• Rozhodnutie 1. stupňa

 

TELEKOMUNIKAČNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Továrenská 7, P.O. Box 18, 810 06  Bratislava

 

Rozhodnutie o rozklade

 

Číslo rozhodnutia: 48/01/2007                                                 V Bratislave 4. apríla 2007 

Účastník konania: Slovak Telekom, a.s., Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava

 

Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z.  
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) rozhodol na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie o rozklade spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Námestie slobody 6, Bratislava,
IČO: 35 763 469, (ďalej len „spoločnosť ST“) proti rozhodnutiu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, odboru ekonomickej regulácie (ďalej len „úrad“) č. 673/14/2006 zo dňa 21. novembra 2006 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vo veci určenia významného podniku na veľkoobchodnom trhu verejnej telefónnej služby prenosu volaní alebo volaní do siete Internet medzi dvoma bodmi prepojenia toho istého prevádzkovateľa pevnej verejnej telefónnej siete (ďalej len „veľkoobchodný trh č. 3“) a uloženia povinností podľa § 18, § 19 ods. 1 a 2, § 20 ods. 1, § 21 a § 22 zákona o elektronických komunikáciách takto:

 

podľa § 59 ods. 1, 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku sa rozklad zamieta a napadnuté rozhodnutie sa potvrdzuje.

Odôvodnenie:

         Spoločnosť ST podala v zákonnej lehote proti napadnutému rozhodnutiu rozklad, ktorým navrhuje, aby úrad napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 57 správneho poriadku, alebo aby predseda úradu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že na trhu nie je možné posúdiť efektívnosť súťaže, pretože tu nie je záujem o dané služby.

         Svoj návrh odôvodnila spoločnosť ST tým, že úrad bez ohľadu na trh, ktorý skúma, konštatuje, že je významným podnikom, ukladá maximálne možné povinnosti s odkazom na ich znenie v zákone o elektronických komunikáciách, pričom tieto povinnosti do hĺbky neodôvodňuje. Úrad neberie do úvahy pripomienky spoločnosti ST, napr. o medzinárodnom tranzite cez alternatívnych operátorov, nezáujem o službu tranzitu, vysporiadanie sa s pôsobením spoločnosti Orange Slovensko, a.s., neanalyzuje trh objektívne, ale obmedzuje sa len na posudzovanie spoločnosti ST.

1. Relevantný trh a jeho analýza

1. 1. Úrad neskúmal, neanalyzoval miestne špecifické podmienky trhu a nezaoberal sa kritériami pre jeho definíciu podľa čl. 2. 2. a násl. Commission guidelines on market analysis and the assessment of significand market power under the Community regulatory framework for electronic communications networks and services
(2002/C 165/03).

            Ak by úrad skutočne analyzoval veľkoobchodný trh č. 3 podľa vyššie uvedeného a vzal by do úvahy vyjadrenia spoločnosti ST o nezáujme o služby tranzitu, dospel by k záveru, že nie je možné posúdiť efektívnu súťaž vzhľadom k tomu, že na veľkoobchodnom trhu č. 3 neprebieha súťaž – niet súťažiacich, na tomto trhu nie je zákazník, ktorý by požadoval poskytnutie predmetných služieb od spoločnosti ST. Spoločnosť ST je preto toho názoru, že na trhu pôsobí ako potenciálna konkurencia pre operátorov tranzitujúcich hovory do a zo zahraničia, čiže spoločnosť ST nie je v žiadnom prípade významný podnik na tomto trhu.

            Vzhľadom k tomu, že úrad rozdielne posúdil dve rovnaké skutočnosti (neexistenciu záujmu o služby) na dvoch rôznych trhoch (veľkoobchodný trh č. 3 a veľkoobchodný trh č. 8), spoločnosť ST zastáva názor, že úrad nepristupuje k analýzam objektívne, pretože tú istú skutočnosť posudzuje rozdielne. Práve na veľkoobchodnom trhu č. 8 úrad konštatoval, že „efektívnosť súťaže podľa § 16 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách nie je možné posúdiť, pretože na veľkoobchodnom trhu č. 8 neprebieha súťaž – niet súťažiacich a taktiež na tomto trhu nie je zákazník, ktorý by požadoval poskytnutie predmetných služieb.

            Úrad opiera svoje rozhodnutie o analýzu relevantného trhu, ktorej výsledky neodrážajú reálnu situáciu na trhu, preto nemôžu viesť k ukladaniu primeraných povinností. Spoločnosť ST z tohoto dôvodu žiadala v priebehu konania, aby úrad dopracoval a skvalitnil analýzu relevantného trhu. Úrad taktiež nezdôvodnil potrebu ex-ante regulácie na tomto trhu smerom k dosiahnutiu efektívnej súťaže.

1. 2.     Úrad je povinný podľa § 17 zákona o elektronických komunikáciách uložiť podniku s významným vplyvom na konkrétnom trhu povinnosti, ktoré musia vychádzať zo zisteného stavu a musia byť oprávnené a primerané účelu a princípom regulácie, ktorými sú podpora efektívnej súťaže a rozvoj vnútorného trhu.

            Úrad však berie do úvahy situáciu na trhu k 31.12.2005, čo je vzhľadom na dynamiku, rýchly rozvoj na tomto trhu a reálnosť právoplatného uloženia povinností približne na začiatku roka 2007 nezohľadnením skutočnej situácie na trhu. Takýto postup úradu spôsobí, že regulácia zo strany úradu je neúčinná, pretože v čase právoplatnosti rozhodnutia nebude toto rozhodnutie korešpondovať so skutočným stavom na trhu a spoločnosť ST bude voči svojim konkurentom znevýhodnená.

1. 3.     Úrad sa v rozhodnutí odvoláva na skutočnosť, že Európska komisia (ďalej len „EK“) nemala k analýze trhu pripomienky. Podľa spoločnosti ST, EK nedisponuje žiadnymi nástrojmi na to, aby v rámci konzultačného mechanizmu upraveného v čl. 7 Rámcovej smernice č. 2002/20/EC mohla overiť správnosť úradom zozbieraných údajov vypovedajúcich o situácii na ktoromkoľvek relevantnom trhu. Skutočnosť, že EK nevzniesla k výsledkom analýzy námietky, nepotvrdzuje, že údaje o trhu boli zozbierané správne a že bola naplnená podmienka spoľahlivo zisteného skutkového stavu v tomto konaní.

