Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky

 

Číslo: 143/01/2004                                                                                              Bratislava 28. septembra 2004  

 

ROZHODNUTIE  o  ROZKLADE

 

Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný orgán štátnej správy podľa ustanovenia § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) o rozkladoch účastníkov konania: spoločnosti Slovak Telecom, a.s., Nám. slobody 6, Bratislava 817 62, IČO: 35 763 469 (ďalej len „spol. ST“), spoločnosti GTS Slovakia s.r.o., Líščie údolie 5, Bratislava 841 04, IČO: 31 366 929 (ďalej len „spol. GTS“) a spoločnosti eTel Slovensko s.r.o., Leškova 9/A, Bratislava 811 04, IČO: 35 786 744 (ďalej len „spol. eTel“), podaných proti rozhodnutiu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 331/14/2004 zo dňa 18.júna 2004 vo veci uloženia opatrenia podľa § 75 ods. 2 zákona a určenia podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v súvislosti s § 61 ods. 3 správneho poriadku rozhodol:

 

Rozhodnutie úradu č. 331/14/2004 zo dňa 18. júna 2004 sa v bode 1, bode 2 písm. a), písm. b) písm. c), písm. e), písm. g), písm. h), písm. j) a písm. m)  mení a znie takto:

 

1)      ukladá spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Nám. slobody 6, Bratislava, IČO 35 763 469 (ďalej len „spol. ST“) dať do súladu terminológiu použitú v návrhu zmluvy o prepojení s terminológiou používanou v zákone a upraviť návrh zmluvy podľa technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie určených úradom a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,

2)      určuje technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie:

 

a)      ceny za služby prepojených volaní v prílohe D2 (Ceny ST za služby prepojených volaní) časti 3 Cenník návrhu zmluvy sa stanovia  takto:

Priemerné minútové ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity podľa dokumentu „Commission Staff Working Paper - Technical Annexes of the Ninth Report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory Package“  Annex 1 v časti 3.1 „Fixed to fixed interconnection charges“ (ďalej len „deviata správa“) sa priradia príslušnému štátu (ceny pod označením FIN(2) sa z výpočtu vylúčia).

 

 

Vytvorí sa poradie štátov podľa výšky ceny za prepojenie cez jeden tranzit, pričom na prvom mieste bude štát s najnižšou cenou za prepojenie cez jeden tranzit a na poslednom mieste štát s najvyššou cenou za prepojenie cez jeden tranzit. Z takto získaného poradia sa vylúčia ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity uplatňované v tých štátoch, ktoré sa podľa výšky ceny za prepojenie cez jeden tranzit umiestnili na prvom, druhom a treťom mieste ako aj v štátoch, ktoré sú na trinástom, štrnástom a pätnástom mieste.

Ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity pre štáty na štvrtom až dvanástom mieste sa prepočítajú na slovenské koruny (Sk) kurzom Národnej banky Slovenska platným od 18.6.2004.

Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

 

 

 

         –výška ceny za prepojenie na miestnej úrovni v Sk

         –výška ceny za prepojenie na miestnej úrovni v štáte i v Sk

            –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i

         –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike

 

Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

 

 

           -výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v Sk

          - výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v štáte i v Sk

            –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i

         –počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike

 

Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

 

 

          -výška ceny za prepojenie cez dva tranzity v Sk

         - výška ceny za prepojenie cez dva tranzity v štáte i v Sk

            - počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i

         - počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike

 

Pri stanovení počtu pevných liniek na 100 obyvateľov ( ) sa vychádza z počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v roku 2003, pričom tento údaj musí byť odsúhlasený úradom. V prípade, že údaj o počte pevných liniek na  100 obyvateľov v roku 2003  nie je dostupný, použije sa údaj uverejnený v dokumente „Sixth report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory package – Annex 1 Telecommunications market data – str. 5 Incumbents’ and new entrants’ fixed lines per 100 inhabitants“.

Pri stanovení počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike (P_SK) sa použije údaj za rok 2003  uverejnený v dokumente „4^th Report on Monitoring of EU Candidate Countries (Telecommunication Services Sector) – Fixed lines per 100 inhabitants in EUCCs str. 15“ 

Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.

Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania,

V prípade, že sa niektorá zo strán zmluvy rozhodne účtovať samostatný poplatok za zostavenie volania, stanoví sa minútová cena za prepojenie takto:

Minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke
sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

 

      -minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v Sk

           -priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania v Sk

        -poplatok za zostavenie volania pri prepojení na miestnej úrovni v silnej prevádzke v Sk

 

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke sa za  dosadí priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke a za  poplatok za zostavenie volania pri prepojení na miestnej úrovni v slabej prevádzke.

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke sa za  dosadí priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke a za  poplatok za zostavenie volania pri prepojení na miestnej úrovni v strednej prevádzke.

Minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke
sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

 

 

       -minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v Sk

            -priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania v Sk

         -poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez jeden tranzit v silnej    

                 prevádzke v Sk

 

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke sa za  dosadí priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke a za  poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez jeden tranzit v slabej prevádzke.

 Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke sa za  dosadí priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke a za  poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez jeden tranzit v strednej prevádzke.

Minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke
sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:

 

 

       -minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v Sk

            -priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania v Sk

         -poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez dva tranzity v silnej 

prevádzke v Sk

 

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke sa za  dosadí priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke a za  poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez dva tranzity v slabej prevádzke.

Pri výpočte minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke sa za  dosadí priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke a za  poplatok za zostavenie volania pri prepojení cez dva tranzity v strednej prevádzke.

      

b)      záruka plnenia sa poskytuje obojstranne a jej výška sa určí ako 100 % salda vzájomných platieb za služby prepojených volaní za obdobie troch mesiacov ,

c)      podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie musí byť umožnené využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do prístupových bodov, ktoré sú definované v návrhu zmluvy, príloha B (Prístupové body). V prípade, že sa podniky dohodnú na prepojení v priestoroch tretích strán, každý z účastníkov je povinný znášať svoje náklady na takéto prepojenie,

e)      podnikom poskytujúcim verejnú telefónnu sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, musí byť umožnené odovzdávať volania do korporátnych sietí na úrovni tranzitných prístupových bodov. Rovnaká povinnosť platí aj pri odovzdávaní volaní do korporátnych sietí pripojených do siete podniku poskytujúceho verejnú sieť, ktorý žiada o prepojenie. V prípade ukončenia volaní na geografické číslo v sieti podniku poskytujúceho verejnú telefónnu sieť žiadajúceho o prepojenie za predpokladu, že sieť spol. ST a podniku poskytujúceho verejnú telefónnu sieť žiadajúceho o prepojenie je  prepojená v tranzitnom prístupovom bode, v ktorého atrakčnom obvode sa nachádza bod ukončenia volania, spol. ST odovzdá volanie v tomto tranzitnom prístupovom bode,

g)      dohoda o testovaní prepojenia musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prepojení, pričom každá zúčastnená strana znáša náklady na testovanie ňou prevádzkovanej verejnej siete,

h)      neuplatňovať sankciu z rozdielu minimálnej požadovanej prevádzky a celkovej dosiahnutej prepojenej prevádzky počas prvých 12 mesiacov prevádzky, pričom prognózy prevádzky vykonávajú obidve zmluvné strany recipročne tak, že každá zmluvná strana vykonáva prognózy a dimenzovanie okruhov pre ukončenie volaní v sieti druhej zmluvnej strany  (terminácia) a prognózy a dimenzovanie okruhov pre zostavenie volania  v sieti druhej zmluvnej strany  (originácia). Sankcie z rozdielu minimálnej požadovanej prevádzky a celkovej dosiahnutej prevádzky po uplynutí prvých 12 mesiacov prevádzky uplatňujú obe strany vzájomne, pričom sankcia je uplatňovaná vždy voči tej zmluvnej strane, ktorá vykonáva prognózy a dimenzovanie okruhov, 

j)        na služby ST-A2, ICP-A2, ST-A3 a ICP-A3  sa aplikuje terminačný model, s výnimkou volaní na čísla z množín 0800 XXXXXX, 0801 XXXXXX až 0849 XXXXX, (pokiaľ sú pridelené pre službu volanie na účet volaného). Pri volaniach na čísla služieb s rozdelením poplatkov a služieb so zvýšenou tarifou operátor, v sieti ktorého volanie vzniklo vyberá poplatky od koncových užívateľov, pričom si ponechá čiastku zodpovedajúcu nákladom spojeným s prenosom volania na strane ním prevádzkovanej siete (origináciou volania) a zvyšnú časť ceny odovzdá podniku, v sieti ktorého je volanie ukončené.   

m)    v návrhu zmluvy nesmú byť zo služieb výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou vylúčené volania:

I.                    uskutočnené z prístupových liniek, ktoré sú určené pre voliteľné volacie programy s výnimkou programu ST Mini,

II.                 do mobilných sietí

 

Odôvodnenie:

V mesiacoch marec a apríl roku 2004 boli na Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, odbor ekonomickej regulácie (ďalej len „úrad“) doručené návrhy spoločností: GlobalTel Slovakia s.r.o., Štefánikova 17/B, Bratislava 811 04, IČO: 35 816 091 (ďalej len „spol. GlobalTel“, podacie č. 119/14/2004), spol. GTS (podacie č. 155/14/2004), spol. eTel (podacie č. 214/14/2004), aby úrad v súlade s § 75 ods. 2 zákona vstúpil do rokovania o uzatvorení zmluvy o prepojení sietí medzi uvedenými spoločnosťami a spol. ST a žiadali, aby v prípade nedostatkov úrad uložil opatrenie a zároveň určil podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie. Na základe týchto návrhov úrad vstúpil do rokovaní medzi spol. ST a uvedenými spoločnosťami. V priebehu rokovaní na základe prezentovaných stanovísk rokujúcich podnikov úrad zistil nedostatky v niektorých častiach návrhu zmluvy o prepojení, ktorý vypracovala spol. ST, a teda boli  naplnené zákonné predpoklady pre uloženie opatrenia a určenie podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie podľa § 75 ods. 2 zákona. 

