Telekomunikačný
úrad Slovenskej republiky
Továrenská 7, 810 06
Bratislava
Číslo:
143/01/2004
Bratislava 28. septembra 2004
ROZHODNUTIE
o ROZKLADE
Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný orgán štátnej správy podľa ustanovenia § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) o rozkladoch účastníkov konania: spoločnosti Slovak Telecom, a.s., Nám. slobody 6, Bratislava 817 62, IČO: 35 763 469 (ďalej len „spol. ST“), spoločnosti GTS Slovakia s.r.o., Líščie údolie 5, Bratislava 841 04, IČO: 31 366 929 (ďalej len „spol. GTS“) a spoločnosti eTel Slovensko s.r.o., Leškova 9/A, Bratislava 811 04, IČO: 35 786 744 (ďalej len „spol. eTel“), podaných proti rozhodnutiu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 331/14/2004 zo dňa 18.júna 2004 vo veci uloženia opatrenia podľa § 75 ods. 2 zákona a určenia podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v súvislosti s § 61 ods. 3 správneho poriadku rozhodol:
Rozhodnutie
úradu č. 331/14/2004 zo dňa 18. júna 2004 sa v bode 1, bode 2 písm.
a), písm. b) písm. c), písm. e), písm. g), písm. h), písm. j) a písm.
m) mení a znie takto:
1)
ukladá spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Nám. slobody 6, Bratislava,
IČO 35 763 469 (ďalej len „spol. ST“) dať do súladu
terminológiu použitú v návrhu zmluvy o prepojení s terminológiou
používanou v zákone a upraviť návrh zmluvy podľa technických a prevádzkových
podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie určených úradom
a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia,
2)
určuje technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku
výpočtu ceny za prepojenie:
a) ceny za služby prepojených volaní v prílohe D2 (Ceny ST za služby prepojených volaní) časti 3 Cenník návrhu zmluvy sa stanovia takto:
Priemerné minútové ceny za
prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity podľa
dokumentu „Commission Staff Working Paper - Technical Annexes of the Ninth
Report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory Package“
Annex 1 v časti 3.1 „Fixed to fixed interconnection charges“
(ďalej len „deviata správa“) sa priradia príslušnému štátu
(ceny pod označením FIN(2) sa z výpočtu vylúčia).
|
Štát |
|
Cena za prepojenie na miestnej úrovni |
|
Cena za prepojenie cez jeden tranzit |
|
Cena za prepojenie cez dva tranzity |
Vytvorí sa poradie štátov podľa výšky ceny za prepojenie cez jeden tranzit, pričom na prvom mieste bude štát s najnižšou cenou za prepojenie cez jeden tranzit a na poslednom mieste štát s najvyššou cenou za prepojenie cez jeden tranzit. Z takto získaného poradia sa vylúčia ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity uplatňované v tých štátoch, ktoré sa podľa výšky ceny za prepojenie cez jeden tranzit umiestnili na prvom, druhom a treťom mieste ako aj v štátoch, ktoré sú na trinástom, štrnástom a pätnástom mieste.
Ceny za prepojenie na miestnej úrovni, cez jeden tranzit a cez dva tranzity pre štáty na štvrtom až dvanástom mieste sa prepočítajú na slovenské koruny (Sk) kurzom Národnej banky Slovenska platným od 18.6.2004.
Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:
–výška
ceny za prepojenie na miestnej úrovni v Sk
–výška
ceny za prepojenie na miestnej úrovni v štáte i v
Sk
–počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i
–počet
pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike
Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:
-výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v Sk
- výška ceny za prepojenie cez jeden tranzit v štáte i v Sk
–počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i
–počet
pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike
Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:
-výška ceny za prepojenie cez dva tranzity v Sk
-
výška ceny za prepojenie cez dva tranzity v štáte i v
Sk
- počet pevných liniek na 100 obyvateľov v štáte i
-
počet pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike
Pri stanovení počtu pevných
liniek na 100 obyvateľov (
) sa vychádza z počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v roku
2003, pričom tento údaj musí byť odsúhlasený úradom. V prípade, že
údaj o počte pevných liniek na 100
obyvateľov v roku 2003 nie je
dostupný, použije sa údaj uverejnený v dokumente „Sixth report on
the Implementation of the Telecommunications Regulatory package – Annex 1
Telecommunications market data – str. 5 Incumbents’
and new entrants’ fixed lines per 100 inhabitants“.
Pri stanovení počtu pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike (PSK) sa použije údaj za rok 2003 uverejnený v dokumente „4th Report on Monitoring of EU Candidate Countries (Telecommunication Services Sector) – Fixed lines per 100 inhabitants in EUCCs str. 15“
Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.
Priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie na miestnej úrovni v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.
Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.
Priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez jeden tranzit v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.
Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke predstavuje 17% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania.
Priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke predstavuje 65% priemernej minútovej ceny za prepojenie cez dva tranzity v silnej prevádzke vychádzajúcej z trojminútového volania,
V prípade, že sa niektorá zo strán zmluvy rozhodne účtovať samostatný poplatok za zostavenie volania, stanoví sa minútová cena za prepojenie takto:
Minútová cena za prepojenie
na miestnej úrovni v silnej prevádzke
sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:
-minútová
cena za prepojenie na miestnej úrovni v Sk
-priemerná minútová cena za prepojenie na miestnej úrovni v silnej
prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania v Sk
-poplatok
za zostavenie volania pri prepojení na miestnej úrovni v silnej prevádzke
v Sk
Pri výpočte minútovej ceny za
prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke sa za
dosadí priemerná minútová cena
za prepojenie na miestnej úrovni v slabej prevádzke a za
poplatok za zostavenie volania pri
prepojení na miestnej úrovni v slabej prevádzke.
Pri výpočte minútovej ceny za
prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke sa za
dosadí priemerná minútová cena
za prepojenie na miestnej úrovni v strednej prevádzke a za
poplatok za zostavenie volania pri
prepojení na miestnej úrovni v strednej prevádzke.
Minútová cena za prepojenie
cez jeden tranzit v silnej prevádzke
sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:
-minútová
cena za prepojenie cez jeden tranzit v Sk
-priemerná minútová cena za prepojenie cez jeden tranzit v silnej
prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania v Sk
-poplatok
za zostavenie volania pri prepojení cez jeden tranzit v silnej
prevádzke v Sk
Pri výpočte minútovej ceny za
prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke sa za
dosadí priemerná minútová cena
za prepojenie cez jeden tranzit v slabej prevádzke a za
poplatok za zostavenie volania pri
prepojení cez jeden tranzit v slabej prevádzke.
Pri výpočte minútovej
ceny za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke sa za
dosadí priemerná minútová cena
za prepojenie cez jeden tranzit v strednej prevádzke a za
poplatok za zostavenie volania pri
prepojení cez jeden tranzit v strednej prevádzke.
Minútová cena za prepojenie
cez dva tranzity v silnej prevádzke
sa stanoví podľa nasledujúceho vzorca:
-minútová
cena za prepojenie cez dva tranzity v Sk
-priemerná minútová cena za prepojenie cez dva tranzity v silnej
prevádzke vychádzajúca z trojminútového volania v Sk
-poplatok
za zostavenie volania pri prepojení cez dva tranzity v silnej
prevádzke v Sk
Pri výpočte minútovej ceny za
prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke sa za
dosadí priemerná minútová cena
za prepojenie cez dva tranzity v slabej prevádzke a za
poplatok za zostavenie volania pri
prepojení cez dva tranzity v slabej prevádzke.
Pri výpočte minútovej ceny za
prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke sa za
dosadí priemerná minútová cena
za prepojenie cez dva tranzity v strednej prevádzke a za
poplatok za zostavenie volania pri
prepojení cez dva tranzity v strednej prevádzke.
b) záruka plnenia sa poskytuje obojstranne a jej výška sa určí ako 100 % salda vzájomných platieb za služby prepojených volaní za obdobie troch mesiacov ,
c)
podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie
musí byť umožnené využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do
prístupových bodov, ktoré sú definované v návrhu zmluvy, príloha B
(Prístupové body). V prípade, že sa podniky dohodnú na prepojení v priestoroch
tretích strán, každý z účastníkov je povinný znášať svoje náklady
na takéto prepojenie,
e)
podnikom poskytujúcim verejnú telefónnu sieť, ktoré žiadajú o prepojenie,
musí byť umožnené odovzdávať volania do korporátnych sietí na úrovni
tranzitných prístupových bodov. Rovnaká povinnosť platí aj pri odovzdávaní
volaní do korporátnych sietí pripojených do siete podniku poskytujúceho
verejnú sieť, ktorý žiada o prepojenie. V prípade ukončenia volaní
na geografické číslo v sieti podniku poskytujúceho verejnú telefónnu
sieť žiadajúceho o prepojenie za predpokladu, že sieť spol. ST a podniku
poskytujúceho verejnú telefónnu sieť žiadajúceho o prepojenie je
prepojená v tranzitnom prístupovom bode, v ktorého atrakčnom
obvode sa nachádza bod ukončenia volania, spol. ST odovzdá volanie v tomto
tranzitnom prístupovom bode,
g) dohoda o testovaní prepojenia musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prepojení, pričom každá zúčastnená strana znáša náklady na testovanie ňou prevádzkovanej verejnej siete,
h)
neuplatňovať sankciu z rozdielu minimálnej požadovanej prevádzky
a celkovej dosiahnutej prepojenej prevádzky počas prvých 12 mesiacov
prevádzky, pričom prognózy prevádzky vykonávajú obidve zmluvné strany
recipročne tak, že každá zmluvná strana vykonáva prognózy a dimenzovanie
okruhov pre ukončenie volaní v sieti druhej zmluvnej strany
(terminácia) a prognózy a dimenzovanie okruhov pre zostavenie
volania v sieti druhej zmluvnej strany (originácia). Sankcie z rozdielu minimálnej požadovanej
prevádzky a celkovej dosiahnutej prevádzky po uplynutí prvých 12
mesiacov prevádzky uplatňujú obe strany vzájomne, pričom sankcia je uplatňovaná
vždy voči tej zmluvnej strane, ktorá vykonáva prognózy a dimenzovanie
okruhov,
j) na služby ST-A2, ICP-A2, ST-A3 a ICP-A3 sa aplikuje terminačný model, s výnimkou volaní na čísla z množín 0800 XXXXXX, 0801 XXXXXX až 0849 XXXXX, (pokiaľ sú pridelené pre službu volanie na účet volaného). Pri volaniach na čísla služieb s rozdelením poplatkov a služieb so zvýšenou tarifou operátor, v sieti ktorého volanie vzniklo vyberá poplatky od koncových užívateľov, pričom si ponechá čiastku zodpovedajúcu nákladom spojeným s prenosom volania na strane ním prevádzkovanej siete (origináciou volania) a zvyšnú časť ceny odovzdá podniku, v sieti ktorého je volanie ukončené.