1. 4.     Spoločnosti ST nie je zrejmé, prečo sa posudzovanie situácie na tomto trhu viaže na fyzické prepojenie operátorov s touto spoločnosťou v súlade s uzavretými zmluvami a následne na dátum 1.8.2005, od ktorého je umožnené poskytovať služby prostredníctvom individuálnej voľby. Jednotlivé podniky boli medzi sebou prepojené aj pred týmto dátumom a úrad by mal preskúmať, či aj do tohoto dátumu neposkytovali vo svojej sieti služby, ktoré spadajú na tento trh. Úrad sa v analýze touto skutočnosťou nezaoberal.

2. Významný podnik – vyhodnotenie kritérií

            Veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu

a)      Spoločnosť ST už v minulosti uviedla, že tranzitné služby v rámci národného prepojenia zo strany ostatných operátorov nie sú využívané ani po podpise RIO (Dial Telecom, GTS Nextra), aj keď súčasťou tejto ponuky uvedené služby sú, pričom spoločnosť ST uvádzala, že účel uvedených služieb je zabezpečený vlastnými sieťami ostatných operátorov, resp. sieťami iných operátorov. Ako však vyplýva z grafu uvedeného v analýze, spoločnosť ST má podľa úradu na takto definovanom trhu 85 % podiel, čo zásadne odmieta. Z rozhodnutia nie je zrejmé, čo úrad započítal do podielu na trhu. Podľa názoru spoločnosti ST na tento trh je možné rátať jedine volania, ktoré do siete spoločnosti ST prichádzajú cez bod prepojenia (či už na tranzitnej alebo primárnej úrovni) ďalej do siete iného operátora. Do podielu nie je možné zarátať volania z koncového bodu, ktoré smerujú ďalej do siete iného operátora (zostavenie volania) alebo opačne (ukončenie volania), pričom nezáleží na tom, či ide o tranzitnú alebo primárnu úroveň, pretože v takomto prípade nejde o prenos medzi dvoma bodmi prepojenia podľa definície trhu. Takéto volania sú už zarátané na veľkoobchodné trhy č. 1 a 2  a šlo by o ich duplicitné zarátanie aj na iný trh. Zarátanie výnosov, ktoré súvisia s prenosom týchto volaní medzi miestnou a tranzitnou ústredňou (potenciálne body prepojenia) je v rozpore s definíciou trhu, potrebné je brať do úvahy skutočné body prepojenia. Spoločnosť ST žiada v tejto súvislosti nezávislého znalca (napr. VÚS) o posudok, ktoré služby podľa definície trhu na tomto trhu sú, pretože toto úrad bližšie nešpecifikoval. Spoločnosť ST tvrdí, že ak by úrad počítal vyššie uvedeným spôsobom, ktorý navrhuje, a ktorý je v súlade s definíciou trhu, dospel by k záveru, že spoločnosť ST nie je významným podnikom na tomto trhu.

b)      Úrad v rozhodnutí uvádza, že spoločnosť ST poskytuje službu tranzitu definovanú v RIO v kombinácii s termináciou volania u tretej strany, a že neposkytuje tzv. čistý tranzit. Spoločnosť ST službu tranzitu formulovala spôsobom, akým ju poskytuje v súčasnosti. Ak je hovor od alternatívneho operátora č. 1 (ICP1) odovzdaný spoločnosti ST za účelom jeho tranzitu, spätného odovzdania do siete ICP1 a následne jeho terminovania do siete alternatívneho operátora č. 2 (ICP2), s ktorým má spoločnosť ST priame prepojenie, t. j. ICP1 – ST – ICP1 – ICP2, tak systémy spoločnosti ST identifikujú, že ide o číslo ICP2, a teda smerujú ho priamo do jeho siete. Systémy spoločnosti ST nedokážu rozlíšiť, že číslo by malo smerovať do ICP2 cez ICP1. Ak by operátor XY chcel ukončovať prostredníctvom spoločnosti ST v sieti ICP2, jej systémy by nedokázali rozlíšiť medzi týmto prípadom a prípadom, ktorý spoločnosť ST uviedla.

Takáto forma poskytovania služieb tranzitu je najefektívnejšia, akú spoločnosť ST môže poskytovať. Poskytovanie tzv. čistého tranzitu, ako ho nazýva úrad, by vyžadovalo značné investície do systémov spoločnosti ST, čo by túto službu veľmi predražilo. Samotná definícia trhu podľa rozhodnutia úradu, ktorým určuje zoznam relevantných trhov, tranzit bližšie nešpecifikuje, okrem určenia, že ide o prenos volania alebo volania do siete Internet medzi dvoma bodmi toho istého prevádzkovateľa pevnej verejnej telefónnej siete. Podľa názoru spoločnosti ST, cieľom uvedenia tohoto trhu medzi zoznam trhov podľa odporúčania EK o relevantných trhoch, je poskytnúť služby prenosu volaní, nie však nútiť významný podnik poskytnúť určitý spôsob tranzitu, ktorý je neefektívny a drahý.

Unikátne zariadenie

Jediné unikátne zariadenie ovládané spoločnosťou ST predstavujú účastnícke vedenia, ktoré nie sú na tomto trhu. Konkurenti pôsobiaci na trhu majú možnosť využitia viacerých rôznorodých technológií, k čomu aj dochádza. Spoločnosť ST odmieta určenie siete spoločnosti, ktorá spája všetky body prepojenia ako unikátne zariadenie. Ako už spoločnosť ST uviedla, je prepojená so spoločnosťami Nextra, s.r.o., (spolu s GTS Slovakia, s.r.o.) a Slovanet, a.s. na všetkých primárnych a tranzitných bodoch, čiže sieť týchto spoločností kopíruje sieť spoločnosti ST, nie je teda namieste konštatovanie o unikátnom zariadení na takto definovanom trhu, pretože minimálne dvaja operátori sú schopní vybudovať rovnakú sieť v porovnaní so sieťou spoločnosti ST. Počet bodov prepojenia spoločnosti ST je zo strany iných operátorov replikovateľný, nie je však z ich strany ekonomická vôľa, aby boli so spoločnosťou ST prepojení vo všetkých primárnych bodoch. Bez tranzitu cez spoločnosť ST by všetky podniky mohli riadne poskytovať svoje služby a poprepájali by sa navzájom, pričom nemusia byť navzájom prepojené na všetkých bodoch prepojenia ako so spoločnosťou ST, medzi sebou sa môžu dohodnúť i inak. Podľa názoru spoločnosti ST nie je na uvedenom trhu žiadna bariéra a umelé vytváranie konkurencie reguláciou nie je cestou na vytvorenie efektívnej súťaže. Toto tvrdenie dokazuje i skutočnosť, že po podpise zmlúv o prepojení nie je záujem o tieto služby. 