            Dňa 07.05.2004  úrad  spol. GlobalTel (podacie č. 223/14/2004), spol. GTS (podacie č. 222/14/2004), spol. eTel (podacie č. 224/14/2004), a spol. ST (podacie č. 221/14/2004) oznámil začatie správneho konania  vo veci  určenia podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Úrad stanovil lehotu 10 dní od doručenia oznámenia o začatí správneho konania na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne na navrhnutie jeho doplnenia.

            Dňa 14.05.2004 bola na úrad doručená žiadosť spoločnosti Dial Telecom, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava 821 09, IČO: 35 792 191 (ďalej len „spol. Dial Telecom“, podacie č. 245/14/2004) o určenie podmienok prepojenia. Keďže spol. Dial Telecom by mohla byť rozhodnutím vydaným v už začatom konaní na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, úrad jej dňa 03.06.2004 (podacie č. 281/14/2004) oznámil , že sa stala účastníkom v správnom konaní začatom z vlastného podnetu úradu dňa 07.05.2004 a zároveň stanovil lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne na navrhnutie jeho doplnenia.

Na základe vyjadrení a návrhov účastníkov konania úrad zostavil okruh sporných otázok návrhu zmluvy o prepojení. Úrad s vyjadreniami účastníkov konania ako aj s okruhom sporných otázok oboznámil spol. ST listom(podacie č. 279/14/2004) zo dňa 01.06.2004. Spol. ST zaslala dňa 09.06.2004  úradu svoje vyjadrenie (podacie č. 314/14/2004; 8713-ORS/2004).

Dňa 11.06.2004 úrad vyzval účastníkov konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie a určil lehotu na uplatnenie tohto práva do 15.06.2004. V tento deň toto svoje právo využili spol. GlobalTel, spol. GTS, spol. eTel a spol. ST.

Spol. GTS vo svojom vyjadrení k podkladom správneho konania zo dňa 14.6.2004 (podacie č. 322/14/2004) doplnila svoje argumenty ku všetkým bodom svojho podania.       

Spol. eTel sa vo svojom liste zo dňa 15.06.2004 (podacie č. 325/14/2004) vyjadrila k podkladu rozhodnutia.  V liste doplnila svoje pôvodné argumenty k problematike ceny za prepojenie, záruke, k bodom prepojenia a k spojovacím okruhom.

Spol. ST sa vo svojom liste zo dňa 16.06.2004 (podacie č. 326/14/2004; 11113-ORS/2004) vyjadrila k podkladu rozhodnutia , pričom sa zamerala na problematiku terminácie do siete druhej strany a originačný model volaní na čísla prístupu do siete internet.

     Dňa 18.06.2004 vydal úrad prvostupňové rozhodnutie, ktorým uložil spol. ST dať do súladu terminológiu použitú v návrhu zmluvy o prepojení a upraviť návrh zmluvy, ktorý spol ST predložila úradu dňa 2.1.2003 podľa technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie, a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň určil technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie.

Dňa 21.06.2004 bolo prvostupňové rozhodnutie doručené všetkým účastníkom správneho konania.

Dňa 07.07.2004 boli úradu proti prvostupňovému rozhodnutiu doručené rozklady: spol. ST (podacie č. 363/14/2004; 11676-ORS/2004),  spol. GTS (podacie  č. 364/14/2004) a spol. eTel (podacie č. 365/14/2004).  

      Dňa 12.07.2004 zaslal úrad pod  podacím č. 368/14/2004  spol. Dial Telecom, pod podacím č. 369/14/2004  spol. GlobalTel, pod podacím č. 370/14/2004 spol. ST, pod podacím č.  371/14/2004  spol. GTS a pod podacím č. 372/14/2004 spol. eTel rozklady podané proti prvostupňovému rozhodnutiu a všetkých účastníkov konania žiadal o vyjadrenie sa k týmto rozkladom v lehote do 10 dní od ich doručenia.

Dňa 27.07.2004 bolo úradu doručené od spol. GTS   vyjadrenie sa k rozkladu spol. ST (podacie č. 419/14/2004) a  od spol. ST  vyjadrenie sa k rozkladom spol. GTS a spol. eTel (podacie č. 420/14/2004; 13094-ORS/2004).  

Dňa 28.07.2004 bolo úradu od spol. eTel doručené vyjadrenie sa k rozkladu spol. ST (podacie č. 428/14/2004).

Dňa 05.08.2004 predložil úrad predsedovi úradu spolu s kompletným spisovým materiálom stanovisko k rozkladom spol. ST,  spol. eTel, spol. GTS proti prvostupňvému rozhodnutiu (podacie č. 443/14/2004).

Dňa 06.08.2004 úrad oznámil spol. ST (podacie č. 444/14/2004), spol. Dial (podacie č. 445/14/2004), spol. eTel (podacie č. 446/14/2004), spol. GTS (podacie č. 447/14/2004) a spol.  GlobalTel (podacie č. 448/14/2004), že  odstúpil  rozhodnutie  spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom  druhostupňovému orgánu. 

Dňa 09.08.2004 vyzval predseda úradu listom pod pod.č. 115/01/2004 spol. GTS, spol. GlobalTel, spol. ST, spol. eTel a spol. Dial   aby sa pred vydaním rozhodnutia o rozklade vyjadrili   k podkladu i  k spôsobu jeho zistenia prípadne navrhli  jeho doplnenie do 10 dní od doručenia listu.

Dňa 12.08.2004 spol. eTel zaslala faxom doplnenie k vyjadreniu sa k rozkladu spol. ST.

Svoje právo nazerať do spisu využili dňa 11.08.2004 spol. ST, dňa  13.08.2004 spol. GlobalTel, dňa 17.08.2004 spol. GTS a dňa 20.08.2004 spol. eTel. 

Dňa 24.08.2004 bolo doručené vyjadrenie sa spol. ST (podacie č. 122/01/2004;  14879/ORS/2004) k podkladu rozhodnutia o rozklade.

Dňa 16.09.2004 bolo telefaxom a následne dňa 17.09.2004 doručené vyjadrenie sa spol. ST (138/01/2004; 14879-ORS/2004) k podkladu rozhodnutia o rozklade – doplnenie (vyjadrenie k vyjadreniam spoločností GTS a eTel).

Dňa 20.09.2004 predseda úradu o tejto skutočnosti upovedomil ostatných účastníkov konania a stanovil lehotu 2 dní na uplatnenie ich práva podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

Toto svoje právo využila spol. GTS svojím vyjadrením zo dňa 22.09.2004, ktoré bolo úradu doručené dňa 24.09.2004.

 

K bodu 1 rozhodnutia:

            Úrad v tejto časti nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis. Podľa § 75 ods. 2 zákona úrad vstúpil na návrh do rokovaní o uzatváraní zmluvy o prepojení, pričom predmetom ďalšieho preskúmavania sa stal návrh zmluvy o prepojení, o ktorom podniky aj za účasti úradu rokovali. Preto aj uložené opatrenie by sa malo vzťahovať práve k tomuto návrhu zmluvy o prepojení. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že pri určovaní technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie, v súlade s ktorými je potrebné, aby bol návrh zmluvy o prepojení upravený, úrad vychádzal zo skutočností, ktoré účastníci konania predložili vo svojich podaniach a vyjadreniach a aj zo zistení z priebehov rokovaní o uzatváraní zmlúv o prepojení. Takže aj úradom určené podmienky sú reakciou na ten návrh zmluvy o prepojení, o ktorom podniky spolu rokovali. Preto predseda úradu zmenil túto časť rozhodnutia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti.