m) v návrhu zmluvy nesmú byť zo služieb výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou vylúčené volania:
I. uskutočnené z prístupových liniek, ktoré sú určené pre voliteľné volacie programy s výnimkou programu ST Mini,
II. do mobilných sietí
Odôvodnenie:
V mesiacoch
marec a apríl roku 2004 boli na Telekomunikačný úrad Slovenskej
republiky, odbor ekonomickej regulácie (ďalej len „úrad“) doručené
návrhy spoločností: GlobalTel Slovakia s.r.o., Štefánikova 17/B, Bratislava
811 04, IČO: 35 816 091 (ďalej len „spol. GlobalTel“, podacie č.
119/14/2004), spol. GTS (podacie č. 155/14/2004), spol. eTel (podacie č.
214/14/2004), aby úrad v súlade s § 75 ods. 2 zákona vstúpil do
rokovania o uzatvorení zmluvy o prepojení sietí medzi uvedenými
spoločnosťami a spol. ST a žiadali, aby v prípade nedostatkov
úrad uložil opatrenie a zároveň určil podrobné technické a prevádzkové
podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny za prepojenie. Na základe týchto
návrhov úrad vstúpil do rokovaní medzi spol. ST a uvedenými spoločnosťami.
V priebehu rokovaní na základe prezentovaných stanovísk rokujúcich
podnikov úrad zistil nedostatky v niektorých častiach návrhu zmluvy o prepojení,
ktorý vypracovala spol. ST, a teda boli
naplnené zákonné predpoklady pre uloženie opatrenia a určenie
podrobných technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky
výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie podľa § 75 ods. 2 zákona.
Dňa 07.05.2004 úrad
spol. GlobalTel (podacie č. 223/14/2004), spol. GTS (podacie č.
222/14/2004), spol. eTel (podacie č. 224/14/2004), a spol. ST (podacie č.
221/14/2004) oznámil začatie správneho konania
vo veci určenia podrobných
technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu
ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Úrad stanovil lehotu 10 dní od
doručenia oznámenia o začatí správneho konania na vyjadrenie sa k podkladu
rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne na navrhnutie jeho
doplnenia.
Dňa 14.05.2004 bola na úrad doručená žiadosť spoločnosti Dial
Telecom, a.s., Plynárenská 7/B, Bratislava 821 09, IČO: 35 792 191 (ďalej
len „spol. Dial Telecom“, podacie č. 245/14/2004) o určenie
podmienok prepojenia. Keďže spol. Dial Telecom by mohla byť rozhodnutím
vydaným v už začatom konaní na svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutá, úrad jej dňa 03.06.2004 (podacie č.
281/14/2004) oznámil , že sa stala účastníkom v správnom konaní začatom
z vlastného podnetu úradu dňa 07.05.2004 a zároveň stanovil
lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu
jeho zistenia, prípadne na navrhnutie jeho doplnenia.
Na základe
vyjadrení a návrhov účastníkov konania úrad zostavil okruh sporných
otázok návrhu zmluvy o prepojení. Úrad s vyjadreniami účastníkov
konania ako aj s okruhom sporných otázok oboznámil spol. ST
listom(podacie č. 279/14/2004) zo dňa 01.06.2004. Spol. ST zaslala dňa
09.06.2004 úradu svoje vyjadrenie
(podacie č. 314/14/2004; 8713-ORS/2004).
Dňa 11.06.2004 úrad
vyzval účastníkov konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k jeho
podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie
a určil lehotu na uplatnenie tohto práva do 15.06.2004. V tento deň
toto svoje právo využili spol. GlobalTel, spol. GTS, spol. eTel a spol.
ST.
Spol. GTS vo svojom
vyjadrení k podkladom správneho konania zo dňa 14.6.2004 (podacie č.
322/14/2004) doplnila svoje argumenty ku všetkým bodom svojho podania.
Spol. eTel sa
vo svojom liste zo dňa 15.06.2004 (podacie č. 325/14/2004) vyjadrila k podkladu
rozhodnutia. V liste doplnila
svoje pôvodné argumenty k problematike ceny za prepojenie, záruke, k bodom
prepojenia a k spojovacím okruhom.
Spol. ST sa vo
svojom liste zo dňa 16.06.2004 (podacie č. 326/14/2004; 11113-ORS/2004)
vyjadrila k podkladu rozhodnutia , pričom sa zamerala na problematiku
terminácie do siete druhej strany a originačný model volaní na čísla
prístupu do siete internet.
Dňa 18.06.2004 vydal úrad prvostupňové
rozhodnutie, ktorým uložil spol. ST dať do súladu terminológiu použitú v návrhu
zmluvy o prepojení a upraviť návrh zmluvy, ktorý spol ST predložila
úradu dňa 2.1.2003 podľa technických a prevádzkových podmienok
prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie, a to v lehote
30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň
určil technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku výpočtu
ceny za prepojenie.
Dňa 21.06.2004 bolo
prvostupňové rozhodnutie doručené všetkým účastníkom správneho
konania.
Dňa 07.07.2004
boli úradu proti prvostupňovému rozhodnutiu doručené rozklady: spol. ST
(podacie č. 363/14/2004; 11676-ORS/2004),
spol. GTS (podacie č.
364/14/2004) a spol. eTel (podacie č. 365/14/2004).
Dňa
12.07.2004 zaslal úrad pod podacím
č. 368/14/2004 spol. Dial Telecom,
pod podacím č. 369/14/2004 spol.
GlobalTel, pod podacím č. 370/14/2004 spol. ST, pod podacím č. 371/14/2004 spol.
GTS a pod podacím č. 372/14/2004 spol. eTel rozklady podané proti prvostupňovému
rozhodnutiu a všetkých účastníkov konania žiadal o vyjadrenie sa
k týmto rozkladom v lehote do 10 dní od ich doručenia.
Dňa 27.07.2004
bolo úradu doručené od spol. GTS vyjadrenie
sa k rozkladu spol. ST (podacie č. 419/14/2004) a od spol. ST
vyjadrenie sa k rozkladom spol. GTS a spol. eTel (podacie č.
420/14/2004; 13094-ORS/2004).
Dňa 28.07.2004
bolo úradu od spol. eTel doručené vyjadrenie sa k rozkladu spol. ST
(podacie č. 428/14/2004).
Dňa 05.08.2004
predložil úrad predsedovi úradu spolu s kompletným spisovým materiálom
stanovisko k rozkladom spol. ST, spol. eTel, spol. GTS proti prvostupňvému rozhodnutiu
(podacie č. 443/14/2004).
Dňa 06.08.2004
úrad oznámil spol. ST (podacie č. 444/14/2004), spol. Dial (podacie č.
445/14/2004), spol. eTel (podacie č. 446/14/2004), spol. GTS (podacie č.
447/14/2004) a spol. GlobalTel
(podacie č. 448/14/2004), že odstúpil
rozhodnutie spolu s výsledkami
doplneného konania a so spisovým materiálom
druhostupňovému orgánu.
Dňa 09.08.2004
vyzval predseda úradu listom pod pod.č. 115/01/2004 spol. GTS, spol. GlobalTel,
spol. ST, spol. eTel a spol. Dial aby sa pred vydaním rozhodnutia o rozklade
vyjadrili k podkladu i
k spôsobu jeho zistenia prípadne navrhli
jeho doplnenie do 10 dní od doručenia listu.
Dňa 12.08.2004
spol. eTel zaslala faxom doplnenie k vyjadreniu sa k rozkladu spol.
ST.
Svoje právo
nazerať do spisu využili dňa 11.08.2004 spol. ST, dňa
13.08.2004 spol. GlobalTel, dňa 17.08.2004 spol. GTS a dňa 20.08.2004
spol. eTel.
Dňa 24.08.2004
bolo doručené vyjadrenie sa spol. ST (podacie č. 122/01/2004;
14879/ORS/2004) k podkladu rozhodnutia o rozklade.
Dňa 16.09.2004
bolo telefaxom a následne dňa 17.09.2004 doručené vyjadrenie sa spol.
