraviť na nástup konkurencie. Z tohto dôvodu konkurencia na tomto trhu od začiatku nie je a ani nemôže byť plnohodnotná, či už s ohľadom na konzervatívne správanie sa užívateľov na tomto trhu alebo vlastníctvo unikátneho zariadenia podnikom, ktorý bol rozhodnutím určený za významný podnik na maloobchodnom trhu č. 4.

Maloobchodný trh č. 4 je charakteristický bariérami vstupu tak, ako ich úrad vyhodnotil v rámci analýzy. V nadväznosti aj na túto skutočnosť je nepravdepodobné, aby sa situácia na trhu v priebehu niekoľkých mesiacov zmenila natoľko, aby úrad mohol konštatovať, že na trhu nie je významný podnik.

Úrad mal na zreteli pri vydávaní rozhodnutia aj svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, ktorá ukladá úradu vykonať analýzu relevantných trhov každé dva roky. V prípade, žeby sa situácia na relevantnom trhu významne zmenila, úrad povinnosti určené v rozhodnutí, ktoré označilo podnik pôsobiaci na relevantnom trhu za významný, zmení alebo doplní. Ak by analýza preukázala, že na príslušnom relevantnom trhu je efektívna súťaž, úrad je povinný podľa § 17 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách rozhodnutím zrušiť uložené povinnosti a určenie podniku za významný podnik.

 V období sledovanom v analýze maloobchodného trhu č. 4 žiadny podnik okrem spoločnosti ST neposkytoval hlasové služby v rámci definície predmetného trhu a následné využitie iných technológií (WAN) na poskytovanie služby, tak ako je definovaná na maloobchodnom trhu č. 4, nie je v relevantnom časovom období, do vypracovania novej analýzy, schopné významnejšie ovplyvniť situáciu na relevantnom trhu.

Spoločnosti MBC, s.r.o., Amtel Slovensko, s.r.o., BT Slovakia, s.r.o., doručili úradu údaje o medzinárodných odchádzajúcich volaniach uskutočnených bytovými zákazníkmi, ale tieto volania vzhľadom na neexistenciu reálneho prepojenia neboli poskytnuté prostredníctvom verejnej telefónnej služby, tak ako je definovaná v § 5 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, preto úrad v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadny alternatívny operátor neposkytoval túto službu na predmetnom trhu.

 

2.6.

Predseda úradu nepovažuje nezohľadnenie služieb poskytovaných prostredníctvom  tzv. medzinárodných kariet alternatívnych operátorov, na ktoré vo svojom rozklade poukazuje spoločnosť ST  za nedostatok analýzy maloobchodného trhu č. 4. Samotná spoločnosť ST konštatuje, že ide o služby poskytované prostredníctvom čísel 0800 resp. 0850 prípadne prostredníctvom geografického čísla, pričom nejde o geografické číslo zákazníka spoločnosti, ktorá tieto karty „prevádzkuje“ ale o geografické číslo, prostredníctvom ktorého sa realizuje spojenie.  

V definícii trhu je uvedené, že služba spočíva v uskutočňovaní volaní z koncového bodu, ktorý je určený špecifickou sieťovou adresou. Špecifickou sieťovou adresou je telefónne číslo účastníka, pričom účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejnú telefónnu službu zmluvu o pripojení.

V uvedenom prípade volanie nespĺňa definíciu trhu. Takéto volanie vlastne pozostáva z dvoch druhov volaní: z volania miestneho resp. medzimestského z čísla účastníka na číslo 0800, 0850 resp. na určené geografické číslo a z medzinárodného volania z čísla 0800, 0850 resp. z daného geografického čísla. Samotné medzinárodné volanie teda nie je realizované z koncového bodu volajúceho účastníka, ale až z bodu poskytovateľa, ktorému bolo pridelené číslo 0800, 0850 resp. dané geografické číslo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažuje predseda úradu zaradenie tohto typu služieb medzi služby patriace na tento trh za odôvodnené.

 

2.7.

Mobilných operátorov nemožno považovať za konkurentov na maloobchodnom trhu č.4, pretože tento je definovaný ako „medzinárodné odchádzajúce volania uskutočnené bytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete je verejná telefónna služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná bytovým zákazníkom, ktorá spočíva v uskutočňovaní medzinárodných volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou“. Na  takto definovanom trhu musel úrad postaviť analýzu a k jej vypracovaniu požadoval údaje, ktoré, práve a len, preukazujú skutočný stav na trhu tak, ako je definovaný. Na základe takto získaných podkladov potom vypracoval analýzu a následne rozhodol.