   

K rozkladu spol. ST všeobecne:

Spol. ST namieta, že napadnutým rozhodnutím i konaním, ktoré mu predchádzalo, bolo vážne zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov spol. ST ako účastníka konania, keďže v samotnom konaní došlo k porušeniu zásad stanovených správnym poriadkom a samotné rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Keďže úrad spoľahlivo nezistil skutkový stav tak, ako mu to stanovuje § 3 ods. 4 správneho poriadku a rozhodoval o návrhu zmluvy, ktorý nie je obsahovo zhodný s návrhom, ktorý bol predmetom rokovania medzi spol. ST a ostatnými účastníkmi konania v čase, keď úrad začal správne konanie z vlastného podnetu, rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Úrad si neobstaral potrebné podklady na rozhodnutie a v dôsledku toho v odôvodnení svojho rozhodnutia nepodložil svoje tvrdenia o naplnení dôvodov podľa § 75 ods. 2 zákona. Rozhodnutie je podľa názoru spol. ST vecne nesprávne a neobsahuje predpísané náležitosti.

Predseda úradu po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že tvrdenia spol. ST o tom, že rozhodnutím i konaním, ktoré mu predchádzalo, bolo vážne zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov spol. ST ako účastníka konania správneho konania, sú neopodstatnené a nepravdivé. Pokiaľ ide o procesnú stránku, úrad od začiatku správneho konania konal so spol. ST ako s účastníkom konania a neodňal, ani neobmedzil spol. ST žiadne právo, ktoré jej z tohto postavenia z príslušných ustanovení správneho poriadku vyplývajú. Úrad v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 správneho poriadku spol. ST upovedomil ako známeho účastníka konania o začatí správneho konania. Spol. ST mala podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a podľa ods. 2 toho istého paragrafu jej úrad dal možnosť, aby sa vyjadrila k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhla jeho doplnenie, a to nie len pred vydaním rozhodnutia. Rovnako tejto spoločnosti bolo ako účastníkovi konania umožnené v súlade s § 23 ods. 1 správneho poriadku nazrieť do spisov a ako to vyplýva zo zápisov, spol. ST dostala kópie všetkých dokumentov, o ktoré požiadala. Spol. ST nemôže robiť úrad zodpovedným za to, že tieto svoje práva nevyužila v takom rozsahu, v akom to pre ňu ako pre účastníka konania bolo potrebné. Pokiaľ ide o vecnú stránku rozhodnutia, predseda úradu sa k nej vyjadrí pri jednotlivých bodoch odôvodnenia.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že úrad nerozhodoval o návrhu zmluvy, ale o opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a o technických a prevádzkových podmienkach prepojenia, pričom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str. 6 presne uvádza, z čoho pri určovaní technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny vychádzal. Okrem iného sú to skutočnosti, ktoré účastníci konania predložili vo svojich podaniach a vyjadreniach a zo zistení z priebehov rokovaní o uzatváraní zmlúv o prepojení. Keďže rozhodnutie úradu vychádzalo z týchto skutočností, je zrejmé, že vychádzalo z toho návrhu zmluvy o prepojení, ktorý bol predmetom rokovania medzi podnikmi.

     Podľa § 32 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, pričom podľa § 34 ods. 4 aj dokazovanie patrí správnemu orgánu. Ako predseda úradu zistil z administratívneho spisu, úrad mal k dispozícii potrebné podklady na to, aby rozhodol v súlade s § 75 ods. 2. Pokiaľ spol. ST ako účastník konania zastávala názor, že nie sú pre vydanie rozhodnutia dostatočné, mala využiť svoje právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a navrhnúť ich doplnenie. Predseda úradu považuje námietku neobstarania si podkladov na rozhodnutie za neopodstatnenú aj z toho dôvodu, že spol. ST vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2004 (pod. č. 314/14/2004; 8713-ORS/2004) reagovala na právomoc úradu podľa § 32 ods. 2 druhá veta správneho poriadku vyjadrenú jednoduchou otázkou takým vyjadrením, ktoré s otázkou nesúviselo a spôsobom, ako keby bola práve táto spoločnosť správnym orgánom, ktorý určuje rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie.

K rozkladom spol. GTS a spol. eTel všeobecne:

            Obe spoločnosti zastávajú názor, že úrad pri určení technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie, okrem iného, dostatočným spôsobom  nezohľadnil právne postavenie spol. ST podľa § 76 ods. 8 zákona, a teda že jej práva a povinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu zostávajú nedotknuté do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o určení významného podniku podľa nového zákona, ako aj objektívne existujúci stav na príslušnom relevantnom trhu, ktorý sa vyznačuje neexistenciou významnejších možností pre konkurenčné aktivity iných účastníkov relevantného trhu, ako je spol. ST, ktorý stav je výsledkom dlhodobého nerešpektovania zákonných povinností touto spoločnosťou, ktoré má  voči účastníkovi od 01.01.2003. Spolu s inými vadami napadnutého rozhodnutia sa vyššie uvedená skutočnosť prejavuje najmä v časti 2, písm. a) až c) a body g) a h) rozhodnutia.    

            V súvislosti s povinnosťou prepojenia sietí zostala spol. ST zachovaná povinnosť podľa § 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z.z. (ďalej len „zákon o telekomunikáciách“), podľa ktorej cena vzájomného prepojenia musí byť založená na ekonomicky oprávnených nákladoch a nesmie byť podmienená platbou aj za tie časti verejnej telekomunikačnej siete alebo za tie telekomunikačné zariadenia, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby. Podrobnejším odôvodnením metodiky výpočtu ceny sa predseda úradu zaoberá v odôvodnení k jednotlivým bodom rozkladov (k písm. a)). Pokiaľ ide o zohľadnenie objektívne existujúceho stavu na príslušnom relevantnom trhu, tak takto zistený stav môže vychádzať iba z analýzy relevantného trhu, po ktorej podľa § 10 zákona nasleduje proces konzultácií, v ktorom úrad zohľadní v čo najväčšej možnej miere stanovisko dotknutého podniku, ako aj Európskej komisie a národných regulačných orgánov. Pritom spol. GTS vo svojom vyjadrení k rozkladu spol. ST vo vyjadrení k bodu 7 uvádza, že nesúhlasí s názorom spol. ST, že úrad nebol oprávnený rozhodovať podľa § 75 ods. 2 zákona, ak sa nezaoberal otázkou analýzy relevantného trhu, pretože podľa uvedeného odseku úrad môže konať aj v iných prípadoch. Spol. eTel vo svojom vyjadrení k rozkladu spol. ST v tejto súvislosti taktiež upozorňuje, že postup úradu podľa § 75 ods. 1, 2 zákona v súvislosti s prepojením podľa § 28 zákona nesúvisí s postupom úradu podľa § 16, na základe ktorého úrad vykonáva analýzu relevantného trhu a navyše postup podľa § 75 ods. 1, 2 zákona ani nepredpokladá vykonanie analýzy relevantného trhu pred prijatím opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, resp. rozhodnutia vo veci určenia podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie.

Prepojenie je povinnosťou každého podniku poskytujúceho verejnú sieť, ktorý kontroluje prístup najmenej k jednému koncovému bodu siete identifikovanému jedným alebo viacerými číslami v číslovacom pláne (§ 28 ods. 1 zákona), a to bez ohľadu na to, aké postavenie má na relevantnom trhu a v konaní podľa § 75 ods. 2 zákona úrad preskúmava návrh zmluvy o prepojení a zisťuje, či neobsahuje nedostatky uvedené v zákone, ktoré by mohli byť prekážkou uzavretia zmluvy o prepojení. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti predseda úradu považuje túto námietku za neopodstatnenú.

          

K jednotlivým bodom rozkladov:

K písm. a)

            Spol. ST vo svojom rozklade namieta, že úrad nepreukázal, že pri stanovení metodiky výpočtu ceny vychádzal z nákladov spol. ST na poskytovanie prepojenia. Úrad môže určiť podmienky prepojenia a metodiku len za účelom, na ktorý ho splnomocňuje ustanovenie § 75 ods. 2 zákona, teda ak sú kumulatívne splnené podmienky ustanovené v tomto odseku. Keďže toto ustanovenie neobsahuje ďalšie podmienky, za ktorých úrad môže stanoviť metodiku výpočtu cien za prepojenie, je v tomto smere smerodajné ustanovenie § 22 ods. 1 zákona, a teda by mal pritom postupovať  v súlade so základnými zásadami zákona pre určovanie metodiky výpočtu ceny za prepojenie uvedené na inom mieste zákona, aj keď postupuje podľa ustanovenia § 75 ods. 2. Povinnosti úradu stanoviť metódu kalkulácie cien, ktorá bude odrážať zákonné predpoklady a zároveň umožňovať spol. ST vytvárať primeraný zisk, zodpovedajú aj ustanovenia zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenách“). Kompetencia daná úradu v § 75 ods. 2 musí byť interpretovaná reštriktívne a úrad je oprávnený stanoviť len metodiku výpočtu, nie priamo cenu za prepojenie. Spol. ST dospela k záveru, že najmä komponent ceny „spracovanie volania pri prechode medzi tranzitnými oblasťami“ (tandem-tandem component) je pod jej nákladovou úrovňou a vzorec na výpočet prepojovacích cien stanovený úradom musí byť upravený, aby korešpondoval so skutočnými nákladmi vznikajúcimi v sieti Slovak Telecom.

            Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade spol. ST ďalej uvádza, že úrad nemôže určovať metodiku výpočtu ceny prepojenia svojvoľne bez vzťahu k nákladovej orientovanosti cien. Určenie metodiky výpočtu ceny prepojenia a jej deklarovanie ako nezávislej od nákladov prepojenia spol. ST, navyše úplne obchádzajúc proces analýzy trhu na základe určenia podniku s významným vplyvom na trhu a uloženia opatrení zabezpečujúcich rozvoj súťaže, by bolo v rozpore s cieľom regulácie v zmysle článku 1 bodu 2 európskej smernice o prístupe, a preto je v tomto smere smerodajné ustanovenie § 22 ods. 1 zákona.

            Úrad na strane 6 rozhodnutia uvádza vo všeobecnosti, čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia v časti 1. Cena za prepojenie (str. 7) vyslovene uvádza, že pri rozhodovaní o určení metodiky výpočtu ceny za prepojenie vychádzal z porovnania cien za prepojenie navrhovaných spol. ST a cien za prepojenie uplatňovaných v jednotlivých členských štátoch EÚ v roku 2003.

            Rozhodnutie vychádza z ustanovenia § 75 ods. 2 zákona, podľa ktorého je úrad oprávnený okrem iného určiť metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Účelom takéhoto určenia je odstránenie zistených nedostatkov, ktoré spočívajú v tom, že by navrhovaná zmluva o prepojení obmedzovala súťaž na relevantnom trhu, poškodzovala iný podnik alebo užívateľa alebo jej obsah by bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo s rozhodnutím, alebo s opatrením úradu vydaným na základe tohto zákona.  Vzhľadom k tomu, že predmetné ustanovenie upravuje riešenie sporov prístupu , prepojenia a spoločného umiestnenia a používania zariadení medzi podnikmi všeobecne, zákon ponecháva na uvážení úradu, akú metodiku použije. Ak sú teda naplnené podmienky ustanovenia § 75 ods. 2 zákona, úrad je oprávnený svojim rozhodnutím určiť takú metodiku výpočtu ceny, ktorá by odstránila nedostatky návrhu zmluvy.

     Ustanovenie § 22 ods. 1, aplikácie ktorého sa spol. ST dovoláva,  sa vzťahuje na ukladanie povinností tzv. významnému podniku, ktorý úrad určí na základe analýzy relevantného trhu, ak zistí, že na relevantnom trhu nie je efektívna súťaž. Konkrétne uvedené ustanovenie obsahuje reguláciu cien prístupu a povinnosť nákladovej orientácie. Takémuto určeniu a uloženiu povinností zároveň podľa § 17 ods. 1 zákona musí predchádzať ukončený proces konzultácií podľa § 10 zákona. Ak by úrad postupoval podľa tvrdení spol. ST, rozhodnutie by vychádzalo z predpokladu, že spol. ST bude určená za významný podnik, resp. že spol. ST je významným podnikom na určitom relevantnom trhu, a to bez dodržania zákonného postupu stanoveného pre takéto určenie,  a tým by vlastne prejudikoval istý právny stav. Takýto postup však spol. ST sama namietala vo vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel. Spol. ST tak v rámci jedného konania určitú skutočnosť namieta, a to v prípade, keď na jej zohľadnenie upozorňuje iný účastník konania a zároveň sa jej vo vlastnom rozklade dovoláva a tvrdí, že úrad musí postupovať v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú iné vzťahy. Navyše pri dodržaní takéhoto postupu by úrad musel vychádzať z predpokladu a nie zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Pritom práve porušenie tých ustanovení správneho poriadku, ktoré upravujú povinnosti správneho orgánu v súvislosti so spoľahlivým zistením stavu veci, namieta na viacerých miestach svojho rozkladu. Ako už predseda úradu uviedol vyššie, ustanovenie § 75 ods. 2 zákona upravuje riešenie sporov prístupu , prepojenia a spoločného umiestnenia a používania zariadení medzi podnikmi všeobecne. Ustanovenie nerozlišuje , či ide o podniky novovstupujúce na trh alebo o „inkumbenta“. Proces analýzy trhu na základe určenia podniku s významným vplyvom na trhu a uloženie opatrení zabezpečujúcich rozvoj súťaže nie je v tomto prípade vôbec nevyhnutný, pretože nesúvisí s postupom úradu podľa § 75 ods. 2 zákona, ani s ustanovením § 28 zákona, ktoré upravuje prepojenie sietí. Aplikácii ustanovenia § 22 predchádza postup podľa § 17 zákona (analýza relevantného trhu, ukončenie konzultácií, určenie významného podniku a uloženie regulácie cien prístupu a povinnosti nákladovej orientácie). Určenie metodiky výpočtu ceny za prepojenie predchádza zistenie, že navrhovaná zmluva o prepojení obsahuje zákonom uvedené nedostatky, pričom pre ich zistenie a preukázanie nie je nevyhnutné vykonávať analýzu relevantného trhu. Takýmto postupom by sa odďaľovalo vydanie rozhodnutia v tejto veci, a tým aj naplnenie zákonnej povinnosti prepojenia sietí, čo určite nie je v súlade s princípom liberalizácie v oblasti elektronických komunikácií.   

            Spol. ST sa na jednej strane dovoláva nákladovo orientovanej metodiky výpočtu ceny za prepojenie, no na druhej strane nepriamo akceptuje metódu určenú úradom, keďže navrhuje stanovený vzorec doplniť tak, aby zohľadňoval úroveň medzimestskej prevádzky. Metódu určenú úradom nepriamo akceptuje napriek tvrdeniu, že úrad v odôvodnení nepreukázal, že pri stanovení metodiky výpočtu ceny vychádzal z nákladov spol. ST na poskytovanie prepojenia. Vzhľadom k týmto rozporuplným a protichodným tvrdeniam, predseda úradu nepovažuje tieto tvrdenia spol. ST za dostatočne podložené a preukázané. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia ustanoveniami zákona o cenách. Úrad síce je podľa § 6 ods. 3 zákona cenovým orgánom podľa § 4 ods. 1 zákona o cenách, ale reguláciu vykonáva podľa zákona a nie podľa ustanovení zákona o cenách. Keďže ustanovenie § 75 ods. 2 zákona na aplikáciu § 22 ods. 1 zákona neodkazuje a ani nijako inak nie je s ním prepojený, nie je ustanovenie § 22 ods. 1 zákona pre postup úradu podľa § 75 ods. 2 zákona záväzné. 

Za neodôvodnenú predseda úradu považuje aj pripomienku spol. ST, že úrad je podľa § 75 ods. 2 oprávnený stanoviť len metodiku výpočtu, nie priamo cenu za prepojenie, keďže úrad v rozhodnutí stanovil skutočne iba metodiku výpočtu a nie cenu za prepojenie.   

Spol. GTS vo svojom rozklade a spol. eTel vo svojom rozklade zhodne žiadajú, aby zo vzorca určeného úradom bol odstránený prepočet cez koeficienty počtu liniek, to jest položka P_i/P_SK. Ďalej žiadajú úrad, aby upresnil metodiku výpočtu ceny tak, že v prípade, ak bude účtovaný poplatok za zostavenie volania, pokladá sa tento poplatok za súčasť minútovej ceny za prepojenie vychádzajúcej z trojminútového volania, teda v takomto prípade sa účtovaná minútová sadzba musí znížiť o tretinu poplatku za zostavenie volania. Svoju požiadavku odôvodňujú tým, že zákon z hľadiska kalkulácie cien za prístup/prepojenie predpokladá použitie dvoch základných metodík, a to nákladovú a podporne metódu zohľadnenia cien na porovnateľných konkurenčných trhoch (tzv. benchmark), pričom metódu benchmarku v čistej forme bez zohľadnenia akýchkoľvek iných parametrov, považujú pri súčasnej absencii relevantných informácií o nákladoch na prepojenie, ich druhoch a pravidlách ich priradenia za jedinú objektívnu a navyše v takejto forme aj zákonom predpokladanú metódu určenia cien za prepojenie. Namietajú použitie údajov o počte pevných liniek na 100 obyvateľov Slovenskej republiky tak, ako ich dodá spol. ST, pretože postup, kedy má byť akékoľvek opatrenie závislé výlučne od údajov subjektu, voči ktorému opatrenie smeruje, je v hrubom rozpore so zásadou spoľahlivého zistenia stavu veci. Namietajú absolútnu neprimeranosť a nevhodnosť použitia korekcie benchmarku cez koeficienty počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v SR a v ostatných štátoch, a to vzhľadom k tomu, že táto zvyšuje rozptyl hodnôt v opačnom smere. Požiadavku na spresnenie odôvodňujú  tým, že bez uvedeného spresnenia by bol vytvorený priestor pre rôznu interpretáciu úradom určenej metodiky výpočtu ceny, čo by v konečnom dôsledku vytvorilo priestor pre budúci spor účastníkov so spol. ST o správnosti výkladu, ktorý môže byť prekážkou v ďalšom postupe v budúcich rokovaniach o uzatvorení zmluvy o prepojení.