ST (138/01/2004; 14879-ORS/2004) k podkladu rozhodnutia o rozklade
– doplnenie (vyjadrenie k vyjadreniam spoločností GTS a eTel).
Dňa 20.09.2004
predseda úradu o tejto skutočnosti upovedomil ostatných účastníkov
konania a stanovil lehotu 2 dní na uplatnenie ich práva podľa § 33 ods.
2 správneho poriadku.
Toto svoje právo využila spol. GTS svojím vyjadrením zo dňa 22.09.2004, ktoré bolo úradu doručené dňa 24.09.2004.
K bodu 1 rozhodnutia:
Úrad v tejto časti nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis. Podľa
§ 75 ods. 2 zákona úrad vstúpil na návrh do rokovaní o uzatváraní
zmluvy o prepojení, pričom predmetom ďalšieho preskúmavania sa stal návrh
zmluvy o prepojení, o ktorom podniky aj za účasti úradu rokovali.
Preto aj uložené opatrenie by sa malo vzťahovať práve k tomuto návrhu
zmluvy o prepojení. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že pri určovaní
technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu
ceny za prepojenie, v súlade s ktorými je potrebné, aby bol návrh
zmluvy o prepojení upravený, úrad vychádzal zo skutočností, ktoré účastníci
konania predložili vo svojich podaniach a vyjadreniach a aj zo zistení
z priebehov rokovaní o uzatváraní zmlúv o prepojení. Takže
aj úradom určené podmienky sú reakciou na ten návrh zmluvy o prepojení,
o ktorom podniky spolu rokovali. Preto predseda úradu zmenil túto časť
rozhodnutia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti.
K rozkladu spol. ST všeobecne:
Spol. ST namieta, že
napadnutým rozhodnutím i konaním, ktoré mu predchádzalo, bolo vážne
zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov spol. ST ako účastníka
konania, keďže v samotnom konaní došlo k porušeniu zásad
stanovených správnym poriadkom a samotné rozhodnutie nie je v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Keďže úrad spoľahlivo
nezistil skutkový stav tak, ako mu to stanovuje § 3 ods. 4 správneho poriadku
a rozhodoval o návrhu zmluvy, ktorý nie je obsahovo zhodný s návrhom,
ktorý bol predmetom rokovania medzi spol. ST a ostatnými účastníkmi
konania v čase, keď úrad začal správne konanie z vlastného
podnetu, rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Úrad si
neobstaral potrebné podklady na rozhodnutie a v dôsledku toho v odôvodnení
svojho rozhodnutia nepodložil svoje tvrdenia o naplnení dôvodov podľa
§ 75 ods. 2 zákona. Rozhodnutie je podľa názoru spol. ST vecne nesprávne a neobsahuje
predpísané náležitosti.
Predseda úradu po preštudovaní
administratívneho spisu konštatuje, že tvrdenia spol. ST o tom, že
rozhodnutím i konaním, ktoré mu predchádzalo, bolo vážne zasiahnuté
do práv a oprávnených záujmov spol. ST ako účastníka konania správneho
konania, sú neopodstatnené a nepravdivé. Pokiaľ ide o procesnú
stránku, úrad od začiatku správneho konania konal so spol. ST ako s účastníkom
konania a neodňal, ani neobmedzil spol. ST žiadne právo, ktoré jej z tohto
postavenia z príslušných ustanovení správneho poriadku vyplývajú. Úrad
v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 správneho poriadku spol. ST
upovedomil ako známeho účastníka konania o začatí správneho konania.
Spol. ST mala podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku právo navrhovať dôkazy
a ich doplnenie a podľa ods. 2 toho istého paragrafu jej úrad dal možnosť,
aby sa vyjadrila k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhla jeho doplnenie, a to nie len pred vydaním rozhodnutia. Rovnako tejto
spoločnosti bolo ako účastníkovi konania umožnené v súlade s § 23
ods. 1 správneho poriadku nazrieť do spisov a ako to vyplýva zo zápisov,
spol. ST dostala kópie všetkých dokumentov, o ktoré požiadala. Spol.
ST nemôže robiť úrad zodpovedným za to, že tieto svoje práva nevyužila v takom
rozsahu, v akom to pre ňu ako pre účastníka konania bolo potrebné.
Pokiaľ ide o vecnú stránku rozhodnutia, predseda úradu sa k nej
vyjadrí pri jednotlivých bodoch odôvodnenia.
Podľa § 32 ods. 1 správneho
poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že úrad nerozhodoval o návrhu
zmluvy, ale o opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a o technických
a prevádzkových podmienkach prepojenia, pričom v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia na str. 6 presne uvádza, z čoho pri určovaní
technických a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu
ceny vychádzal. Okrem iného sú to skutočnosti, ktoré účastníci konania
predložili vo svojich podaniach a vyjadreniach a zo zistení z priebehov
rokovaní o uzatváraní zmlúv o prepojení. Keďže rozhodnutie úradu vychádzalo z týchto
skutočností, je zrejmé, že vychádzalo z toho návrhu zmluvy o prepojení,
ktorý bol predmetom rokovania medzi podnikmi.
Podľa §
32 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, pričom podľa § 34 ods. 4
aj dokazovanie patrí správnemu orgánu. Ako predseda úradu zistil z administratívneho
spisu, úrad mal k dispozícii potrebné podklady na to, aby rozhodol v súlade
s § 75 ods. 2. Pokiaľ spol. ST ako účastník konania zastávala názor, že
nie sú pre vydanie rozhodnutia dostatočné, mala využiť svoje právo podľa
§ 33 ods. 2 správneho poriadku a navrhnúť ich doplnenie. Predseda úradu
považuje námietku neobstarania si podkladov na rozhodnutie za neopodstatnenú
aj z toho dôvodu, že spol. ST vo svojom vyjadrení zo dňa 09.06.2004
(pod. č. 314/14/2004; 8713-ORS/2004) reagovala na právomoc úradu podľa § 32
ods. 2 druhá veta správneho poriadku vyjadrenú jednoduchou otázkou takým
vyjadrením, ktoré s otázkou nesúviselo a spôsobom, ako keby bola
práve táto spoločnosť správnym orgánom, ktorý určuje rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie.
K rozkladom spol. GTS
a spol. eTel všeobecne:
Obe spoločnosti zastávajú názor, že úrad pri určení technických
a prevádzkových podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za
prepojenie, okrem iného, dostatočným spôsobom
nezohľadnil právne postavenie spol. ST podľa § 76 ods. 8 zákona, a teda
že jej práva a povinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom na
telekomunikačnom trhu zostávajú nedotknuté do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia úradu o určení významného podniku podľa nového zákona,
ako aj objektívne existujúci stav na príslušnom relevantnom trhu, ktorý sa
vyznačuje neexistenciou významnejších možností pre konkurenčné aktivity
iných účastníkov relevantného trhu, ako je spol. ST, ktorý stav je výsledkom
dlhodobého nerešpektovania zákonných povinností touto spoločnosťou, ktoré
má voči účastníkovi od
01.01.2003. Spolu s inými vadami napadnutého rozhodnutia sa vyššie
uvedená skutočnosť prejavuje najmä v časti 2, písm. a) až c) a body
g) a h) rozhodnutia.
V súvislosti s povinnosťou prepojenia sietí zostala spol. ST
zachovaná povinnosť podľa § 23 ods. 2 písm. b) zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách
v znení zákona č. 308/2000 Z.z. (ďalej len „zákon o telekomunikáciách“),
podľa ktorej cena vzájomného prepojenia musí byť založená na ekonomicky
oprávnených nákladoch a nesmie byť podmienená platbou aj za tie časti
verejnej telekomunikačnej siete alebo za tie telekomunikačné zariadenia, ktoré
nie sú nevyhnutne potrebné na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby.
Podrobnejším odôvodnením metodiky výpočtu ceny sa predseda úradu zaoberá
v odôvodnení k jednotlivým bodom rozkladov (k písm. a)). Pokiaľ
ide o zohľadnenie objektívne existujúceho stavu na príslušnom
relevantnom trhu, tak takto zistený stav môže vychádzať iba z analýzy
relevantného trhu, po ktorej podľa § 10 zákona nasleduje proces konzultácií,
v ktorom úrad zohľadní v čo najväčšej možnej miere stanovisko
dotknutého podniku, ako aj Európskej komisie a národných regulačných
orgánov. Pritom spol. GTS vo svojom vyjadrení k rozkladu spol. ST vo
vyjadrení k bodu 7 uvádza, že nesúhlasí s názorom spol. ST, že
úrad nebol oprávnený rozhodovať podľa § 75 ods. 2 zákona, ak sa
nezaoberal otázkou analýzy relevantného trhu, pretože podľa uvedeného
odseku úrad môže konať aj v iných prípadoch. Spol. eTel vo svojom
vyjadrení k rozkladu spol. ST v tejto súvislosti taktiež upozorňuje,
že postup úradu podľa § 75 ods. 1, 2 zákona v súvislosti s prepojením
podľa § 28 zákona nesúvisí s postupom úradu podľa § 16, na základe
ktorého úrad vykonáva analýzu relevantného trhu a navyše postup podľa
§ 75 ods. 1, 2 zákona ani nepredpokladá vykonanie analýzy relevantného trhu
pred prijatím opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, resp.
rozhodnutia vo veci určenia podrobných technických a prevádzkových
podmienok prepojenia a metodiky výpočtu ceny za prepojenie.