Existencia technologicky podmienených výhod

Podľa spoločnosti ST, nedisponuje táto na veľkoobchodnom trhu č. 3 žiadnou technologickou výhodou oproti ostatným konkurentom. Pretože vybudovaná infraštruktúra nespĺňa požiadavky, a je treba ju prispôsobovať súčasným podmienkam, a tiež budovať novú infraštruktúru, ide skôr o technologické nevýhody. Vzhľadom na rozsiahlosť infraštruktúry je jej modernizácia finančne vysoko náročná. Podľa vyjadrenia spoločnosti ST nejde o technologickú nevýhodu, stav nemožno však kvalifikovať ani ako technologickú výhodu.

Spoločnosť ST ďalej namieta, že z technologického hľadiska nie je rozdiel pre poskytovanie tranzitu medzi jeho sieťou a sieťou spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktorá je rovnako dostatočne rozvinutá. S týmto tvrdením sa úrad nevysporiadal.

Zodpovedajúca vyjednávacia sila na strane dopytu

Spoločnosť ST pociťuje výraznú vyjednávaciu silu veľkoobchodných zákazníkov, pretože na trhu je viac podnikov, ktoré sú schopné uspokojiť ich požiadavky. Podniky majú dostatočne vybudovanú tranzitnú sieť, sú schopné za nízke náklady prepojiť vzájomne svoje siete priamo, bez využitia tranzitných služieb spoločnosti ST. Vyjednávacia sila je teda neobmedzená, podmienky tranzitnej služby sú súčasťou RIO, takže cena za tranzit je na úrovni jej nákladov, čo je rozdiel v porovnaní s konkurenciou, ktorá tieto ceny nemusí mať nákladovo orientované. 

Prístup k zdrojom financovania

Spoločnosť ST namieta, že toto kritérium pre posúdenie, či ide o významný podnik, nemá miesto v analýze, pretože väčšina podnikov na tomto trhu má porovnateľné možnosti ako táto spoločnosť, vzhľadom na silné zázemie medzinárodných materských spoločností, ktoré sú etablované v Európe. 

Miera diverzifikácie služieb

Spoločnosť ST namieta, že úrad pri analýze každého trhu uvádza, že „spoločnosť ST poskytuje najširšie portfólio elektronických komunikačných služieb...“, aj napriek tomu, že tieto služby s konkrétnym trhom nesúvisia. Ak pomocou tohoto kritéria nie je možné posúdiť, či spoločnosť ST je významným podnikom na konkrétnom trhu, nemá byť hodnoteným kritériom.

Potenciálna konkurencia

Spoločnosť ST namieta konštatovanie úradu, že ostatné podniky, ktoré na trhu pôsobia, takúto sieť nevlastnia. Spoločnosti Slovanet, a. s. a Nextra, s.r.o. (spolu s GTS Slovakia, s.r.o.) sú prepojené vo všetkých bodoch prepojenia, teda ich sieť spája celoplošne rozmiestnené body prepojenia a potenciálne môžu ponúkať tie isté služby ako spoločnosť ST.

Prekážka vstupu na relevantný trh

Spoločnosť ST je toho názoru, že neexistujú žiadne bariéry vstupu na tento trh a nie je tu vôľa operátorov využívať služby spoločnosti ST, pretože sa môžu vzájomne prepojiť, čo sa i uskutočňuje, čím dosiahnu efektívnejšie služby pri pomerne malých nákladoch, čo je dôvodom nezáujmu o takúto službu. Tak isto mobilné siete v rozsahu tranzitného trhu zodpovedajú technicky pevným sieťam, čiže sú tiež alternatívou. 

Súčasný stav súťaže na trhu

Spoločnosť ST v tejto časti rozkladu namieta konštatovanie úradu, že alternatívni operátori vstúpili na trh dňa 1.8.2005, pretože aj pred prepojením so spoločnosťou ST mohli poskytovať služby tranzitu vo vlastnej sieti. Spoločnosť ST namieta taktiež konštatovanie, že žiaden iný podnik nedisponuje celoplošnou pevnou verejnou telefónnou sieťou, pretože tak ŽSR ako aj Energotel disponujú obdobnou sieťou, ďalej i spoločnosť Orange Slovensko, a. s., Nextra, s.r.o.,  GTS Slovakia, s.r.o. a Slovanet, a.s. sú prepojení vo všetkých bodoch, teda ich sieť kopíruje časť siete spoločnosti ST. Služby tranzitu môžu teda ponúknuť všetci fixní operátori, ktorí sú navzájom poprepájaní. Spoločnosť ST z technologického hľadiska nevidí rozdiel pre poskytovanie tranzitu medzi jeho sieťou a sieťou spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktorou táto spoločnosť je schopná poskytovať tranzit medzi dvoma pevnými sieťami (princíp technologickej neutrality). Spoločnosť ST žiada o posúdenie situácie znalcom – napr. VÚS. Okrem toho alternatívni operátori spolu so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. tranzitujú značnú časť hovorov zo zahraničia a ukončujú ich v sieti spoločnosti ST, z čoho vyplýva, že poskytujú na analyzovanom trhu služby. Podľa názoru spoločnosti ST, tým, že jednotliví operátori využívajú na tranzit hovorov vlastné siete, nemajú záujem o poskytnutie tranzitu zo strany spoločnosti ST. 

3. Uložené povinnosti

V tejto časti rozkladu spoločnosť ST na základe vyššieuvedených tvrdení konštatuje neopodstatnenosť uložených povinností, a z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu, i ich neoprávnenosť a neprimeranosť. Podľa názoru spoločnosti ST, úrad jej uložil jednotlivé povinnosti bez toho, aby odôvodnil, aký súťažný problém má daná povinnosť riešiť, potreby uloženia danej povinnosti, čo sa sleduje uložením týchto povinností a aký budú mať vplyv na konkurenciu na predmetnom trhu. Uložené povinnosti pri ex ante regulácii musia zodpovedať princípu proporcionality.

3. 1.     Povinnosť transparentnosti a nediskriminácie podľa § 18 a § 19 zákona o elektronických komunikáciách

            Spoločnosť ST namieta, že služby tranzitu sú obsiahnuté v RIO, preto ich uloženie je bezvýznamné.