            Spol. ST vo vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel uvádza, že metóda benchmarkov v čistej forme bez zohľadnenia iných parametrov v žiadnom smere nezohľadňuje náklady spol. ST súvisiace s poskytovaním prepojenia, a teda nie je v súlade so zákonnou povinnosťou. Údaje o nákladoch boli doručené úradu a nie je pravdou, že neexistujú druhy a pravidlá priradenia nákladov. Rovnako vo svojom vyjadrení k podkladu rozhodnutia o rozklade – doplnenie v reakcii na pripomienky alternatívnych operátorov podáva vysvetlenie k ňou navrhovaným vzorcom. 

Zákon skutočne predpokladá použitie dvoch základných metodík pre určenie cien za prepojenie. Podľa § 22 ods. 1 zákona je úrad oprávnený uložiť významnému podniku povinnosť stanoviť ceny tak, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s poskytovaním prístupu alebo prepojenia a aby do týchto cien neboli započítané aj tie náklady, ktoré nesúvisia s ich poskytovaním. Tomuto postupu musí predchádzať proces analýzy relevantného trhu a aj určenie významného podniku. Ak bola významnému podniku uložená táto povinnosť, úrad je oprávnený podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona žiadať, aby významný podnik preukázal, že ceny za ním poskytované služby sú určené podľa odseku 1. Úrad je oprávnený vyžadovať odôvodnenie cien, prípadne uložiť ich úpravu, pričom v súvislosti s touto úpravou je oprávnený zohľadniť ceny na porovnateľných konkurenčných trhoch. V oboch prípadoch však ide o určenie cien významnému podniku, teda takému podniku, ktorý má v zmysle § 16 zákona sám alebo spoločne s inými podnikmi také postavenie na relevantnom trhu, že nie je vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov. Prvostupňové rozhodnutie úrad vydal podľa § 75 ods. 2 zákona, ktorý sa v súvislosti s určením metodiky výpočtu ceny za prepojenie neodvoláva na 22 ods. 1, resp. ods. 2, preto predseda úradu nemôže súhlasiť s vyjadrením, že metóda benchmarku v čistej forme je aj zákonom predpokladanou metódou určenia cien za prepojenie.             

            Zásada spoľahlivo zisteného stavu veci, čiže tzv. zásada materiálnej (objektívnej) pravdy je vyjadrením požiadavky, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli okrem iného „najlepšie skúsenosti“, ktoré sa pri podobných zmluvách využívajú v členských krajinách Európskej únie. Konkrétne pri stanovení ceny úrad odkazuje na 2 dokumenty. „Commission Staff Working Paper-Technical Annexes of the Ninth Report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory Package Annex 1 v časti 3.1 Fixed to fixed interconnection charges“ (ďalej len „deviata správa“) a v prípade stanovenia počtu pevných liniek na 100 obyvateľov (P_i) sa vychádza z údajov odsúhlasených úradom alebo z dokumentu „Sixth report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory package-Annex 1 Telecommunications market data – str. 5 Incumbents‘ and new entrants’ fixed lines per 100 inhabitants“. Takže pokiaľ ide o položku P_i, táto nie je dosadzovaná výlučne spol. ST. Z údaju, ktorý má poskytnúť spol. ST, by mala vychádzať cena za prepojenie a nie spôsob, ktorým úrad stanovil metodiku výpočtu ceny . Opatrením úradu v tomto prípade je určenie metodiky výpočtu ceny za prepojenie prostredníctvom metódy benchmarkingu a nie je závislé výlučne od údajov subjektu, voči ktorému toto opatrenie smeruje. Metóda benchmarkingu vychádzajúca výhradne z cien platných v iných štátoch je neobjektívna vzhľadom na to, že nezohľadňuje špecifiká konkrétneho trhu. Úrad zvolil kritérium počtu pevných liniek na 100 obyvateľov, nakoľko tieto údaje sú všeobecne známe.

V bode 2 písm. a) rozhodnutia je cena stanovená ako priemerná minútová cena vychádzajúca z trojminútového volania. To znamená, že priemerná minútová cena v sebe zahŕňa aj tú časť ceny, ktorá súvisí so zostavením volania, pričom táto časť ceny je rozdelená na tri rovnaké časti a pripočítaná k minútovej cene. V prípade, že sa spol. ST rozhodne účtovať poplatok za zostavenie volania, musí adekvátne upraviť minútovú cenu a to tak, že od priemernej minútovej ceny vypočítanej v súlade s časťou 2 písm. a) rozhodnutia odpočíta jednu tretinu poplatku za zostavenie volania. (Ak bude priemerná minútová cena vychádzajúca z trojminútového volania napr. 90 halierov a ST sa rozhodne účtovať poplatok za zostavenie volania vo výške 30 halierov, musí účtovať minútovú cenu za prepojenie vo výške 80 halierov.)  

Pri stanovení metodiky výpočtu ceny za prepojenie úrad musel vychádzať najmä z ustanovenia § 28 ods. 5 písm. b) zákona, podľa ktorého prepojenie nesmie byť podmienené platbou za tie časti verejnej siete alebo tie zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné a z ustanovenia § 76 ods. 8 zákona , podľa ktorého práva a povinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu, ktorého určil úrad do 31. decembra 2003, zostávajú nedotknuté do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o určení významného podniku podľa tohto zákona. Úrad rozhodnutím č. 8702/14/2002 zo dňa 20. septembra 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. októbra 2002, určil, že spol. ST (vtedy Slovenské telekomunikácie, a s.) má významný vplyv na telekomunikačnom trhu, a teda jej povinnosť podľa § 23 ods. 2 písm. b) zákona o telekomunikáciách vzťahujúca sa k cene vzájomného prepojenia, ktorá musí byť založená na ekonomicky oprávnených nákladoch a nesmie byť podmienená platbou aj za tie časti verejnej telekomunikačnej siete alebo za tie telekomunikačné zariadenia, ktoré  nie sú nevyhnutne potrebné na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby, zostala nedotknutá. Pojem ekonomicky oprávnené náklady je však pojmom vychádzajúcim zo zákona o cenách, podľa ktorého úrad vykonával reguláciu cien a taríf za účinnosti zákona o telekomunikáciách. K určeniu metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za vzájomné prepojenie verejných telekomunikačných sietí, a tým aj k preskúmaniu, či cena vzájomného prepojenia je skutočne založená na ekonomicky oprávnených nákladoch však do 31. decembra 2003, teda do dňa, ktorý bol posledným dňom účinnosti zákona o telekomunikáciách, nedošlo, nakoľko zákon o telekomunikáciách nedával úradu právomoc zasahovať do návrhu zmluvy o prepojení. Zákon o telekomunikáciách umožňoval úradu pozastaviť výkon už uzavretej zmluvy o prepojení. Prvá zmluva o prepojení medzi spol. ST a alternatívnym operátorom (spoločnosťou ConnSpec Telekom, s.r.o.) bola uzavretá dňa 25.11.2003 a úradu bola predložená dňa 3.12.2003. Nadobudnutím účinnosti zákona dňa 1.1.2004 úrad vykonáva podľa § 6 ods.3 zákona reguláciu elektronických komunikácií podľa tohto zákona, pričom podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona sem patrí aj regulácia cien. Keďže aplikácia § 22 zákona vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti nie je možná a úrad už v zmysle § 6 zákona nemôže aplikovať ustanovenia zákona o cenách a jeho vykonávacie predpisy, zvolil metódu výpočtu ceny za prepojenie, ktorá vychádza z cien na trhoch s rozvinutou konkurenciou (benchmarking), ktoré tiež musia vychádzať z nákladovo orientovaných cien, ale ktorá zároveň zohľadňuje základné špecifikum slovenského trhu, ktorým je nízky počet pevných liniek na 100 obyvateľov a z toho vyplývajúca nižšia prevádzka v telefónnej sieti, ktorá sa prejavuje nižším využitím výhod vyplývajúcich z úspor z rozsahu  a ktoré ako faktor majúci dominantný vplyv na výšku nákladov uvádza aj spol. ST vo vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel. Predseda úradu zohľadnil a uznal pripomienku oboch spoločností týkajúcu sa predloženia údaju o počte pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike (P_SK) spol. ST. Cena by mala  v záujme väčšej objektivity vychádzať z údajov, ktoré boli oficiálne publikované, keďže celá metodika výpočtu ceny za prepojenie vychádza z údajov dostupných širokej verejnosti. Takéto údaje sú uverejnené v dokumente “4^th Report on Monitoring of EU Candidate Countries (Telecommunication Services Sector)” zo dňa 16 Decembra 2003, ktorý obsahuje údaje k 30.6.2003. Vzhľadom na to, že pri výpočte ceny sa má vychádzať z cien platných v roku 2003 podľa údajov zverejnených Európskou Komisiou je v záujme zachovania proporcionality a objektívnosti, aby aj údaj týkajúci sa počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike, vychádzal z údajov za rok 2003 uverejnených v oficiálnom dokumente Európskej Komisie.     