Prepojenie je povinnosťou každého
podniku poskytujúceho verejnú sieť, ktorý kontroluje prístup najmenej k jednému
koncovému bodu siete identifikovanému jedným alebo viacerými číslami v číslovacom
pláne (§ 28 ods. 1 zákona), a to bez ohľadu na to, aké postavenie má
na relevantnom trhu a v konaní podľa § 75 ods. 2 zákona úrad
preskúmava návrh zmluvy o prepojení a zisťuje, či neobsahuje
nedostatky uvedené v zákone, ktoré by mohli byť prekážkou uzavretia
zmluvy o prepojení. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti predseda úradu
považuje túto námietku za neopodstatnenú.
K jednotlivým bodom
rozkladov:
K písm. a)
Spol. ST vo svojom rozklade namieta, že úrad nepreukázal, že pri
stanovení metodiky výpočtu ceny vychádzal z nákladov spol. ST na
poskytovanie prepojenia. Úrad môže určiť podmienky prepojenia a metodiku
len za účelom, na ktorý ho splnomocňuje ustanovenie § 75 ods. 2 zákona,
teda ak sú kumulatívne splnené podmienky ustanovené v tomto odseku. Keďže
toto ustanovenie neobsahuje ďalšie podmienky, za ktorých úrad môže stanoviť
metodiku výpočtu cien za prepojenie, je v tomto smere smerodajné
ustanovenie § 22 ods. 1 zákona, a teda by mal pritom postupovať
v súlade so základnými zásadami zákona pre určovanie metodiky
výpočtu ceny za prepojenie uvedené na inom mieste zákona, aj keď postupuje
podľa ustanovenia § 75 ods. 2. Povinnosti úradu stanoviť metódu kalkulácie
cien, ktorá bude odrážať zákonné predpoklady a zároveň umožňovať
spol. ST vytvárať primeraný zisk, zodpovedajú aj ustanovenia zákona č.
18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o cenách“). Kompetencia daná úradu v § 75 ods. 2
musí byť interpretovaná reštriktívne a úrad je oprávnený stanoviť
len metodiku výpočtu, nie priamo cenu za prepojenie. Spol. ST dospela k záveru,
že najmä komponent ceny „spracovanie volania pri prechode medzi tranzitnými
oblasťami“ (tandem-tandem component) je pod jej nákladovou úrovňou a vzorec
na výpočet prepojovacích cien stanovený úradom musí byť upravený, aby
korešpondoval so skutočnými nákladmi vznikajúcimi v sieti Slovak
Telecom.
Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade spol.
ST ďalej uvádza, že úrad nemôže určovať metodiku výpočtu ceny
prepojenia svojvoľne bez vzťahu k nákladovej orientovanosti cien. Určenie
metodiky výpočtu ceny prepojenia a jej deklarovanie ako nezávislej od nákladov
prepojenia spol. ST, navyše úplne obchádzajúc proces analýzy trhu na základe
určenia podniku s významným vplyvom na trhu a uloženia opatrení
zabezpečujúcich rozvoj súťaže, by bolo v rozpore s cieľom regulácie
v zmysle článku 1 bodu 2 európskej smernice o prístupe, a preto
je v tomto smere smerodajné ustanovenie § 22 ods. 1 zákona.
Úrad na strane 6 rozhodnutia uvádza vo všeobecnosti, čo bolo
podkladom pre vydanie rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia v časti
1. Cena za prepojenie (str. 7) vyslovene uvádza, že pri rozhodovaní o určení
metodiky výpočtu ceny za prepojenie vychádzal z porovnania cien za
prepojenie navrhovaných spol. ST a cien za prepojenie uplatňovaných v jednotlivých
členských štátoch EÚ v roku 2003.
Rozhodnutie vychádza z ustanovenia § 75 ods. 2 zákona, podľa
ktorého je úrad oprávnený okrem iného určiť metodiku výpočtu ceny alebo
podielu na výnosoch za prepojenie. Účelom takéhoto určenia je odstránenie
zistených nedostatkov, ktoré spočívajú v tom, že by navrhovaná
zmluva o prepojení obmedzovala súťaž na relevantnom trhu, poškodzovala
iný podnik alebo užívateľa alebo jej obsah by bol v rozpore s ustanoveniami
tohto zákona alebo s rozhodnutím, alebo s opatrením úradu vydaným
na základe tohto zákona. Vzhľadom
k tomu, že predmetné ustanovenie upravuje riešenie sporov prístupu ,
prepojenia a spoločného umiestnenia a používania zariadení medzi
podnikmi všeobecne, zákon ponecháva na uvážení úradu, akú metodiku použije.
Ak sú teda naplnené podmienky ustanovenia § 75 ods. 2 zákona, úrad je oprávnený
svojim rozhodnutím určiť takú metodiku výpočtu ceny, ktorá by odstránila
nedostatky návrhu zmluvy.
Ustanovenie § 22 ods. 1, aplikácie ktorého sa spol. ST dovoláva, sa vzťahuje na ukladanie povinností tzv. významnému
podniku, ktorý úrad určí na základe analýzy relevantného trhu, ak zistí,
že na relevantnom trhu nie je efektívna súťaž. Konkrétne uvedené
ustanovenie obsahuje reguláciu cien prístupu a povinnosť nákladovej
orientácie. Takémuto určeniu a uloženiu povinností zároveň podľa §
17 ods. 1 zákona musí predchádzať ukončený proces konzultácií podľa §
10 zákona. Ak by úrad postupoval podľa tvrdení spol. ST, rozhodnutie by vychádzalo
z predpokladu, že spol. ST bude určená za významný podnik, resp. že
spol. ST je významným podnikom na určitom relevantnom trhu, a to bez
dodržania zákonného postupu stanoveného pre takéto určenie, a tým by vlastne prejudikoval istý právny stav. Takýto
postup však spol. ST sama namietala vo vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol.
eTel. Spol. ST tak v rámci jedného konania určitú skutočnosť namieta,
a to v prípade, keď na jej zohľadnenie upozorňuje iný účastník
konania a zároveň sa jej vo vlastnom rozklade dovoláva a tvrdí, že
úrad musí postupovať v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú iné vzťahy.
Navyše pri dodržaní takéhoto postupu by úrad musel vychádzať z
predpokladu a nie zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Pritom práve porušenie
tých ustanovení správneho poriadku, ktoré upravujú povinnosti správneho
orgánu v súvislosti so spoľahlivým zistením stavu veci, namieta na
viacerých miestach svojho rozkladu. Ako už predseda úradu uviedol vyššie,
ustanovenie § 75 ods. 2 zákona upravuje riešenie sporov prístupu ,
prepojenia a spoločného umiestnenia a používania zariadení medzi
podnikmi všeobecne. Ustanovenie nerozlišuje , či ide o podniky
novovstupujúce na trh alebo o „inkumbenta“. Proces analýzy trhu na
základe určenia podniku s významným vplyvom na trhu a uloženie
opatrení zabezpečujúcich rozvoj súťaže nie je v tomto prípade vôbec
nevyhnutný, pretože nesúvisí s postupom úradu podľa § 75 ods. 2 zákona,
ani s ustanovením § 28 zákona, ktoré upravuje prepojenie sietí. Aplikácii
ustanovenia § 22 predchádza postup podľa § 17 zákona (analýza relevantného
trhu, ukončenie konzultácií, určenie významného podniku a uloženie
regulácie cien prístupu a povinnosti nákladovej orientácie). Určenie
metodiky výpočtu ceny za prepojenie predchádza zistenie, že navrhovaná
zmluva o prepojení obsahuje zákonom uvedené nedostatky, pričom pre ich
zistenie a preukázanie nie je nevyhnutné vykonávať analýzu relevantného
trhu. Takýmto postupom by sa odďaľovalo vydanie rozhodnutia v tejto
veci, a tým aj naplnenie zákonnej povinnosti prepojenia sietí, čo určite
nie je v súlade s princípom liberalizácie v oblasti
elektronických komunikácií.
Spol. ST sa na jednej strane dovoláva nákladovo orientovanej metodiky výpočtu ceny za prepojenie, no na druhej strane nepriamo akceptuje metódu určenú úradom, keďže navrhuje stanovený vzorec doplniť tak, aby zohľadňoval úroveň medzimestskej prevádzky. Metódu určenú úradom nepriamo akceptuje napriek tvrdeniu, že úrad v odôvodnení nepreukázal, že pri stanovení metodiky výpočtu ceny vychádzal z nákladov spol. ST na poskytovanie prepojenia. Vzhľadom k týmto rozporuplným a protichodným tvrdeniam, predseda úradu nepovažuje tieto tvrdenia spol. ST za dostatočne podložené a preukázané. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia ustanoveniami zákona o cenách. Úrad síce je podľa § 6 ods. 3 zákona cenovým orgánom podľa § 4 ods. 1 zákona o cenách, ale reguláciu vykonáva podľa zákona a nie podľa ustanovení zákona o cenách. Keďže ustanovenie § 75 ods. 2 zákona na aplikáciu § 22 ods. 1 zákona neodkazuje a ani nijako inak nie je s ním prepojený, nie je ustanovenie § 22 ods. 1 zákona pre postup úradu podľa § 75 ods. 2 zákona záväzné.
Za neodôvodnenú
predseda úradu považuje aj pripomienku spol. ST, že úrad je podľa § 75
ods. 2 oprávnený stanoviť len metodiku výpočtu, nie priamo cenu za
prepojenie, keďže úrad v rozhodnutí stanovil skutočne iba metodiku výpočtu
a nie cenu za prepojenie.