3. 2.     Povinnosť prístupu podľa § 21 zákona o elektronických komunikáciách

            Spoločnosť ST nesúhlasí s uložením tejto povinnosti, pretože jej uloženie je vzhľadom na efektívnu súťaž na trhu zbytočné, úrad by mal jasne určiť jednotlivé povinnosti podľa § 21 zákona o elektronických komunikáciách.

3. 3.     Oddelená evidencia podľa § 20 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách

            Spoločnosť ST v súvislosti s touto povinnosťou konštatuje, že okrem povinnosti viesť oddelenú evidenciu nákladov na základe povinnosti ABC, využíva aj metódu EBC, čo je štandardnou praxou telekomunikačných operátorov, preto žiada o zohľadnenie tejto skutočnosti úradom tak, aby náklady boli priradené metódou ABC ako aj EBC, konkrétne náklady na jednotlivé prvky siete na základe metódy EBC a náklady na procesy na základe ABC metódy na jednotlivé aktivity. 

            Predseda úradu po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiaceho administratívneho spisu konštatuje:

K bodu 1) Relevantný trh a jeho analýza

1. 1.  Ako je uvedené v analýze veľkoobchodného trhu č. 3 i v napadnutom rozhodnutí, úrad podľa § 16 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách analyzuje relevantné trhy najmenej raz za dva roky, s cieľom zistiť, či je na relevantnom trhu efektívna súťaž a či nápravné opatrenia podľa osobitných predpisov alebo právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti súťažného práva pri poskytovaní sietí a služieb sú dostatočné na jej zabezpečenie. Aby úrad mohol analýzou zistiť skutočný stav súťaže a navrhnutými opatreniami vytvoriť podmienky na rozvoj konkurencie a efektívnej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, a tým podporiť záujmy užívateľov elektronických komunikácií na území Slovenskej republiky, sústredil a preskúmal všetky dostupné relevantné údaje a podklady súvisiace so stavom súťaže na veľkoobchodnom relevantnom trhu č. 3. Podklady na vyžiadanie úradu predložila jednak spoločnosť ST a v záujme zistenia skutočného stavu na predmetnom relevantnom trhu i podniky, ktoré vlastnili oprávnenie na poskytovanie služby prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete, a tiež podniky, ktoré v predchádzajúcom období podpísali so spoločnosťou ST zmluvu o prepojení sietí. Okrem spoločnosti ST úrad oslovil a podklady vyžiadal od deviatich podnikov, ktoré svojou činnosťou mohli ovplyvniť situáciu na trhu (uvedené v napadnutom rozhodnutí), analýzu ktorého úrad následne začal. Jej predmetom bolo identifikovanie podnikov, ktoré pôsobia na veľkoobchodnom trhu č. 3 a posúdenie, či na tomto trhu existuje významný podnik, ktorý podľa § 16 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách sám alebo spolu s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.       

         Úrad vyhodnotením kritérií podľa § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách dospel k záveru, že na veľkoobchodnom trhu nie je efektívna súťaž a spoločnosť ST má na veľkoobchodnom relevantnom trhu č. 3 významný vplyv a také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.

         Výsledky analýzy v žiadnom prípade neviedli úrad k potrebe meniť alebo doplniť zoznam relevantných trhov. Pokiaľ ide o námietku, ktorá sa týka trojkriteriálneho testu, je potrebné uviesť, že potreba trojkriteriálneho testu je podľa odporúčania Európskej komisie o relevantných trhoch odporúčaným nástrojom za účelom samotnej identifikácie trhu a jeho zaradenia do zoznamu relevantných trhov. Veľkoobchodný trh č. 3 je identifikovaný a uvedený v zozname relevantných trhov odporúčania Európskej komisie ako veľkoobchodný trh č. 10, táto skutočnosť je dôkazom, že tento trh spĺňa podmienky trojkriteriálneho testu, čiže má byť predmetom ex-ante analýzy.

         Úrad sa pri analýze zaoberal všetkými aspektami fungovania relevantného trhu, pričom nie je možné konštatovať, že na trhu nie je zákazník, ktorý by požadoval poskytnutie predmetnej služby, nakoľko z vyjadrení samotnej spoločnosti ST vyplýva, že o službu prejavili záujem minimálne dva podniky. Zásadný problém nespočíva v tom ,že o službu nie je záujem, ale v tom, že spoločnosť ST neposkytuje službu prenosu volaní v takej forme, ktorá by bola podnikmi akceptovateľná. Spoločnosť ST tak nemôže byť posudzovaná ako potenciálna konkurencia pre iné podniky, ale práve naopak, pôsobenie iných podnikov na trhu je dôsledkom toho, že spoločnosť ST danú službu neposkytuje v požadovanej forme, a tak podniky hľadajú alternatívne riešenia, ktoré však nie sú plnohodnotnou náhradou služby,  ktorú je schopná poskytnúť spoločnosť ST.

V žiadnom prípade nie je pravdivé tvrdenie, že úrad posúdil rozdielne dve rovnaké skutočnosti na dvoch rôznych trhoch. Na rozdiel od veľkoobchodného trhu č.3, na veľkoobchodnom trhu č.8 pôsobia dva podniky s relatívne rovnakou sieťou, pričom v úlohe potenciálneho konkurenta ešte vystupuje aj spoločnosť, ktorej bolo vydané povolenie na prevádzku vlastnej siete v auguste roka 2006. Z hľadiska stavu súťaže sú teda veľkoobchodné trhy č. 3 a 8 neporovnateľné.  

Podľa názoru predsedu úradu, úrad analyzoval trh a jeho špecifiká dostatočným spôsobom, na základe všetkých dostupných podkladov,  v  súlade s  relevantnými dokumentami vydanými EK, ako aj v súlade s § 16 zákona o elektronických komunikáciách. Dôkazom toho, že úrad pri analýze trhu postupoval správne, je samotné stanovisko EK, ktorá voči postupu, výsledkom a uloženým povinnostiam nevyjadrila žiadne pripomienky.

         Predseda úradu preto považuje námietky v tejto časti rozkladu za nedôvodné.