K písm. b)

            Spol. ST pod bodom 4 na str. 2 svojho rozkladu namieta, že rozhodnutie úradu ide v časti bodu 2 písm. b) nad rámec zákona, keď sa úrad v odôvodnení odvoláva na poškodzovanie súťažiteľa, s ktorým sa zmluva uzatvára, oproti iným (napr. mobilným operátorom), čo však nie je zákonným dôvodom na rozhodovanie a vydanie rozhodnutia podľa tohto ustanovenia, lebo podľa tvrdenia spol. ST zákonným dôvodom je poškodzovanie iného súťažiteľa než toho, s kým sa zmluva uzatvára. Toto svoje tvrdenie opakuje v časti písm. b) na str. 8 rozkladu a rovnako aj vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade – doplnenie. Tomuto tvrdeniu však odporuje vyjadrenie spol. ST na strane 5 rozkladu, kde uvádza: „ Jedným z uvedených účelov podľa ustanovenia § 75 ods. 2 je dosiahnutie efektívnej súťaže a vzájomné nepoškodzovanie sa strán neprimeranými zmluvnými podmienkami.“ Tieto navzájom si odporujúce tvrdenia jedného účastníka konania predseda úradu považuje za účelové, keď v jednom prípade sa určitý spôsob aplikácie zákona prezentuje ako prekročenie právomoci správneho orgánu a v druhom prípade sa takejto aplikácie dovoláva, resp. svoje tvrdenia takouto aplikáciou zákona argumentuje.

            Podľa názoru predsedu úradu, a ako to vyplýva aj z vyjadrenia odboru ekonomickej regulácie ako prvostupňového orgánu, ustanovenie § 75 ods. 2 pojednáva o navrhovanej zmluve, resp. o návrhu zmluvy. Úrad v rámci konania podľa tohto ustanovenia preskúmava návrh zmluvy, ktorý je potrebné v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka chápať ako jednostranný prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje jednému, príp. viacerým adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a súčasne vyjadruje vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Z úradnej činnosti v súvislosti s iným konaním je úradu známe, že rovnaký názor na interpretáciu § 43a Občianskeho zákonníka má spol. ST. Preto ako prvostupňový orgán, aj predseda úradu zastáva názor, že v prípade ustanovenia § 75 ods. 2 zákona môže návrh zmluvy o prepojení poškodzovať adresáta návrhu, a teda že zákonným dôvodom je poškodenie ktoréhokoľvek iného podniku, ktorý je odlišný od podniku, ktorý je navrhovateľom, resp. predkladateľom vlastného návrhu zmluvy o prepojení.

Spol. ST vo viacerých vyjadreniach uvádza, že alternatívni operátori vstupujúci na trh pre ňu predstavujú riziko. Pre podporu svojho vyjadrenia uvádza negatívne skúsenosti s počiatkom liberalizácie na jednotlivých európskych trhoch. Spol. ST nepredložila žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by skutočne preukazoval, že spol. ST má z vlastných skúseností (z obchodnej praxe, resp. z už existujúcich zmluvných vzťahov s alternatívnymi operátormi žiadajúcimi o prepojenie) odôvodnenú obavu z ich platobnej neschopnosti. Predseda úradu rovnako nemôže súhlasiť s tvrdením spol. ST, že poskytovanie služieb pod nákladové ceny je poskytovaním služieb zadarmo.

            Spol. ST dáva do pozornosti prípadný zásah regulátora obmedzujúci možnosť prerušenia poskytovania služieb v prípade neplnenia záväzkov zo strany alternatívneho operátora v prospech koncového užívateľa, pričom vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade opakuje, že nemôže predvídať rozhodnutie úradu v prípade, že by mal rozhodovať s prihliadnutím na záujmy koncového užívateľa. Predseda úradu zastáva názor, že zásah úradu do zmluvných vzťahov medzi dvoma podnikmi je s ohľadom na ustanovenia zákona veľmi obmedzený. Na takéto prípady sa vzťahuje ustanovenie § 75 zákona, kde úrad podľa ods. 1 na návrh rozhoduje o uložení povinnosti uzavrieť určitú, zákonom presne pomenovanú zmluvu alebo o zamietnutí žiadosti. Podľa ods. 2 je úrad oprávnený preskúmavať navrhovanú zmluvu a v prípade zistenia zákonom uvedených nedostatkov je oprávnený uložiť opatrenie a tiež je oprávnený určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Podľa ods. 3 je úrad oprávnený za zákonom stanovených podmienok pozastaviť výkon zákonom vymenovaných zmlúv. Úrad môže zasahovať do vzťahov medzi podnikmi iba prostredníctvom týchto konaní a iba týmito prostriedkami.

            Spol. ST tiež namieta, že úrad nijako neodôvodnil zmenu kalkulácie záruky spočívajúcu vo vylúčení prognózovaných platieb za služby implementácie siete.

            Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade ďalej uvádza, že výška bankovej záruky bola už v rámci ústupkov spol. ST znížená na úroveň, ktorá momentálne plne nezohľadňuje ani predpokladaný skutočný objem faktúr, pretože pre účely stanovenia výšky bankovej záruky sa počet minút počíta cez cenu za jednoduchý tranzit a nie je zohľadnená cena za dvojitý tranzit. Pôvodne bola cena za dvojitý tranzit zohľadnená vo výške 150 % platieb namiesto súčasne ponúkaných 100 % platieb za služby prepojených volaní. Zároveň trvá na tom, aby banková záruka obsahovala i platby za služby implementácie siete, pretože podľa súčasných ustanovení návrhu zmluvy o prepojení môže nastať situácia, že vystavená faktúra bude splatná až v momente, keď napríklad prepojovací okruh už bude zriadený, resp. keď na jeho zriadenie bude vynaložená značná časť finančných prostriedkov. Spol. ST by bola potom nútená žiadať, aby poplatky za služby implementácie siete boli zaplatené skôr, než by pristúpila k realizácii uvedených služieb. 

Podľa časti 1.1 Prílohy C1 návrhu zmluvy o prepojení služby implementácie siete ST zahŕňajú služby spojovacích okruhov, implementáciu smerovacieho mechanizmu pre prepojené volania a testovanie. Podľa Prílohy 1: „Výpočet výšky záruky plnenia podľa odseku 7.2“ návrhu zmluvy sa do výpočtu záruky započítava xxx% predpokladanej fakturácie za spojovacie okruhy. Vzhľadom na písmeno c) bodu 2 výroku rozhodnutia, podľa ktorého podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie musí byť umožnené využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do bodov prístupu, ktoré sú definované v návrhu zmluvy, príloha B (Prístupové body), pričom v prípade, že sa podniky dohodnú na prepojení v priestoroch tretích strán, každý z účastníkov je povinný znášať svoje náklady na takéto prepojenie, je požiadavka spol. ST, aby do záruky plnenia boli započítané aj platby za služby implementácie siete neodôvodnená. V takom prípade by vlastne boli do záruky plnenia započítané aj platby, ktorými sa majú pokryť náklady, ktoré nevznikli spol. ST, nakoľko táto spoločnosť nie je tým podnikom, ktorý zriaďuje spojovacie okruhy.

 Podľa časti 1.1 „Vopred uhrádzané poplatky“ Prílohy  F (Účtovanie) na základe záväznej objednávky služby podľa odseku 2.2 Prílohy E2 (Obstarávanie) budú ST IC-Partnerovi fakturovať zriaďovacie poplatky za objednané služby implementácie siete ST v plnej výške.

Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti cituje „Prílohu F (Účtovanie)“ návrhu zmluvy o prepojení, ktorý bol spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. označený za obchodné tajomstvo

Na základe vyššie uvedených skutočností predseda úradu dospel k nasledujúcemu záveru. V prípade, že podnik žiadajúci o prepojenie sa rozhodne využiť „dodávku“ spojovacích okruhov od spol.  ST, táto spoločnosť fakturuje zriaďovacie (jednorazové) poplatky ––––––––- na základe záväznej objednávky služby. Vzhľadom na to, že obdobie odo dňa fakturácie do splatnosti faktúry (xxx dní) je podstatne kratšie ako je maximálne obdobie od vzniku objednávky do termínu zriadenia spojovacích okruhov (3,6,resp. 12 mesiacov), spol. ST má dostatok priestoru na to, aby zinkasovala poplatok za zriadenie okruhov pred tým ako tieto okruhy začne v skutočnosti zriaďovať. Nie je preto dôvod, aby poplatok za zriadenie okruhov bol súčasťou záruky plnenia.