Spol. GTS vo
svojom rozklade a spol. eTel vo svojom rozklade zhodne žiadajú, aby zo
vzorca určeného úradom bol odstránený prepočet cez koeficienty počtu
liniek, to jest položka Pi/PSK. Ďalej žiadajú úrad,
aby upresnil metodiku výpočtu ceny tak, že v prípade, ak bude účtovaný
poplatok za zostavenie volania, pokladá sa tento poplatok za súčasť minútovej
ceny za prepojenie vychádzajúcej z trojminútového volania, teda v takomto
prípade sa účtovaná minútová sadzba musí znížiť o tretinu
poplatku za zostavenie volania. Svoju požiadavku odôvodňujú tým, že zákon
z hľadiska kalkulácie cien za prístup/prepojenie predpokladá použitie
dvoch základných metodík, a to nákladovú a podporne metódu zohľadnenia
cien na porovnateľných konkurenčných trhoch (tzv. benchmark), pričom metódu
benchmarku v čistej forme bez zohľadnenia akýchkoľvek iných
parametrov, považujú pri súčasnej absencii relevantných informácií o nákladoch
na prepojenie, ich druhoch a pravidlách ich priradenia za jedinú objektívnu
a navyše v takejto forme aj zákonom predpokladanú metódu určenia
cien za prepojenie. Namietajú použitie údajov o počte pevných liniek
na 100 obyvateľov Slovenskej republiky tak, ako ich dodá spol. ST, pretože
postup, kedy má byť akékoľvek opatrenie závislé výlučne od údajov
subjektu, voči ktorému opatrenie smeruje, je v hrubom rozpore so zásadou
spoľahlivého zistenia stavu veci. Namietajú absolútnu neprimeranosť a nevhodnosť
použitia korekcie benchmarku cez koeficienty počtu pevných liniek na 100
obyvateľov v SR a v ostatných štátoch, a to vzhľadom k tomu,
že táto zvyšuje rozptyl hodnôt v opačnom smere. Požiadavku na
spresnenie odôvodňujú tým, že
bez uvedeného spresnenia by bol vytvorený priestor pre rôznu interpretáciu
úradom určenej metodiky výpočtu ceny, čo by v konečnom dôsledku
vytvorilo priestor pre budúci spor účastníkov so spol. ST o správnosti
výkladu, ktorý môže byť prekážkou v ďalšom postupe v budúcich
rokovaniach o uzatvorení zmluvy o prepojení.
Spol. ST vo vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel uvádza,
že metóda benchmarkov v čistej forme bez zohľadnenia iných parametrov
v žiadnom smere nezohľadňuje náklady spol. ST súvisiace s poskytovaním
prepojenia, a teda nie je v súlade so zákonnou povinnosťou. Údaje
o nákladoch boli doručené úradu a nie je pravdou, že neexistujú
druhy a pravidlá priradenia nákladov. Rovnako vo svojom vyjadrení k podkladu
rozhodnutia o rozklade – doplnenie v reakcii na pripomienky
alternatívnych operátorov podáva vysvetlenie k ňou navrhovaným
vzorcom.
Zákon skutočne
predpokladá použitie dvoch základných metodík pre určenie cien za
prepojenie. Podľa § 22 ods. 1 zákona je úrad oprávnený uložiť významnému
podniku povinnosť stanoviť ceny tak, aby tieto obsahovali iba náklady spojené
s poskytovaním prístupu alebo prepojenia a aby do týchto cien
neboli započítané aj tie náklady, ktoré nesúvisia s ich poskytovaním.
Tomuto postupu musí predchádzať proces analýzy relevantného trhu a aj
určenie významného podniku. Ak bola významnému podniku uložená táto
povinnosť, úrad je oprávnený podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona žiadať,
aby významný podnik preukázal, že ceny za ním poskytované služby sú určené
podľa odseku 1. Úrad je oprávnený vyžadovať odôvodnenie cien, prípadne
uložiť ich úpravu, pričom v súvislosti s touto úpravou je oprávnený
zohľadniť ceny na porovnateľných konkurenčných trhoch. V oboch prípadoch
však ide o určenie cien významnému podniku, teda takému podniku, ktorý
má v zmysle § 16 zákona sám alebo spoločne s inými podnikmi také
postavenie na relevantnom trhu, že nie je vystavený efektívnej súťaži a ekonomický
vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od
konkurentov a užívateľov. Prvostupňové rozhodnutie úrad vydal podľa
§ 75 ods. 2 zákona, ktorý sa v súvislosti s určením metodiky výpočtu
ceny za prepojenie neodvoláva na 22 ods. 1, resp. ods. 2, preto predseda úradu
nemôže súhlasiť s vyjadrením, že metóda benchmarku v čistej
forme je aj zákonom predpokladanou metódou určenia cien za prepojenie.
Zásada spoľahlivo zisteného stavu veci, čiže tzv. zásada materiálnej
(objektívnej) pravdy je vyjadrením požiadavky, aby správny orgán úplne a presne
zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli okrem iného „najlepšie skúsenosti“,
ktoré sa pri podobných zmluvách využívajú v členských krajinách
Európskej únie. Konkrétne pri stanovení ceny úrad odkazuje na 2 dokumenty.
„Commission Staff Working Paper-Technical Annexes of the Ninth Report on
the Implementation of the Telecommunications Regulatory Package Annex 1 v časti
3.1 Fixed to fixed interconnection charges“ (ďalej len „deviata správa“)
a v prípade stanovenia počtu pevných liniek na 100 obyvateľov (Pi)
sa vychádza z údajov odsúhlasených úradom alebo z dokumentu
„Sixth report on the Implementation of the Telecommunications Regulatory
package-Annex 1 Telecommunications market data – str. 5 Incumbents‘
and new entrants’
fixed lines per 100 inhabitants“. Takže pokiaľ ide o položku Pi,
táto nie je dosadzovaná výlučne spol. ST. Z údaju, ktorý má
poskytnúť spol. ST, by mala vychádzať cena za prepojenie a nie spôsob,
ktorým úrad stanovil metodiku výpočtu ceny . Opatrením úradu v tomto
prípade je určenie metodiky výpočtu ceny za prepojenie prostredníctvom metódy
benchmarkingu a nie je závislé výlučne od údajov subjektu, voči ktorému
toto opatrenie smeruje. Metóda benchmarkingu vychádzajúca výhradne z cien
platných v iných štátoch je neobjektívna vzhľadom na to, že nezohľadňuje
špecifiká konkrétneho trhu. Úrad zvolil kritérium počtu pevných liniek na
100 obyvateľov, nakoľko tieto údaje sú všeobecne známe.
Pri stanovení metodiky výpočtu
ceny za prepojenie úrad musel vychádzať najmä z ustanovenia § 28 ods.
5 písm. b) zákona, podľa ktorého prepojenie nesmie byť podmienené platbou
za tie časti verejnej siete alebo tie zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie
nevyhnutne potrebné a z ustanovenia § 76 ods. 8 zákona , podľa
ktorého práva a povinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom
na telekomunikačnom trhu, ktorého určil úrad do 31. decembra 2003, zostávajú
nedotknuté do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o určení významného
podniku podľa tohto zákona. Úrad rozhodnutím č. 8702/14/2002 zo dňa 20.
septembra 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. októbra 2002, určil, že
spol. ST (vtedy Slovenské telekomunikácie, a s.) má významný vplyv na
telekomunikačnom trhu, a teda jej povinnosť podľa § 23 ods. 2 písm. b)
zákona o telekomunikáciách vzťahujúca sa k cene vzájomného
prepojenia, ktorá musí byť založená na ekonomicky oprávnených nákladoch
a nesmie byť podmienená platbou aj za tie časti verejnej telekomunikačnej
siete alebo za tie telekomunikačné zariadenia, ktoré
nie sú nevyhnutne potrebné na poskytovanie verejnej telekomunikačnej
služby, zostala nedotknutá. Pojem ekonomicky oprávnené náklady je však
pojmom vychádzajúcim zo zákona o cenách, podľa ktorého úrad vykonával
reguláciu cien a taríf za účinnosti zákona o telekomunikáciách.
K určeniu metodiky výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za vzájomné
prepojenie verejných telekomunikačných sietí, a tým aj k preskúmaniu,
či cena vzájomného prepojenia je skutočne založená na ekonomicky oprávnených
nákladoch však do 31. decembra 2003, teda do dňa, ktorý bol posledným dňom
účinnosti zákona o telekomunikáciách, nedošlo, nakoľko zákon o telekomunikáciách
nedával úradu právomoc zasahovať do návrhu zmluvy o prepojení. Zákon
o telekomunikáciách umožňoval úradu pozastaviť výkon už uzavretej
zmluvy o prepojení. Prvá zmluva o prepojení medzi spol. ST a alternatívnym
operátorom (spoločnosťou ConnSpec Telekom, s.r.o.) bola uzavretá dňa
25.11.2003 a úradu bola predložená dňa 3.12.2003. Nadobudnutím účinnosti
zákona dňa 1.1.2004 úrad vykonáva podľa § 6 ods.3 zákona reguláciu
elektronických komunikácií podľa tohto zákona, pričom podľa § 11 ods. 1
písm. e) zákona sem patrí aj regulácia cien. Keďže aplikácia § 22 zákona
vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti nie je možná a úrad už
v zmysle § 6 zákona nemôže aplikovať ustanovenia zákona o cenách
a jeho vykonávacie predpisy, zvolil metódu výpočtu ceny za prepojenie,
ktorá vychádza z cien na trhoch s rozvinutou konkurenciou (benchmarking),
ktoré tiež musia vychádzať z nákladovo orientovaných cien, ale ktorá
zároveň zohľadňuje základné špecifikum slovenského trhu, ktorým je nízky
počet pevných liniek na 100 obyvateľov a z toho vyplývajúca nižšia
prevádzka v telefónnej sieti, ktorá sa prejavuje nižším využitím výhod
vyplývajúcich z úspor z rozsahu
a ktoré ako faktor majúci dominantný vplyv na výšku nákladov
uvádza aj spol. ST vo vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol. eTel.