1. 2.  Podľa názoru predsedu úradu, dôvodná nie je ani námietka, že úrad posudzoval stav súťaže k 31. 12. 2005, čo je vzhľadom na dynamiku a rýchly rozvoj na tomto trhu nezohľadnením skutočnej situácie. Úrad pri posudzovaní súťaže vyhodnotil všetky relevantné kritériá tak, aby analýza čo najviac zohľadňovala aj očakávaný vývoj na trhu. Okrem iného, úrad posudzoval aj doterajší vývoj na trhu, čo najlepšie odzrkadľujú trhové podiely a ich vývoj. Preto úrad ohraničil obdobie, za ktoré požadoval predloženie údajov koncom roka 2005. Vzhľadom na fakt, že analýza bola zverejnená na verejne dostupnej stránke úradu v prvej polovici roka 2006, nie je možné konštatovať, že údaje týkajúce sa konca roka 2005 sú natoľko neaktuálne, aby nezohľadňovali skutočný stav na trhu. Odhad budúceho vývoja trhu úrad v predloženej analýze zohľadnil a uviedol pri vyhodnotení kritérií podľa § 16 ods. 4 písm. k) zákona o elektronických komunikáciách, kde zhodnotil existenciu potenciálnej konkurencie a súčasný stav súťaže.

1. 3. Predseda úradu je toho názoru, že úrad v analýze opísal stav na veľkoobchodnom trhu
č. 3 dostatočne presne na to, aby EK dokázala posúdiť, či závery analýzy sú odôvodnené alebo nie, a v prípade, ak by EK mala nejaké pochybnosti, tieto by zodpovedajúcim spôsobom vo svojom vyjadrení k výsledkom analýzy prezentovala. Samotná EK má dostatok nástrojov na to, aby v rámci konzultačného procesu požiadala úrad o predloženie doplňujúcich informácií, ktoré prispejú k úplnému objasneniu situácie na trhu. 

1. 4.  Nespochybniteľným faktom  zostáva, že do 01.08.2005 bola na celom území Slovenskej republiky spoločnosť ST jedinou spoločnosťou, ktorá vlastnila pevnú verejnú telefónnu sieť, a na poskytovanie služby prenosu v pevnej verejnej telefónnej sieti ako prenosu volania alebo volania do siete Internet medzi dvoma bodmi prepojenia toho istého prevádzkovateľa pevnej verejnej telefónnej siete nebol dôvod.

Reálne podmienky pre fungovanie trhu sa vytvorili fakticky až od 1.08.2005, kedy spoločnosť ST na základe referenčnej ponuky na prepojenie sprístupnila službu výberu podniku individuálnou voľbou. Do tohto termínu bolo pôsobenie alternatívnych operátorov na veľkoobchodnom trhu č. 3 bezpredmetné, nakoľko nebol dôvod na poskytovanie takejto služby. 

   

K bodu 2) Významný podnik – vyhodnotenie kritérií

Veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu

 a)     Predseda úradu sa stotožnil so záverom úradu podloženým analýzou všetkých dostupných údajov, informácií a podkladov, že veľkosť spoločnosti ST na zadefinovanom veľkoobchodnom trhu č. 3 vyjadrená prostredníctvom výnosov za prenos volania medzi dvoma bodmi prepojenia svojej siete do konca roku 2005 presiahla 85 %. Do výpočtu tohto trhového podielu úrad započítal výnosy za prenos volaní medzi dvoma bodmi prepojenia, ktoré boli realizované tak v súvislosti s origináciou volaní cez jeden tranzit, ako aj termináciou volaní cez jeden tranzit v sieti spoločnosti ST. Úrad do trhového podielu započítal len tie výnosy, ktoré súvisia s prenosom volaní medzi dvoma bodmi prepojenia v pevnej verejnej telefónnej sieti spoločnosti ST teda nie výnosy, ktoré súvisia s prenosom volania z bodu prepojenia do koncového bodu siete. Podľa názoru spoločnosti ST „na tento trh je možné rátať jedine volania, ktoré do siete spoločnosti ST prichádzajú cez bod prepojenia (či už na tranzitnej alebo primárnej úrovni) a ďalej odchádzajú cez bod prepojenia ďalej do siete iného operátora“. V takomto prípade by skutočne potom spoločnosť ST na trhu nebola prítomná, pretože prenos volaní za existujúcich podmienok neakceptuje žiaden z podnikov pôsobiacich na tomto trhu. Spoločnosť ST nezohľadňuje fakt, že službu čistého tranzitu v skutočnosti neposkytuje a takáto služba nie je ani súčasťou referenčnej ponuky. Preto je pre alternatívnych operátorov výhodnejšie prenajímať si len určité časti siete patriace spoločnosti ST. Alternatívni operátori  realizujú službu prenosu volaní aj prostredníctvom prenajatých okruhov od iných operátorov.

Postup úradu pri výpočte trhového podielu bol správny. Pri výpočte trhového podielu boli výnosy zodpovedajúce tranzitu vyčíslené práve očistením výnosov za zostavenie resp. ukončenie volaní v sieti ST od výnosov za prenos volaní z bodu prepojenia na miestnej úrovni do koncového bodu. Ide teda o prenos volaní medzi skutočnými bodmi prepojenia.

Požiadavku spoločnosti ST, obsiahnutú v tejto časti rozkladu, aby nezávislý znalec (napr. VÚS) vypracoval posudok, ktoré služby podľa definície trhu sú na tomto trhu, považuje predseda úradu za nedôvodnú.

Podľa § 36 správneho poriadku – ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Spravidla ide o situácie, keď určité skutočnosti správny orgán nemôže posúdiť sám, alebo by to nebolo vhodné alebo možné. V konkrétnom prípade nejde ani o jednu z týchto situácií, pretože posúdenie namietanej skutočnosti je plne v kompetencii úradu ako národného regulátora a cenového orgánu v oblasti elektronických komunikácií.

Analyzovaný trh je definovaný ako služba prenosu volaní alebo volaní do siete Internet medzi dvoma bodmi prepojenia toho istého prevádzkovateľa pevnej verejnej telefónnej siete. Úrad preto pri vyhodnocovaní trhového podielu postupoval správne, ak do jeho výpočtu zahrnul výnosy, ktoré sa vzťahujú na prenos volaní medzi ústredňami medzi dvoma bodmi prepojenia.

b)      Predseda úradu akceptoval výhradu spoločnosti ST, ktorou namieta uloženie povinnosti poskytovania služby tzv. čistého tranzitu. Napadnuté rozhodnutie spoločnosti ST neukladá povinnosť poskytovať takúto službu za každých okolností. Podľa bodu 2 písm. d) výroku napadnutého rozhodnutia je spoločnosť ST povinná včas a za primeraných a objektívnych podmienok splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť o používanie určitých prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí podľa § 21 zákona. Výrok rozhodnutia však neukladá priamo a za každých okolností poskytnúť službu čistého tranzitu.   