Pravidelne sa opakujúce ročné platby za spojovacie okruhy spol. ST fakturuje v ––––– výške vždy xxx mesiacov vopred. To znamená, že spol.  ST dokáže vystaviť faktúru s dostatočným predstihom tak, aby mohla v prípade, že IC-Partner túto faktúru včas neuhradí, prestať poskytovať službu spojovacích okruhov. Ani v tomto prípade teda nie je dôvod na to, aby poplatky za službu spojovacích okruhov boli zahrnuté do výpočtu záruky plnenia.                                       

Spol. GTS a spol. eTel vo svojich rozkladoch žiadajú, aby povinnosť poskytnúť záruku bola obojstranná a jej výška bola určená ako 100 % salda vzájomných platieb za prepojené volania za obdobie maximálne dvoch mesiacov. Svoju požiadavku odôvodňujú zákazom diskriminácie v súlade s § 28 ods. 5 zákona. Obojstrannosť (reciprocita) v tzv. synalagmatických právnych vzťahoch je základným výrazom nediskriminačného charakteru zmluvného vzťahu, pričom vzťah vznikajúci pri vzájomnom prepojení je typickým príkladom synalagmatického právneho vzťahu a v záujme naplnenia zákonnej požiadavky zákazu diskriminácie musia byť práva a povinnosti zmluvných strán koncipované recipročne. Pri využití všetkých inštitútov, ktoré má spol. ST k dispozícii objektívne nie je možné, aby jej pohľadávka voči účastníkom presiahla cenu účtovanú za dvojmesačné obdobie.

             Uplatnenie bankovej záruky by malo predstavovať čo najmenšiu prekážku vstupu na trh a zároveň by malo vytvoriť také podmienky, aby podniky neboli vystavované nadmernému riziku. Napriek tvrdeniu spol. ST v bode 1 na strane 2 rozkladu, že viazanie prostriedkov na účte nie je obsahom štandardne poskytnutej bankovej záruky, ktoré však nie je podložené žiadnymi dôkazmi, spol. eTel predložila dôkaz, ktorý preukazuje práve opak, a to, že viazanie peňažných prostriedkov na účte v banke, ktorá záruku poskytla, je bežnou požiadavkou bánk na žiadateľa, keďže aj banky sú podnikateľskými subjektami, ktoré za účelom ochrany vlastného podnikania, vyžadujú od svojich žiadateľov určité záruky a zabezpečujú si svoje vlastné pohľadávky.

Výška záruky by mala zohľadňovať obojsmernú prevádzku, a teda by sa nemala stanovovať výlučne na základe prevádzky do siete spol. ST, keďže tu existuje predpoklad, že nezanedbateľná časť prevádzky bude smerovať aj zo siete spol. ST do siete ostatných podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť. Banková záruka by nemala obsahovať platby za služby implementácie siete, nakoľko tieto podnik žiadajúci o prepojenie uhrádza podľa Prílohy D1 (Ceny ST za služby súvisiace s implementáciou siete) návrhu zmluvy o prepojení osobitne, a to jednak ako jednorazový poplatok za zriadenie okruhu a aj ako ročný poplatok za používanie okruhu. Stanovenie záruky vo výške 100% salda vzájomných platieb za služby prepojených volaní za obdobie 3 mesiacov je dostatočné. Spoločnosť, v prospech ktorej má byť záruka vystavená, má k dispozícii prostriedky v hodnote trojmesačného rozdielu prepojenej prevádzky. Ak teda spoločnosť poskytujúca záruku neuhradí faktúru za prepojené volania včas, má spoločnosť, v prospech ktorej má byť záruka vystavená, dostatok času na to, aby v súlade s Článkom 15 návrhu zmluvy okamžite ukončila zmluvu doručením písomnej výpovede. Úrad prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti postupoval v súlade s účelom zákona vyjadreným v § 1 ako „vytvorenie podmienok na rozvoj konkurencie založenej na modernej a kvalitnej infraštruktúre“, a preto je jeho povinnosťou vytvoriť pre všetky podniky také podmienky, ktoré im umožnia modernú a kvalitnú infraštruktúru rozvíjať, a tým skvalitňovať služby, čo je zase v záujme podpory užívateľov elektronických komunikácií. Pritom podpora záujmov užívateľov elektronických komunikácií je taktiež účelom zákona. Je už potom len na zvážení toho ktorého podniku, ako čo najlepšie využije podmienky vytvorené úradom.

 

K písm. c)

            Spol. ST v rozklade namieta, že úrad nesprávne zistil skutkový stav, pretože poskytnutím služby In-Span prepojenie, teda prepojenia sa v bezprostrednej blízkosti bodu prístupu, v prípade In-Span Building až na hranici bodu prístupu, spol. ST umožňuje podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do bodov prístupu. Aj vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade na str. 3 písm. c) umožnenie využívania okruhov do bodu prístupu iných ako ponúkaných ST trvá na preukázateľnej skutočnosti, že riešenie In-Span poskytuje možnosť využívania okruhov iných ako ponúkaných spol. ST až do bodu prepojenia s odôvodnením, že : „Uvedený druh realizácie prepojenia umožňuje alternatívnemu operátorovi priviesť celý svoj optický kábel „priamo“ do bodu prístupu s tým, že v priestoroch bodu prístupu mu spoločnosť Slovak Telecom aj prenajme „intrabuildingový“ okruh umožňujúci realizáciu prepojenia, ktorý spoločnosť  Slovak Telecom aj prevádzkuje.“ Spol. ST ďalej namieta, že rozhodnutie úradu zároveň nespĺňa dôvody podľa § 75 ods. 2 zákona, keďže sa nezaoberá otázkou analýzy relevantného trhu prepojenia a úrad nemôže bez analýzy uvedeného trhu určiť, či sú na ňom naplnené dôvody na uplatnenie oprávnení podľa § 75 ods. 2 zákona. Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade v tejto súvislosti ďalej uvádza, že § 75 ods. 2 zákona nemožno vykladať nezávisle od procesu analýzy trhov, keď uvedené opatrenia, ku ktorým úrad nepriamo smeruje sú priamo definované ako opatrenia, ktoré možno uložiť len na základe analýzy trhu a určenia podniku s významným vplyvom s prihliadnutím na ich primeranosť a účelnosť v súlade s cieľmi a princípmi regulácie.

Predseda úradu je nútený poukázať na zjavný rozpor v tvrdeniach uvedených v rozklade spol. ST k bodu c) rozhodnutia. Spol. ST na jednej strane tvrdí, že umožňuje podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do bodu prístupu, no v tej istej časti svojho stanoviska definuje „In span- prepojenie“ ako „prepojenie v bezprostrednej blízkosti bodu prístupu“ a prepojenie „In- span building“ ako „prepojenie sa až na hranici bodu prístupu“. V oboch prípadoch, teda v prípade „In- span prepojenia“ , ako aj v prípade „In- span building“ prepojenia, v žiadnom prípade nejde o vlastné okruhy, ktoré by podniky žiadajúce o prepojenie mohli priviesť až do prístupového bodu. Podniky žiadajúce o prepojenie môžu vlastné okruhy priviesť len do bezprostrednej blízkosti prístupového bodu, resp. len na hranicu prístupového bodu. Samotná spol. ST tak potvrdzuje závery, ku ktorým dospel úrad v rámci konania a teda, že podmienky stanovené v návrhu zmluvy o prepojení neumožňujú podnikom žiadajúcim o prepojenie priviesť vlastný spojovací okruh až do prístupového bodu.

Predseda úradu už na inom mieste uviedol, že ustanovenie § 75 ods. 2 dáva úradu právomoc uložiť akékoľvek opatrenie, prípadne určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie, ktoré by odstránili nedostatky návrhu zmluvy o prepojení, pričom tieto opatrenia, resp. určené podmienky môžu smerovať voči akémukoľvek podniku. V správnom konaní podľa tohto ustanovenia úrad preskúmava návrh zmluvy o prepojení a zisťuje, či neobsahuje nedostatky uvedené v zákone, ktoré by mohli byť prekážkou uzavretia zmluvy o prepojení. Cieľom analýzy relevantného trhu podľa § 16 zákona je zistiť, či na relevantnom trhu je efektívna súťaž, čiže taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv. Pre posudzovanie, či ide o podnik, ktorý má významný vplyv na relevantnom trhu, tzv. významný podnik, zákon stanovil úradu vyhodnotiť 13 kritérií. Procesom analýzy teda úrad zisťuje postavenie podniku a jeho ekonomickú silu na relevantnom trhu a nie obsah ním navrhovaných zmlúv. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, pričom vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Zákon v ustanovení § 75 ods. 2 nestanovil, aké dôkazy musí nevyhnutne vykonať, a tak úrad nebol povinný analýzu vykonať.     

Spol. GTS vo svojom vyjadrení sa k rozkladu spol. ST a rovnako aj spol. eTel vo svojom vyjadrení zhodne namietajú, že spol. ST nesprávne opisuje situáciu najmä z toho dôvodu, že prepojenie sa neodohráva v „bode prístupu“, ale v bode prepojenia a tým, že ktorákoľvek strana označí lokalitu vo svojej sieti za „prístupový bod“, nevyplýva jej právo vyžadovať od druhej strany poplatky za infraštruktúru do tejto lokality. Podľa ich názoru každá strana musí znášať náklady na prepojenie svojej infraštruktúry do dohodnutého bodu prepojenia.