Predseda úradu zohľadnil a uznal pripomienku oboch spoločností týkajúcu
sa predloženia údaju o počte pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej
republike (PSK) spol. ST. Cena by
mala v záujme väčšej
objektivity vychádzať z údajov, ktoré boli oficiálne publikované, keďže
celá metodika výpočtu ceny za prepojenie vychádza z údajov dostupných
širokej verejnosti. Takéto údaje sú uverejnené v dokumente “4th Report on
Monitoring of EU Candidate Countries (Telecommunication Services Sector)”
zo dňa 16 Decembra 2003, ktorý obsahuje údaje k 30.6.2003. Vzhľadom
na to, že pri výpočte ceny sa má vychádzať z cien platných v roku
2003 podľa údajov zverejnených Európskou Komisiou je v záujme
zachovania proporcionality a objektívnosti, aby aj údaj týkajúci sa počtu
pevných liniek na 100 obyvateľov v Slovenskej republike, vychádzal z údajov
za rok 2003 uverejnených v oficiálnom dokumente Európskej Komisie.
K písm. b)
Spol. ST pod bodom 4 na str. 2 svojho rozkladu namieta, že rozhodnutie
úradu ide v časti bodu 2 písm. b) nad rámec zákona, keď sa úrad v odôvodnení
odvoláva na poškodzovanie súťažiteľa, s ktorým sa zmluva uzatvára,
oproti iným (napr. mobilným operátorom), čo však nie je zákonným dôvodom
na rozhodovanie a vydanie rozhodnutia podľa tohto ustanovenia, lebo podľa
tvrdenia spol. ST zákonným dôvodom je poškodzovanie iného súťažiteľa než
toho, s kým sa zmluva uzatvára. Toto svoje tvrdenie opakuje v časti
písm. b) na str. 8 rozkladu a rovnako aj vo svojom vyjadrení sa k podkladu
rozhodnutia o rozklade – doplnenie. Tomuto tvrdeniu však odporuje
vyjadrenie spol. ST na strane 5 rozkladu, kde uvádza: „ Jedným z uvedených
účelov podľa ustanovenia § 75 ods. 2 je dosiahnutie efektívnej súťaže a vzájomné
nepoškodzovanie sa strán neprimeranými zmluvnými podmienkami.“ Tieto
navzájom si odporujúce tvrdenia jedného účastníka konania predseda úradu
považuje za účelové, keď v jednom prípade sa určitý spôsob aplikácie
zákona prezentuje ako prekročenie právomoci správneho orgánu a v druhom
prípade sa takejto aplikácie dovoláva, resp. svoje tvrdenia takouto aplikáciou
zákona argumentuje.
Spol. ST vo viacerých vyjadreniach uvádza,
že alternatívni operátori vstupujúci na trh pre ňu predstavujú riziko. Pre
podporu svojho vyjadrenia uvádza negatívne skúsenosti s počiatkom
liberalizácie na jednotlivých európskych trhoch. Spol. ST nepredložila žiadny
konkrétny dôkaz, ktorý by skutočne preukazoval, že spol. ST má z vlastných
skúseností (z obchodnej praxe, resp. z už existujúcich zmluvných vzťahov
s alternatívnymi operátormi žiadajúcimi o prepojenie) odôvodnenú
obavu z ich platobnej neschopnosti. Predseda úradu rovnako nemôže súhlasiť
s tvrdením spol. ST, že poskytovanie služieb pod nákladové ceny je
poskytovaním služieb zadarmo.
Spol. ST dáva do pozornosti prípadný zásah regulátora obmedzujúci
možnosť prerušenia poskytovania služieb v prípade neplnenia záväzkov
zo strany alternatívneho operátora v prospech koncového užívateľa,
pričom vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade
opakuje, že nemôže predvídať rozhodnutie úradu v prípade, že by mal
rozhodovať s prihliadnutím na záujmy koncového užívateľa. Predseda
úradu zastáva názor, že zásah úradu do zmluvných vzťahov medzi dvoma
podnikmi je s ohľadom na ustanovenia zákona veľmi obmedzený. Na takéto
prípady sa vzťahuje ustanovenie § 75 zákona, kde úrad podľa ods. 1 na návrh
rozhoduje o uložení povinnosti uzavrieť určitú, zákonom presne
pomenovanú zmluvu alebo o zamietnutí žiadosti. Podľa ods. 2 je úrad
oprávnený preskúmavať navrhovanú zmluvu a v prípade zistenia zákonom
uvedených nedostatkov je oprávnený uložiť opatrenie a tiež je oprávnený
určiť podrobné technické a prevádzkové podmienky prepojenia a metodiku
výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch za prepojenie. Podľa ods. 3 je úrad
oprávnený za zákonom stanovených podmienok pozastaviť výkon zákonom
vymenovaných zmlúv. Úrad môže zasahovať do vzťahov medzi podnikmi iba
prostredníctvom týchto konaní a iba týmito prostriedkami.
Spol. ST tiež namieta, že úrad nijako neodôvodnil zmenu kalkulácie záruky
spočívajúcu vo vylúčení prognózovaných platieb za služby implementácie
siete.
Vo svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade ďalej
uvádza, že výška bankovej záruky bola už v rámci ústupkov spol. ST
znížená na úroveň, ktorá momentálne plne nezohľadňuje ani predpokladaný
skutočný objem faktúr, pretože pre účely stanovenia výšky bankovej záruky
sa počet minút počíta cez cenu za jednoduchý tranzit a nie je zohľadnená
cena za dvojitý tranzit. Pôvodne bola cena za dvojitý tranzit zohľadnená vo
výške 150 % platieb namiesto súčasne ponúkaných 100 % platieb za služby
prepojených volaní. Zároveň trvá na tom, aby banková záruka obsahovala i platby
za služby implementácie siete, pretože podľa súčasných ustanovení návrhu
zmluvy o prepojení môže nastať situácia, že vystavená faktúra bude
splatná až v momente, keď napríklad prepojovací okruh už bude zriadený,
resp. keď na jeho zriadenie bude vynaložená značná časť finančných
prostriedkov. Spol. ST by bola potom nútená žiadať, aby poplatky za služby
implementácie siete boli zaplatené skôr, než by pristúpila k realizácii
uvedených služieb.
Podľa časti 1.1 Prílohy C1 návrhu
zmluvy o prepojení služby implementácie siete ST zahŕňajú služby
spojovacích okruhov, implementáciu smerovacieho mechanizmu pre prepojené
volania a testovanie. Podľa Prílohy 1: „Výpočet výšky záruky
plnenia podľa odseku 7.2“ návrhu zmluvy sa do výpočtu záruky započítava
xxx% predpokladanej fakturácie za spojovacie
okruhy. Vzhľadom na písmeno c) bodu 2 výroku rozhodnutia, podľa ktorého
podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie
musí byť umožnené využívať spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do
bodov prístupu, ktoré sú definované v návrhu zmluvy, príloha B (Prístupové
body), pričom v prípade, že sa podniky dohodnú na prepojení v priestoroch
tretích strán, každý z účastníkov je povinný znášať svoje náklady
na takéto prepojenie, je požiadavka spol. ST, aby do záruky plnenia boli započítané
aj platby za služby implementácie siete neodôvodnená. V takom prípade
by vlastne boli do záruky plnenia započítané aj platby, ktorými sa majú
pokryť náklady, ktoré nevznikli spol. ST, nakoľko táto spoločnosť nie je
tým podnikom, ktorý zriaďuje spojovacie okruhy.
Podľa
časti 1.1 „Vopred uhrádzané poplatky“ Prílohy
F (Účtovanie) na základe záväznej objednávky služby podľa odseku
2.2 Prílohy E2 (Obstarávanie) budú ST IC-Partnerovi fakturovať zriaďovacie
poplatky za objednané služby implementácie siete ST v plnej výške.
Na základe vyššie uvedených skutočností predseda úradu
dospel k nasledujúcemu záveru. V prípade, že podnik žiadajúci o prepojenie
sa rozhodne využiť „dodávku“ spojovacích okruhov od spol.
ST, táto spoločnosť fakturuje zriaďovacie (jednorazové) poplatky ––––––––-
na základe záväznej objednávky služby. Vzhľadom na to, že obdobie odo dňa
fakturácie do splatnosti faktúry (xxx dní) je
podstatne kratšie ako je maximálne obdobie od vzniku objednávky do termínu
zriadenia spojovacích okruhov (3,6,resp. 12 mesiacov), spol. ST má dostatok
priestoru na to, aby zinkasovala poplatok za zriadenie okruhov pred tým ako
tieto okruhy začne v skutočnosti zriaďovať. Nie je preto dôvod, aby
poplatok za zriadenie okruhov bol súčasťou záruky plnenia.
Pravidelne sa opakujúce ročné platby za spojovacie okruhy
spol. ST fakturuje v –––––
výške vždy xxx mesiacov vopred. To
znamená, že spol. ST dokáže
vystaviť faktúru s dostatočným predstihom tak, aby mohla v prípade,
že IC-Partner túto faktúru včas neuhradí, prestať poskytovať službu
spojovacích okruhov. Ani v tomto prípade teda nie je dôvod na to, aby
poplatky za službu spojovacích okruhov boli zahrnuté do výpočtu záruky
plnenia.