 

K bodu č. 3 rozkladu: 

Podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, ak úrad dospeje k záveru, že na danom trhu existuje významný podnik, je povinný tomuto podniku uložiť aspoň jednu z povinností podľa § 18 až 24 a § 27 zákona o elektronických komunikáciách.

Cieľom uložených povinností je nielen odstrániť existujúce „súťažné problémy“, ale najmä vytvoriť také podmienky resp. prostredie, ktoré významnému podniku znemožní zneužívať svoj významný vplyv, a tak obmedzovať súťaž. Zdôvodnenie potreby uloženia povinností, čo sa sleduje uložením týchto povinností je obsiahnuté v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí  a aj v analýze maloobchodného trhu č. 4, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o ukladanie povinností významnému podniku, úrad postupoval v súlade so zákonom a podľa § 17 ods. 1 uložil významnému podniku  povinnosti s ohľadom na situáciu na trhu, ako aj s ohľadom na koncového užívateľa. Úrad v odôvodnení rozhodnutia a v analýze maloobchodného trhu č. 4 uložené povinnosti dostatočne zdôvodnil.

Predseda úradu je toho názoru, že uložené povinnosti boli ukladané v súlade so zásadou proporcionality a nezaťažujú dotknutý podnik nad mieru, ktorú je schopný splniť bez neprimeraných zásahov do organizácie alebo materiálnych a technických zložiek podniku.

 

 

Záver:   

Analýzou maloobchodného trhu č. 4 podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách úrad zistil po posúdení kritérií ustanovených v zákone o elektronických komunikáciách, že spoločnosť ST má na relevantnom trhu významný vplyv a na tomto trhu nie je efektívna súťaž. Preto po vykonaní konzultácií  podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách začal správne konanie a rozhodnutím označil spoločnosť ST za významný podnik na maloobchodnom trhu č. 4 a uložil jej povinnosti týkajúce sa uvedeného trhu
podľa § 17. Tieto vychádzali zo zisteného stavu, boli oprávnené a primerané účelu a princípom regulácie, ktorými sú podpora efektívnej súťaže a rozvoj vnútorného trhu.

Maloobchodný trh  č. 4 je trhom pre koncových užívateľov. Podľa § 23 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách ak úrad pri analýze relevantného trhu zistí, že na trhoch pre koncových užívateľov nie je efektívna súťaž a povinnosti uložené podľa § 18 až 22 a § 27 nezabezpečujú účel podľa § 1 ods. 3 , je oprávnený významnému podniku na takých trhoch, na ochranu záujmov koncových užívateľov, pri súčasnej podpore efektívnej súťaže uložiť najmä:

 

a)      zákaz

1.      požadovať neprimerane vysoké ceny,

2.      brániť vstupu na trh, požadovať neprimerane nízke ceny alebo brániť

      vstupu na trh a požadovať neprimerane nízke ceny s cieľom vylúčiť súťaž,

3.      nenáležite uprednostňovať určitú skupinu koncových užívateľov,

4.      bezdôvodne a neoprávnene viazať poskytovanie služieb na poskytovanie

      iných služieb,

 

b)      povinnosť neprekročiť maximálne ceny pre koncových užívateľov a dodržať cenovú reguláciu so zreteľom na nákladovo orientované ceny a ceny na porovnateľných trhoch s efektívnou súťažou. 

Podľa § 23 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách je úrad oprávnený uložiť významnému podniku na trhu služieb pre koncových užívateľov, ktorému boli uložené povinnosti podľa § 23 ods. 1, povinnosť použiť metódu kalkulácie cien, v ktorej budú uvedené druhy nákladov a pravidlá ich priradenia.

Úrad si splnil svoju povinnosť podľa § 16 a § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách a využil svoje oprávnenia podľa § 23.

Predseda úradu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej, a po zvážení námietok a dôvodov spoločnosti ST konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu vecí a obsahuje predpísané náležitosti.

Na základe uvedeného predseda úradu dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

 

Poučenie:

Toto rozhodnutie je konečné. Toto rozhodnutie možno preskúmať Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

  

                                                                                               Ing. Milan Luknár

                                                                                predseda Telekomunikačného úradu

  

Doručuje sa:

Slovak Telekom, a. s.