Spol. GTS a spol. eTel vo svojich rozkladoch žiadajú, aby úrad doplnil svoje rozhodnutie v tejto časti tak, že určí body prepojenia, pričom za obvyklé body prepojenia žiadajú určiť body prepojenia , ktoré sú lokalizované mimo prevádzkových priestorov zainteresovaných strán a do ktorých je možné zriadiť spojovacie okruhy viacerých podnikov v potrebných kapacitách a umiestniť zariadenia nevyhnutné pre prepojenie oboch účastníkov prepojenia. Zároveň žiadajú, aby úrad určil, že každý účastník prepojenia znáša náklady na zriadenie a prevádzkovanie vlastných spojovacích okruhov do bodu prepojenia a obaja účastníci spoločne znášajú rovným dielom náklady na zariadenie bodu prepojenia (prepájací rozvádzač a jeho kabeláž). Svoju požiadavku odôvodňuje tým, že z ustanovenia § 28 ods. 4 zákona vyplýva, že dohoda strán o bode/bodoch prepojenia predstavuje podstatnú náležitosť zmluvy o prepojení. Vzhľadom k absencii bližšej zákonnej definície obvyklosti bodov prepojenia majú za to, že pri napĺňaní obsahu tohto pojmu je nevyhnutné vychádzať z praxe podnikov pri vzájomnom prepájaní sietí v Slovenskej republike. Vzhľadom ku skutočnosti, že spol. ST odmieta umiestnenie zariadení účastníkov potrebných na prepojenie vo vlastných priestoroch, navrhujú, aby bol bod prepojenia umiestnený u tretej strany, konkrétne v lokalitách univerzitných a akademických výpočtových centier, čo by malo priaznivý efekt pre všetky zúčastnené podniky a zároveň by tak bolo podporované budovanie komunikačnej infraštruktúry v centrách vzdelanosti Slovenska.

            Spol. ST vo svojom vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel uvádza, že požadované označenie priestorov tretej strany ako bodu prepojenia predstavuje neoprávnený zásah regulátora do obchodných vzťahov týkajúcich sa prepojenia a narúša zmluvnú slobodu nad rámec zákonného oprávnenia úradu. Požiadavka, aby úrad zadefinoval bod prepojenia a uložil povinnosť sa v týchto bodoch prepojiť, je neobvyklá, nie je v súlade s novým regulačným rámcom a nie je to ani bežný prístup v krajinách EÚ. Spol. ST obvyklý bod prepojenia chápe z pohľadu definovania technických charakteristík miesta prepojenia a ňou ponúkané modely fyzickej realizácie prepojenia plne korešpondujú s tým, ako je bod prepojenia chápaný v krajinách EÚ a tiež v rámci legislatívy SR. Body SITEL a SIX sú body prestupu používané alternatívnymi operátormi. Ďalej spol. ST uvádza, že je na mieste a spravodlivé, aby si plne premietla náklady, ktoré jej prepojením vznikajú, do ceny prepojenia, keďže prepojenie pre ňu predstavuje povinnosť uloženú zo zákona, pričom rovnako má za povinnosť poskytovať prepojenie za nákladovo orientované ceny. Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia – doplnenie ďalej dodáva, že výlučne operátor poskytujúci prepojenie rozhoduje, ktoré miesta v jeho sieti sú vhodné na prepojenie a tieto body určuje vzhľadom na zachovanie integrity svojej siete a technickej uskutočniteľnosti tak, aby boli splnené uvedené podmienky podľa Smernice o prístupe.

Znášaním nákladov na zriadenie a prevádzkovanie vlastných spojovacích okruhov do bodu prepojenia a znášaním vlastných nákladov na zariadenie bodu prepojenia lokalizovaného mimo priestorov zainteresovaných strán sa rozumie znášanie nákladov súvisiacich so zriadením a prevádzkovaním vlastných spojovacích okruhov a zariadením bodu prepojenia v priestoroch tretích strán. Aj keď v tomto prípade úrad nemá v právomoci  rozhodnúť o povinnostiach tretích strán, konkrétne o povinnosti poskytnúť svoje priestory na prepojenie, pretože takéto riešenie je podmienené výhradne vzájomnou dohodou zmluvných partnerov, vrátane poskytovateľa priestoru na zriadenie bodu prepojenia, je potrebné upraviť podmienky prepojenia pre prípad, že sa podniky dohodnú na prepojení v priestoroch tretích strán. Vzhľadom k tomu, že spol. ST odmieta realizáciu prepojenia formou kolokácie, teda umiestnenia zariadení alternatívneho operátora v jej  priestoroch, je vysoko pravdepodobné, že podniky budú nútené dohodnúť sa na prepojení v priestoroch tretích strán. S ohľadom na ustanovenie § 28 ods. 5 písm. a) zákona, podľa ktorého má byť prepojenie umožnené za nediskriminujúcich podmienok (takže aj bez ohľadu na to, kto o prepojenie žiada) a podľa ods. 4 toho istého ustanovenia je podnik zodpovedný za prevádzkyschopnosť prepojenia na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia, predseda úradu považoval za potrebné upraviť návrh zmluvy o prepojení tak, aby bol v súlade s týmito ustanoveniami zákona.      .

Podľa návrhu zmluvy o prepojení spol. ST umožňuje podnikom žiadajúcim o prepojenie využiť službu „Customer– sited prepojenie“ a „In- span prepojenie“. Pri „Customer- sited prepojení“ sa bod prepojenia nachádza na spoločne dohodnutom mieste vo vnútri bodu prestupu IC Partnera (podnik žiadajúci o prepojenie). Spol. ST prevádzkuje multiplexné zariadenie v prístupovom bode spol. ST a v bode prestupu IC Partnera. Spol. ST poskytuje a prevádzkuje optický kábel za účelom spojenia prístupového bodu spol. ST a bodu prestupu. Za zriadenie a prevádzku spojovacích okruhov si spol. ST účtuje poplatky.  Vzhľadom na to, že vyššie uvedený spojovací okruh spája bod prepojenia (ten je umiestnený vo vnútri bodu prestupu IC Partnera) s prístupovým bodom spol. ST, berúc do úvahy ustanovenie § 28 ods. 4 posledná veta zákona, podľa ktorého je podnik zodpovedný za prevádzkyschopnosť prepojenia na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia, je požiadavka spol. ST, aby podniky žiadajúce o prepojenie platili tejto spoločnosti za pripojenie/odpojenie, zmenu a ročný poplatok za spojovacie okruhy  v rozpore s § 28 ods.4 zákona. Podniky žiadajúce o prepojenie by nemali platiť za časť siete, za prevádzkyschopnosť ktorej je v zmysle zákona zodpovedná spol. ST.

V prípade „In- span prepojenia“ sa podľa návrhu zmluvy o prepojení bod prepojenia nachádza na spoločnom dohodnutom mieste mimo priestorov oboch strán. Každá strana prevádzkuje svoje multiplexné zariadenie na svojej strane spojovacieho okruhu. Spojenie medzi multiplexormi sa bude realizovať prostredníctvom optického kábla. „In- span prepojenie“ (ISI) ponúka spol. ST v dvoch variantoch. ISI Building, pri ktorom je bodom prepojenia vonkajšia stena nultej káblovej šachty alebo káblovej komory, kde optické káble poskytnuté IC Partnerom vstupujú do prístupového bodu. Pri tomto variante prepojenia IC Partner postupuje spol. ST vlastnícke práva súvisiace s káblom na spol. ST strane bodu prepojenia.

ISI Footway, pri ktorom je bod prepojenia v mieste, kde kábel poskytovaný IC Partnerom vstupuje do šachty pod „footway skriňou“, IC Partner postupuje spol. ST vlastnícke práva súvisiace s časťou optického kábla medzi šachtou a „footway skriňou“.

Aj v prípade „In- span prepojenia“ požaduje spol. ST od podnikov žiadajúcich o prepojenie poplatok za pripojenie/zmenu/odpojenie a ročný poplatok za spojovací okruh. V prípade „In- span prepojenia“ je bod prepojenia v závislosti od variantu prepojenia na vonkajšej stene nultej káblovej šachty alebo káblovej komory, kde optické káble poskytnuté IC Partnerom vstupujú do prístupového bodu spol. ST alebo v mieste, kde kábel poskytovaný IC Partnerom vstupuje do šachty pod „footway skriňou“, pričom spojenie bodu prepojenia a prístupového bodu spol. ST zabezpečuje spol. ST, za čo si účtuje poplatky. Aj v tomto prípade teda spol. ST požaduje poplatky za časť siete, ktorá je na strane siete prevádzkovanej touto spoločnosťou za bodom prepojenia, teda za tú časť siete, za ktorej prevádzkyschopnosť je v zmysle zákona zodpovedná spol. ST, čo je podľa názoru predsedu v rozpore s ustanovením § 28 ods. 4 zákona.  Predseda úradu súhlasí s tvrdením spol. ST, podľa ktorého je namieste a spravodlivé, aby si táto spoločnosť plne premietla náklady, ktoré jej prepojením vznikajú , do ceny prepojenia, avšak toto „premietnutie“ nákladov musí byť