Spol. GTS a spol. eTel vo
svojich rozkladoch žiadajú, aby povinnosť poskytnúť záruku bola obojstranná
a jej výška bola určená ako 100 % salda vzájomných platieb za
prepojené volania za obdobie maximálne dvoch mesiacov. Svoju požiadavku odôvodňujú
zákazom diskriminácie v súlade s § 28 ods. 5 zákona. Obojstrannosť
(reciprocita) v tzv. synalagmatických právnych vzťahoch je základným výrazom
nediskriminačného charakteru zmluvného vzťahu, pričom vzťah vznikajúci
pri vzájomnom prepojení je typickým príkladom synalagmatického právneho vzťahu
a v záujme naplnenia zákonnej požiadavky zákazu diskriminácie
musia byť práva a povinnosti zmluvných strán koncipované recipročne.
Pri využití všetkých inštitútov, ktoré má spol. ST k dispozícii
objektívne nie je možné, aby jej pohľadávka voči účastníkom presiahla
cenu účtovanú za dvojmesačné obdobie.
Uplatnenie bankovej záruky by malo predstavovať čo najmenšiu prekážku
vstupu na trh a zároveň by malo vytvoriť také podmienky, aby podniky
neboli vystavované nadmernému riziku. Napriek tvrdeniu spol. ST v bode 1
na strane 2 rozkladu, že viazanie prostriedkov na účte nie je obsahom štandardne
poskytnutej bankovej záruky, ktoré však nie je podložené žiadnymi dôkazmi,
spol. eTel predložila dôkaz, ktorý preukazuje práve opak, a to, že
viazanie peňažných prostriedkov na účte v banke, ktorá záruku
poskytla, je bežnou požiadavkou bánk na žiadateľa, keďže aj banky sú
podnikateľskými subjektami, ktoré za účelom ochrany vlastného podnikania,
vyžadujú od svojich žiadateľov určité záruky a zabezpečujú si
svoje vlastné pohľadávky.
Výška záruky by mala zohľadňovať
obojsmernú prevádzku, a teda by sa nemala stanovovať výlučne na základe
prevádzky do siete spol. ST, keďže tu existuje predpoklad, že nezanedbateľná
časť prevádzky bude smerovať aj zo siete spol. ST do siete ostatných
podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť. Banková záruka by nemala
obsahovať platby za služby implementácie siete, nakoľko tieto podnik žiadajúci
o prepojenie uhrádza podľa Prílohy D1 (Ceny ST za služby súvisiace s implementáciou
siete) návrhu zmluvy o prepojení osobitne, a to jednak ako
jednorazový poplatok za zriadenie okruhu a aj ako ročný poplatok za používanie
okruhu. Stanovenie záruky vo výške 100% salda vzájomných platieb za služby
prepojených volaní za obdobie 3 mesiacov je dostatočné. Spoločnosť, v prospech
ktorej má byť záruka vystavená, má k dispozícii prostriedky v hodnote
trojmesačného rozdielu prepojenej prevádzky. Ak teda spoločnosť poskytujúca
záruku neuhradí faktúru za prepojené volania včas, má spoločnosť, v prospech
ktorej má byť záruka vystavená, dostatok času na to, aby v súlade s Článkom
15 návrhu zmluvy okamžite ukončila zmluvu doručením písomnej výpovede. Úrad
prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti postupoval v súlade s účelom
zákona vyjadreným v § 1 ako „vytvorenie podmienok na rozvoj konkurencie
založenej na modernej a kvalitnej infraštruktúre“, a preto je
jeho povinnosťou vytvoriť pre všetky podniky také podmienky, ktoré im umožnia
modernú a kvalitnú infraštruktúru rozvíjať, a tým skvalitňovať
služby, čo je zase v záujme podpory užívateľov elektronických
komunikácií. Pritom podpora záujmov užívateľov elektronických komunikácií
je taktiež účelom zákona. Je už potom len na zvážení toho ktorého
podniku, ako čo najlepšie využije podmienky vytvorené úradom.
K písm. c)
Spol. ST v rozklade namieta, že úrad nesprávne
zistil skutkový stav, pretože poskytnutím služby In-Span prepojenie, teda
prepojenia sa v bezprostrednej blízkosti bodu prístupu, v prípade
In-Span Building až na hranici bodu prístupu, spol. ST umožňuje podnikom
poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, využívať
spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do bodov prístupu. Aj vo svojom
vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia o rozklade na str. 3 písm. c)
umožnenie využívania okruhov do bodu prístupu iných ako ponúkaných ST trvá
na preukázateľnej skutočnosti, že riešenie In-Span poskytuje možnosť využívania
okruhov iných ako ponúkaných spol. ST až do bodu prepojenia s odôvodnením,
že : „Uvedený druh realizácie prepojenia umožňuje alternatívnemu
operátorovi priviesť celý svoj optický kábel „priamo“ do bodu
prístupu s tým, že v priestoroch bodu prístupu mu spoločnosť
Slovak Telecom aj prenajme „intrabuildingový“ okruh umožňujúci
realizáciu prepojenia, ktorý spoločnosť Slovak Telecom aj prevádzkuje.“ Spol. ST ďalej
namieta, že rozhodnutie úradu zároveň nespĺňa dôvody podľa § 75 ods. 2
zákona, keďže sa nezaoberá otázkou analýzy relevantného trhu prepojenia a úrad
nemôže bez analýzy uvedeného trhu určiť, či sú na ňom naplnené dôvody
na uplatnenie oprávnení podľa § 75 ods. 2 zákona. Vo svojom vyjadrení sa k podkladu
rozhodnutia o rozklade v tejto súvislosti ďalej uvádza, že § 75
ods. 2 zákona nemožno vykladať nezávisle od procesu analýzy trhov, keď
uvedené opatrenia, ku ktorým úrad nepriamo smeruje sú priamo definované ako
opatrenia, ktoré možno uložiť len na základe analýzy trhu a určenia
podniku s významným vplyvom s prihliadnutím na ich primeranosť a účelnosť
v súlade s cieľmi a princípmi regulácie.
Predseda úradu
je nútený poukázať na zjavný rozpor v tvrdeniach uvedených v rozklade
spol. ST k bodu c) rozhodnutia. Spol. ST na jednej strane tvrdí, že umožňuje
podnikom poskytujúcim verejnú sieť, ktoré žiadajú o prepojenie, využívať
spojovacie okruhy aj od iných podnikov až do bodu prístupu, no v tej
istej časti svojho stanoviska definuje „In span- prepojenie“ ako
„prepojenie v bezprostrednej blízkosti bodu prístupu“ a prepojenie
„In- span building“ ako „prepojenie sa až na hranici bodu prístupu“.
V oboch prípadoch, teda v prípade „In- span prepojenia“
, ako aj v prípade „In- span building“ prepojenia, v žiadnom
prípade nejde o vlastné okruhy, ktoré by podniky žiadajúce o prepojenie
mohli priviesť až do prístupového bodu. Podniky žiadajúce o prepojenie
môžu vlastné okruhy priviesť len do bezprostrednej blízkosti prístupového
bodu, resp. len na hranicu prístupového bodu. Samotná spol. ST tak potvrdzuje
závery, ku ktorým dospel úrad v rámci konania a teda, že
podmienky stanovené v návrhu zmluvy o prepojení neumožňujú
podnikom žiadajúcim o prepojenie priviesť vlastný spojovací okruh až
do prístupového bodu.
Predseda úradu
už na inom mieste uviedol, že ustanovenie § 75 ods. 2 dáva úradu právomoc
uložiť akékoľvek opatrenie, prípadne určiť podrobné technické a prevádzkové
podmienky prepojenia a metodiku výpočtu ceny alebo podielu na výnosoch
za prepojenie, ktoré by odstránili nedostatky návrhu zmluvy o prepojení,
pričom tieto opatrenia, resp. určené podmienky môžu smerovať voči akémukoľvek
podniku. V správnom konaní podľa tohto ustanovenia úrad preskúmava návrh
zmluvy o prepojení a zisťuje, či neobsahuje nedostatky uvedené v zákone,
ktoré by mohli byť prekážkou uzavretia zmluvy o prepojení. Cieľom
analýzy relevantného trhu podľa § 16 zákona je zistiť, či na relevantnom
trhu je efektívna súťaž, čiže taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci
na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv. Pre posudzovanie, či
ide o podnik, ktorý má významný vplyv na relevantnom trhu, tzv. významný
podnik, zákon stanovil úradu vyhodnotiť 13 kritérií. Procesom analýzy teda
úrad zisťuje postavenie podniku a jeho ekonomickú silu na relevantnom
trhu a nie obsah ním navrhovaných zmlúv. Podľa § 34 ods. 1 správneho
poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi
predpismi, pričom vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Zákon v ustanovení
§ 75 ods. 2 nestanovil, aké dôkazy musí nevyhnutne vykonať, a tak úrad
nebol povinný analýzu vykonať.
Spol. GTS vo svojom vyjadrení sa
k rozkladu spol. ST a rovnako aj spol. eTel vo svojom vyjadrení
zhodne namietajú, že spol. ST nesprávne opisuje situáciu najmä z toho
dôvodu, že prepojenie sa neodohráva v „bode prístupu“, ale v bode
prepojenia a tým, že ktorákoľvek strana označí lokalitu vo svojej
sieti za „prístupový bod“, nevyplýva jej právo vyžadovať od
druhej strany poplatky za infraštruktúru do tejto lokality. Podľa ich názoru
každá strana musí znášať náklady na prepojenie svojej infraštruktúry do
dohodnutého bodu prepojenia.