Žiadna definícia trhu nezachádza do riešenia najmenších detailov a hlavne technických  detailov. Je predsa na podnikoch, či a ako chcú nájsť riešenie. Všetko ostatné je možné zmluvne doriešiť. Nie je možné žiadať od úradu, aby v rámci rozhodnutia riešil technické detaily, ktoré v plnej miere závisia od používanej technológie, stavby siete ako aj od iných špecifík jednotlivých operátorov.  

Unikátne zariadenie

Spoločnosť ST je jediným vlastníkom ovládajúcim unikátne zariadenie, vlastní celoplošnú pevnú verejnú telefónnu sieť spájajúcu všetky body prepojenia. Žiadna zo spoločností, ktoré spoločnosť ST uvádza v podanom rozklade, nedisponuje celoplošnou pevnou verejnou telefónnou sieťou, ktorú by bolo možné považovať za paralelnú pevnú verejnú telefónnu sieť k sieti spoločnosti ST. Vybudovanie takejto siete z časového, investičného, technického, stavebného a strategického aspektu nie je efektívne a objektívne možné.   

Skutočnosť, že po podpise zmluvy o prepojení so spoločnosťou ST nie je zatiaľ zo strany alternatívnych operátorov veľký záujem o službu tranzitu poskytovanú spoločnosťou ST svedčí skôr o tom, že podmienky pre poskytovanie týchto služieb nie sú zo strany spoločnosti ST optimálne nastavené. Z toho dôvodu sú alternatívni operátori nútení hľadať iné (možno nie vždy optimálne) riešenia na tranzit svojich volaní, na čo využívajú aj prenajaté okruhy od spoločnosti ST.

Skutočnosť, že existujú podniky, ktoré sú so spoločnosťou ST prepojené na miestnej aj tranzitnej úrovni, v žiadnom prípade nie je dôkazom toho, že disponujú vlastnou sieťou kopírujúcou sieť spoločnosti ST. Sama spoločnosť ST konštatuje vo svojom rozklade, že časť siete si tieto spoločnosti prenajímajú práve od spoločnosti ST. Túto skutočnosť v rozhodnutí konštatoval aj úrad. Práve fakt, že podniky si prenajímajú časť siete od spoločnosti ST, je dôležitý pre posúdenie súťaže na danom trhu a aj pre konštatovanie unikátnosti siete spoločnosti ST. Práve to je dôkazom toho, že podniky sú pri pôsobení na veľkoobchodnom trhu č.3 závislé od siete spoločnosti ST.  

Existencia technologicky podmienených výhod

Tvrdenia spoločnosti ST, podľa ktorých celoplošná elektronická komunikačná sieť vyžaduje vysoké náklady a investície na údržbu a zdokonaľovanie sú nespochybniteľné, ale náklady na údržbu a zdokonaľovanie sú spojené s prevádzkou každej siete a závisí len na efektívnosti konkrétneho podniku, či svoju sieť využíva takým spôsobom, aby náklady vložené do tejto prevádzky boli nižšie ako výnosy zo služieb poskytovaných prostredníctvom tejto siete. 

          Postavenie konkurentov na predmetnom trhu je nevýhodné v tom, že svoje siete budovali účelovo, úzko špecializovane, podľa pôvodnej funkcie podniku a z toho vyplýva malý počet okruhov a nerovnomerné pokrytie územia elektronickou komunikačnou sieťou.

          Možnosti „konkurentov“ poskytovať predmetnú službu celoplošne na celom území Slovenskej republiky sú podstatne menšie v porovnaní s možnosťami spoločnosti  ST.

Zásadným rozdielom medzi sieťou spoločnosti ST a sieťou spoločnosti Orange Slovensko, a.s. je, že zatiaľ, čo sieť spoločnosti Orange Slovensko, a.s. spája body prepojenia na tranzitnej úrovni, sieť spoločnosti ST spája aj body prepojenia na úrovni miestnej. Sieť spoločnosti Orange Slovensko, a.s. teda nekopíruje v plnom rozsahu sieť spoločnosti ST, čo z hľadiska spoločnosti ST predstavuje technologickú výhodu.

Zodpovedajúca vyjednávacia sila na strane dopytu

         Vyjednávacia sila ostatných telekomunikačných podnikov pôsobiacich na tomto trhu je obmedzená a  je daná hlavne skutočnosťou, že spoločnosť ST, vzhľadom na vlastníctvo celoplošnej pevnej verejnej telefónnej siete spájajúcej všetky body prepojenia, je jediným podnikom schopným plnohodnotne poskytovať službu prenosu v pevnej verejnej telefónnej sieti. Dôkazom silnej vyjednávacej pozície spoločnosti ST je aj tá skutočnosť, že od podpisu prvých zmlúv o prepojení s alternatívnymi operátormi nedošlo k žiadnej zmene vo veci viazania služby tranzitu volaní so službou ukončovania volaní v sieti tretích strán.

Prístup k zdrojom financovania

         V napadnutom rozhodnutí úrad uviedol, že prístup k zdrojom financovania v súčasnej situácii na veľkoobchodnom trhu č. 3 nie je určujúcim kritériom. Skutočnosť, že niektoré kritérium v rámci analýzy nemá rozhodujúci význam, však ešte neznamená, že toto kritérium nemá v analýze miesto. Práve naopak, takéto kritérium v kombinácii s ostatným kritériami dotvára celkový obraz o situácii na danom trhu resp. o postavení konkrétneho podniku na tomto trhu.  Predseda úradu trvá na názore, že vlastnícka štruktúra, objem majetku, objem vykázaných tržieb, ako aj zisku po zdanení a z toho vyplývajúci prístup k zdrojom financovania výrazne prispieva k upevneniu pozície spoločnosti ST aj na predmetnom trhu. 