Spol. GTS a spol. eTel vo
svojich rozkladoch žiadajú, aby úrad doplnil svoje rozhodnutie v tejto
časti tak, že určí body prepojenia, pričom za obvyklé body prepojenia žiadajú
určiť body prepojenia , ktoré sú lokalizované mimo prevádzkových
priestorov zainteresovaných strán a do ktorých je možné zriadiť
spojovacie okruhy viacerých podnikov v potrebných kapacitách a umiestniť
zariadenia nevyhnutné pre prepojenie oboch účastníkov prepojenia. Zároveň
žiadajú, aby úrad určil, že každý účastník prepojenia znáša náklady
na zriadenie a prevádzkovanie vlastných spojovacích okruhov do bodu
prepojenia a obaja účastníci spoločne znášajú rovným dielom náklady
na zariadenie bodu prepojenia (prepájací rozvádzač a jeho kabeláž).
Svoju požiadavku odôvodňuje tým, že z ustanovenia § 28 ods. 4 zákona
vyplýva, že dohoda strán o bode/bodoch prepojenia predstavuje podstatnú
náležitosť zmluvy o prepojení. Vzhľadom k absencii bližšej zákonnej
definície obvyklosti bodov prepojenia majú za to, že pri napĺňaní obsahu
tohto pojmu je nevyhnutné vychádzať z praxe podnikov pri vzájomnom prepájaní
sietí v Slovenskej republike. Vzhľadom ku skutočnosti, že spol. ST
odmieta umiestnenie zariadení účastníkov potrebných na prepojenie vo vlastných
priestoroch, navrhujú, aby bol bod prepojenia umiestnený u tretej strany,
konkrétne v lokalitách univerzitných a akademických výpočtových
centier, čo by malo priaznivý efekt pre všetky zúčastnené podniky a zároveň
by tak bolo podporované budovanie komunikačnej infraštruktúry v centrách
vzdelanosti Slovenska.
Spol. ST vo svojom vyjadrení k rozkladom spol. GTS a spol.
eTel uvádza, že požadované označenie priestorov tretej strany ako bodu
prepojenia predstavuje neoprávnený zásah regulátora do obchodných vzťahov
týkajúcich sa prepojenia a narúša zmluvnú slobodu nad rámec zákonného
oprávnenia úradu. Požiadavka, aby úrad zadefinoval bod prepojenia a uložil
povinnosť sa v týchto bodoch prepojiť, je neobvyklá, nie je v súlade
s novým regulačným rámcom a nie je to ani bežný prístup v krajinách
EÚ. Spol. ST obvyklý bod prepojenia chápe z pohľadu definovania
technických charakteristík miesta prepojenia a ňou ponúkané modely
fyzickej realizácie prepojenia plne korešpondujú s tým, ako je bod
prepojenia chápaný v krajinách EÚ a tiež v rámci legislatívy
SR. Body SITEL a SIX sú body prestupu používané alternatívnymi operátormi.
Ďalej spol. ST uvádza, že je na mieste a spravodlivé, aby si plne
premietla náklady, ktoré jej prepojením vznikajú, do ceny prepojenia, keďže
prepojenie pre ňu predstavuje povinnosť uloženú zo zákona, pričom rovnako
má za povinnosť poskytovať prepojenie za nákladovo orientované ceny. Vo
svojom vyjadrení sa k podkladu rozhodnutia – doplnenie ďalej dodáva,
že výlučne operátor poskytujúci prepojenie rozhoduje, ktoré miesta v jeho
sieti sú vhodné na prepojenie a tieto body určuje vzhľadom na
zachovanie integrity svojej siete a technickej uskutočniteľnosti tak, aby
boli splnené uvedené podmienky podľa Smernice o prístupe.
Znášaním nákladov
na zriadenie a prevádzkovanie vlastných spojovacích okruhov do bodu
prepojenia a znášaním vlastných nákladov na zariadenie bodu prepojenia
lokalizovaného mimo priestorov zainteresovaných strán sa rozumie znášanie nákladov
súvisiacich so zriadením a prevádzkovaním vlastných spojovacích
okruhov a zariadením bodu prepojenia v priestoroch tretích strán.
Aj keď v tomto prípade úrad nemá v právomoci
rozhodnúť o povinnostiach tretích strán, konkrétne o povinnosti
poskytnúť svoje priestory na prepojenie, pretože takéto riešenie je
podmienené výhradne vzájomnou dohodou zmluvných partnerov, vrátane
poskytovateľa priestoru na zriadenie bodu prepojenia, je potrebné upraviť
podmienky prepojenia pre prípad, že sa podniky dohodnú na prepojení v priestoroch
tretích strán. Vzhľadom k tomu, že spol. ST odmieta realizáciu
prepojenia formou kolokácie, teda umiestnenia zariadení alternatívneho operátora
v jej priestoroch, je vysoko
pravdepodobné, že podniky budú nútené dohodnúť sa na prepojení v priestoroch
tretích strán. S ohľadom na ustanovenie § 28 ods. 5 písm. a) zákona,
podľa ktorého má byť prepojenie umožnené za nediskriminujúcich podmienok
(takže aj bez ohľadu na to, kto o prepojenie žiada) a podľa ods. 4 toho
istého ustanovenia je podnik zodpovedný za prevádzkyschopnosť prepojenia na
strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia, predseda úradu
považoval za potrebné upraviť návrh zmluvy o prepojení tak, aby bol v súlade
s týmito ustanoveniami zákona.
.
Podľa návrhu
zmluvy o prepojení spol. ST umožňuje podnikom žiadajúcim o prepojenie
využiť službu „Customer– sited prepojenie“ a „In-
span prepojenie“. Pri „Customer- sited prepojení“ sa bod
prepojenia nachádza na spoločne dohodnutom mieste vo vnútri bodu prestupu IC
Partnera (podnik žiadajúci o prepojenie). Spol. ST prevádzkuje
multiplexné zariadenie v prístupovom bode spol. ST a v bode
prestupu IC Partnera. Spol. ST poskytuje a prevádzkuje optický kábel za
účelom spojenia prístupového bodu spol. ST a bodu prestupu. Za
zriadenie a prevádzku spojovacích okruhov si spol. ST účtuje poplatky.
Vzhľadom na to, že vyššie uvedený spojovací okruh spája bod
prepojenia (ten je umiestnený vo vnútri bodu prestupu IC Partnera) s prístupovým
bodom spol. ST, berúc do úvahy ustanovenie § 28 ods. 4 posledná veta zákona,
podľa ktorého je podnik zodpovedný za prevádzkyschopnosť prepojenia na
strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia, je požiadavka
spol. ST, aby podniky žiadajúce o prepojenie platili tejto spoločnosti
za pripojenie/odpojenie, zmenu a ročný poplatok za spojovacie okruhy
v rozpore s § 28 ods.4 zákona. Podniky žiadajúce o prepojenie
by nemali platiť za časť siete, za prevádzkyschopnosť ktorej je v zmysle
zákona zodpovedná spol. ST.
V prípade „In- span
prepojenia“ sa podľa návrhu zmluvy o prepojení bod prepojenia nachádza
na spoločnom dohodnutom mieste mimo priestorov oboch strán. Každá strana
prevádzkuje svoje multiplexné zariadenie na svojej strane spojovacieho okruhu.
Spojenie medzi multiplexormi sa bude realizovať prostredníctvom optického kábla.
„In- span prepojenie“ (ISI) ponúka spol. ST v dvoch
variantoch. ISI Building, pri ktorom je bodom prepojenia vonkajšia stena nultej
káblovej šachty alebo káblovej komory, kde optické káble poskytnuté IC
Partnerom vstupujú do prístupového bodu. Pri tomto variante prepojenia IC
Partner postupuje spol. ST vlastnícke práva súvisiace s káblom na spol.
ST strane bodu prepojenia.
ISI Footway, pri ktorom je bod
prepojenia v mieste, kde kábel poskytovaný IC Partnerom vstupuje do šachty
pod „footway skriňou“, IC Partner postupuje spol. ST vlastnícke práva
súvisiace s časťou optického kábla medzi šachtou a „footway
skriňou“.
Aj v prípade „In- span prepojenia“ požaduje spol. ST od podnikov žiadajúcich o prepojenie poplatok za pripojenie/zmenu/odpojenie a ročný poplatok za spojovací okruh. V prípade „In- span prepojenia“ je bod prepojenia v závislosti od variantu prepojenia na vonkajšej stene nultej káblovej šachty alebo káblovej komory, kde optické káble poskytnuté IC Partnerom vstupujú do prístupového bodu spol. ST alebo v mieste, kde kábel poskytovaný IC Partnerom vstupuje do šachty pod „footway skriňou“, pričom spojenie bodu prepojenia a prístupového bodu spol. ST zabezpečuje spol. ST, za čo si účtuje poplatky. Aj v tomto prípade teda spol. ST požaduje poplatky za časť siete, ktorá je na strane siete prevádzkovanej touto spoločnosťou za bodom prepojenia, teda za tú časť siete, za ktorej prevádzkyschopnosť je v zmysle zákona zodpovedná spol. ST, čo je podľa názoru predsedu v rozpore s ustanovením § 28 ods. 4 zákona. Predseda úradu súhlasí s tvrdením spol. ST, podľa ktorého je namieste a spravodlivé, aby si táto spoločnosť plne premietla náklady, ktoré jej prepojením vznikajú , do ceny prepojenia, avšak toto „premietnutie“ nákladov musí byť