Miera diverzifikácie služieb

         Nespochybniteľnou skutočnosťou je, že v sektore elektronických komunikácií má spoločnosť ST najvyššiu mieru diverzifikácie služieb. Aj vo svojej odpovedi  spoločnosť ST (list č. 182/14/2006 zo dňa 21.03.2006) uviedla, že ponúka rôzne typy služieb tranzitu v rámci zmlúv o prepojení sietí. Diverzifikované portfólio služieb je tiež nesporným dôkazom, že spoločnosť disponuje sieťou, prostredníctvom  ktorej je schopná tieto služby poskytovať. Diverzifikované portfólio služieb je dôležitým predpokladom pre dosahovanie úspor z rozsahu resp. sortimentu. Široké spektrum poskytovaných služieb dáva podniku možnosť jednak prenášať svoj významný vplyv z jedného trhu na iný trh ako aj možnosť opustiť niektorý segment trhu bez toho, aby sa to významne prejavilo na činnosti podniku.

Potenciálna konkurencia

         Spoločnosť ST vo svojom vyjadrení označila (list č. 182/14/2006 zo dňa 21.03.2006) za konkurentov všetky podniky, ktoré majú udelenú licenciu na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete podľa zákona o telekomunikáciách. V rozklade ako konkurentov uvádza už len spoločnosti Slovanet, a.s. a Nextra, s.r.o. (GTS Slovakia, a.s.) a tvrdí, že tieto spoločnosti sú prepojené vo všetkých bodoch prepojenia, z čoho dedukuje, že ich sieť spája celoplošne rozmiestnené body prepojenia. Rovnako považuje za konkurentov Železničné telekomunikácie a Energotel a spoločnosť Orange Slovensko, a.s.. Avšak Železničné telekomunikácie v sledovanom období na predmetnom relevantnom trhu nepôsobili a neboli na predmetnom trhu žiadnym spôsobom prítomné. Spoločnosť Energotel nemala v sledovanom období so spoločnosťou ST podpísanú zmluvu o prepojení sietí. Skutočnosť, že existujú podniky, ktoré sú so spoločnosťou ST prepojené vo všetkých primárnych bodoch prepojenia (miestne ústredne) nie je sama o sebe dôkazom toho, že tieto podniky disponujú vlastnou infraštruktúrou spájajúcou tieto body. Úrad v rámci šetrenia zistil podstatný fakt, že veľkú časť siete spájajúcej body prepojenia si tieto podniky prenajímajú práve od spoločnosti ST. 

         Samotná spoločnosť ST vo svojom vyjadrení (list značky 15635-ORZ-2006 z 26.07.2006) potvrdila, že pokrytie bodov prepojenia je realizované prostredníctvom prenajatej infraštruktúry.   

         Pokiaľ ide o spoločnosť Orange Slovensko, a.s., úrad na základe šetrenia a informácií, ktorými disponuje, v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že spoločnosť Orange Slovensko, a.s. neposkytuje verejnú telefónnu službu na pevnom mieste pripojenia a teda ani nepôsobí na veľkoobchodnom trhu č. 3.

Prekážka vstupu na relevantný trh

            Žiaden z uvedených podnikov nedisponuje takou sieťou, ktorá by bola plnohodnotne porovnateľná so sieťou spoločnosti ST. Práve sieť spoločnosti ST determinuje umiestnenie a úroveň bodov prepojenia, pričom žiaden podnik, s výnimkou spoločnosti ST, nemá sieť vybudovanú v takom rozsahu, aby spájala všetky body prepojenia. Nie je možné, aby úrad porovnával homogénnu sieť spoločnosti ST so sieťami niekoľkých podnikov, ktoré majú rozdielne regionálne pokrytie, pričom takto poskladanú sieť by úrad posúdil ako alternatívu k sieti spoločnosti ST.

Súčasný stav súťaže na trhu

            Predseda úradu nespochybňuje vyjadrenie spoločnosti ST, podľa ktorého alternatívni operátori môžu ponúknuť službu tranzitu. Nedokážu však poskytnúť službu tranzitu v takom územnom rozsahu, ako spoločnosť ST, práve vzhľadom na pokrytie územia vlastnou sieťou spájajúcou jednotlivé body prepojenia.

Predseda úradu sa stotožnil s konštatovaním úradu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, podľa ktorého spoločnosť Orange Slovensko, a.s. neposkytuje verejnú telefónnu službu na pevnom mieste pripojenia, a teda ani nepôsobí na veľkoobchodnom trhu č. 3. Predseda úradu preto nevidí dôvod na to, aby žiadal znalca v odbore o posúdenie, či spoločnosť Orange Slovensko, a.s. je schopná poskytnúť službu tranzitu.

Čo sa týka schopnosti (potenciálu) spoločnosti Orange Slovensko, a.s. pôsobiť na veľkoobchodnom trhu č. 3, predseda úradu konštatuje, že prvostupňový orgán sa s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal dostatočne tým, že uviedol, že na trhu poskytovania služby prenosu volania alebo volania do siete Internet medzi dvoma bodmi prepojenia toho istého prevádzkovateľa pevnej verejnej telefónnej siete existuje potenciálna konkurencia, jej vstup na trh je podmienený dobudovaním vlastnej infraštruktúry, ktorá by bola porovnateľná s infraštruktúrou spoločnosti ST.

K bodu 3) Navrhované povinnosti

         Predseda úradu považuje námietky uvedené v tomto bode rozkladu za nedôvodné. Vyplývajú totiž z námietok týkajúcich sa predchádzajúcich častí rozkladu (analýza relevantného trhu, postavenie podniku s významným vplyvom atď.), ktoré predseda úradu nezohľadnil. Vyhodnotením všetkých kritérií podľa § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách úrad preukázal, že spoločnosť ST má na predmetnom trhu také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.

K námietke spoločnosti ST, podľa ktorej uložené povinnosti nie sú oprávnené, primerané a odôvodnené, predseda úradu po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia konštatuje, že každá povinnosť uložená úradom je primeraným a dostatočné rozsiahlym spôsobom zdôvodnená. Znova je potrebné zdôrazniť, že ani EK, ako garant pre dodržiavanie regulačného rámca, nemala výhrady voči uloženiu a zdôvodneniu jednotlivých povinností. Úrad, ako národný regulátor, určil tieto povinnosti podľa zákona o elektronických komunikáciách, a z toho dôvodu, aby na predmetnom veľkoobchodnom relevantnom trhu prioritne zabezpečil vytvorenie a udržanie konkurenčného prostredia a skutočnú podporu súťaže na tomto trhu. 

Povinnosť transparentnosti a nediskriminácie podľa § 18 a § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách

         Ide o povinnosti, ktoré sú v rámci regulácie označované za tzv. „mäkkú reguláciu“, teda ich uloženie predstavuje pre podnik najmenšiu záťaž.

         Predseda úradu je toho názoru, že uloženie oboch povinností je oprávnené. Bez uloženia povinnosti transparentnosti by nebolo možné požadovať od spoločnosti ST zverejnenie referenčnej ponuky, ktorá má obsahovať základné technické a ekonomické podmienky poskytovania služby prenosu volaní. Neuloženie povinnosti nediskriminácie by malo za následok možnosť uplatňovania diskriminačných podmienok, s cieľom vylúčiť alebo obmedziť súťaž, resp. znevýhodniť podniky využívajúce službu prenosu volaní v porovnaní so spoločnosťou ST. 

Referenčná ponuka na prepojenie síce obsahuje aj službu tranzitu, avšak predseda úradu považuje za odôvodnené, aby táto povinnosť bola v rozhodnutí obsiahnutá, nakoľko ide o povinnosť vzťahujúcu sa na významný podnik na veľkoobchodnom trhu č.3 uloženú na základe výsledkov analýzy trhu. 

Povinnosť viesť oddelenú evidenciu podľa § 20 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách

         Predseda úradu nepovažuje za potrebné dopĺňať ďalšie metódy alokácie nákladov. Metóda ABC (activity based costing) predstavuje základnú metódu alokácie nákladov, ktorá rešpektuje princíp nákladovej príčinnosti a od ktorej sa odvíjajú ďalšie metódy využívajúce tento princíp. Použitie ďalších metód alokácie nákladov rešpektujúcich princíp nákladovej príčinnosti teda nie je vylúčený. Predseda úradu nepovažuje za účelné konkrétne vymenúvať všetky metódy, ktoré v súvislosti s alokáciou nákladov prichádzajú do úvahy. Metóda EBC, ktorú navrhuje spoločnosť ST doplniť je v podstate tiež istou formou metódy ABC, teda jej použitie nie je vylúčené.

         Povinnosť prístupu bola spoločnosti ST uložená podľa ustanovenia § 21 zákona o elektronických komunikáciách, v prípade potreby sa môže spoločnosť ST obrátiť kedykoľvek na úrad, čo úrad nebude pokladať za jeho zbytočné zaťažovanie.

         Spoločnosť ST realizovala právo účastníka konania podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku dňa 21. marca 2007, kedy pri osobnom stretnutí úrad predložil zástupcovi spoločnosti ST kompletný administratívny spis vzťahujúci sa k veci.

Listom zn. 23893-SRZ/2007 zo dňa 28. marca 2007 vzniesla spoločnosť ST k vyjadreniu úradu (prvostupňový správny orgán) k podanému rozkladu tieto námietky: 

         1. Úrad v rozhodnutí uvádza trhový podiel spoločnosti ST 85 %.  Spoločnosti ST nie je zrejmé, ako mohol úrad dospieť k takému číslu, keď spoločnosť ST v liste č. 15635-ORZ-2006 uviedla, že prevažná väčšina volaní smerujúcich zo zahraničia do siete spoločnosti ST je tranzitovaná prostredníctvom alternatívnych operátorov (ďalej len „AO“). Ide o veľkú prevádzku, preto je podiel spoločnosti ST 85 % na trhu nemožný.

        Navyše je potrebné, aby sa úrad  vysporiadal aj s  prevádzkou smerujúcou prostredníctvom voľby operátora. Hovor totiž v tomto prípade vzniká v sieti spoločnosti ST, je smerovaný do siete AO a prostredníctvom tejto siete tranzituje do iného bodu prepojenia, cez ktorý prichádza späť do siete spoločnosti ST.

         Vo vzťahu k týmto dvom námietkam spoločnosť ST žiada úrad, aby sa s týmito námietkami vysporiadal a riadne odôvodnil 85 % podiel spoločnosti ST na trhu.

         2. Úrad v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že spoločnosť ST poskytuje službu tranzitu definovanú v RIO v kombinácii s termináciou volania u tretej strany, čiže neposkytuje tzv. čistý tranzit. Uvedenej problematike sa venuje spoločnosť ST v rozklade č. 27225-ORZ-2006 v bode 2 b). Na podporu týchto argumentov spoločnosť ST uviedla, že rovnaký spôsob tranzitu využívajú viacerí operátori v EÚ, ako sú napr. belgický Belgacom, írsky Eircom, holandský KPN, britský BT, rakúsky Telekom Austria. Poskytovanie služby tranzitu je teda inými regulátormi v EÚ takto akceptované a nerozporované.

         Toto riešenie (teda spojenie tranzitných služieb s ukončovaním hovoru u tretej strany) je najefektívnejšou formou tranzitu a riešenie zodpovedá reálnemu obsahu poskytnutej služby tranzit volaní.

            V závere tohto vyjadrenia spoločnosť ST žiada osobné prerokovanie vyššie uvedených skutočností.

         Žiadosť spoločnosti ST o osobné prerokovanie námietok a argumentov obsiahnutých v jej vyjadrení zn. 23893-SRZ/2007 zo dňa 28. marca 2007, ktoré predložila v rámci uplatnenia práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, predseda úradu kvalifikuje ako žiadosť resp. návrh účastníka konania na uskutočnenie ústneho pojednávania.

Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, ústne pojednávanie nariaďuje správny orgán, a to v dvoch prípadoch – ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Predseda úradu konštatuje, že v predmetnej veci nenastala nutnosť obligatórneho ústneho pojednávania a taktiež to nevyžaduje povaha veci. Spoločnosť ST svoje námietky formulovala dostatočne jasne nielen vo vyjadrení zo dňa 28. marca 2007, ale ako účastníkovi konania jej bol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenia a predloženie relevantných podkladov nielen v priebehu celého správneho konania, ale i pred jeho začatím, v rámci konzultácií podľa § 10 a analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 3 podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách. Ústne pojednávanie podľa názoru predsedu úradu nie je potrebné nariadiť.

Čo sa týka pripomienok spoločnosti ST, týkajúcich sa výpočtu trhového podielu, ako aj uloženia povinnosti poskytovať službu tzv. čistého tranzitu, predseda úradu konštatuje, že sa s týmito pripomienkami vysporiadal v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia svojho rozhodnutia a nezakladajú zmenu výroku napadnutého rozhodnutia. 

 

Poučenie: Toto rozhodnutie je konečné. Na jeho preskúmanie je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.

  

                                                                                                 Mgr. Branislav Máčaj

                                                                                     predseda Telekomunikačného úradu SR