Analýza

  Maloobchodný trh č. 6  

• Výsledné znenie analýzy, vyjadrenia dotknutých subjektov a Európskej komisie

Medzinárodné odchádzajúce volania uskutočnené nebytovými  zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete je verejná telefónna služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná nebytovým zákazníkom, ktorá spočíva v uskutočňovaní medzinárodných volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou (ďalej len „maloobchodný trh č. 6“).

O b s a h

I. Časť -  Úvod                          

      1. Povinnosti Telekomunikačného úradu SR vyplývajúce zo zákona  .................  str. 2

      2. Predmet analýzy .................................................................................................  str. 4              

 

II. Časť - Analýza                                         

      1.  Identifikovanie podnikov na maloobchodnom trhu č. 6 ................................   str. 4

      2. Posúdenie existencie významného podniku, vyhodnotenie kritérií

          podľa § 16 ods. 4 zákona .................................................................................   str. 5                                                                         

 

III. Časť - Záver                                     

      1. Závery analýzy ................................................................................................    str.15                             

      2. Návrh povinností podľa § 18 až 24 a § 27 zákona .........................................    str.15                           

 

 I. Časť – úvod

 

1. Povinnosti Telekomunikačného úradu SR vyplývajúce zo zákona

Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, odbor ekonomickej regulácie (ďalej len „úrad“) pred stanovením postupu, určením úloh a cieľov analýzy maloobchodného trhu č. 6 stručne zhrnul povinnosti úradu v rámci súťaže a regulácie v oblasti elektronických komunikácií na území Slovenskej republiky vyplývajúce mu zo zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

 Ustanovenie § 1 ods. 1 zákona upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len „regulácia”),  práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

V zmysle § 1 ods. 2 zákona je účelom zákona vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na rozvoj konkurencie v oblasti elektronických komunikácií na území Slovenskej republiky založenej na modernej a kvalitnej infraštruktúre, dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí  a elektronických komunikačných služieb.

V zmysle § 1 ods. 3 zákona sa týmto zákonom preberajú právne akty Európskych spoločenstiev (príloha č. 1  k  zákonu).

V zmysle § 6 ods. 3 zákona úrad je národný regulátor a cenový orgán v oblasti elektronických komunikácií, ktorý podľa písm. a) a e) tohto zákona vykonáva reguláciu resp.  plní povinnosti podporujúce súťaž, rozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých osôb členských štátov  Európskej únie na území Slovenskej republiky, prístup k sieťam, prevádzkyschopnosť sietí a služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa s uplatnením technických noriem.

V zmysle § 10 ods. 2 zákona úrad pred začatím konania konzultuje svoj návrh opatrenia vo veci, ktorá bude mať významný dosah na relevantný trh, poskytne dotknutému podniku najmenej jeden mesiac na vyjadrenie odo dňa jeho zverejnenia. Úrad v návrhu uvedie najmä definíciu trhu, zistenia týkajúce sa významného vplyvu na relevantnom trhu spolu s označením podniku s významným vplyvom na tomto trhu, uloženie, zmenu alebo zrušenie povinností podľa § 18 až 24 a § 27 a odôvodnenie uvedených skutočností. Úrad zohľadní v čo najväčšej možnej miere stanovisko dotknutého podniku.

           V zmysle § 11 ods. 2 zákona úrad pri regulácii prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia. Pri regulácii musí zohľadňovať technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie.

V zmysle § 16 ods. 1 zákona úrad najmenej raz za dva roky analyzuje relevantné trhy. Cieľom analýzy je zistiť, či na relevantnom trhu je efektívna súťaž.

           V zmysle § 17 ods. 1 zákona ak úrad na základe analýzy podľa § 16 zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna súťaž, po ukončení konzultácií podľa § 10 určí rozhodnutím významný podnik a zároveň mu v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 18 až 24 a § 27. Tieto povinnosti musia vychádzať zo zisteného stavu a musia byť oprávnené a primerané účelu a princípom regulácie, ktorými sú podpora efektívnej súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Ak je na tomto trhu určený významný podnik, úrad mu existujúce povinnosti ponechá, zmení alebo doplní.

            V zmysle § 17 ods. 5 zákona konzultácie (§ 10) o analýze relevantného trhu v súvislosti s ukladaním povinností, zmenou alebo zrušením povinností podľa § 18 až 24 a § 27 sa týkajú významného podniku, ktorému sa tieto povinnosti ukladajú, menia alebo zrušujú.

Úrad pri analýze predmetného relevantného trhu okrem zákona vychádzal aj zo znenia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane hospodárskej súťaže).

Na základe vyššie uvedeného úrad v rámci všeobecného prieskumu potreboval zhromaždiť a preskúmať všetky dostupné relevantné údaje a podklady súvisiace so stavom súťaže na predmetnom relevantnom trhu. Následne analýzou zistiť skutočný stav súťaže a navrhnutými opatreniami vytvoriť podmienky na rozvoj konkurencie a efektívnu súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb a podporiť záujmy užívateľov elektronických komunikácií na území Slovenskej republiky.

V rámci všeobecného prieskumu na relevantnom trhu v oblasti elektronických komunikácií v Slovenskej republike úrad v zmysle § 38 ods. 1 zákona, v ktorom sa uvádza, že úrad je oprávnený požadovať primerané informácie v rozsahu pôsobnosti úradu podľa § 37  zákona,  požiadal listom č. 25/14/2004 zo dňa 06.02.2004 spoločnosť Slovak Telecom, a.s. so sídlom Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava, IČO 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telecom“)  o predloženie podkladov.

Spoločnosť Slovak Telecom vo svojom stanovisku, uvedenom v liste zn. 7191/20/SSaVZ, potvrdila vlastníctvo siete prístupových vedení spájajúcej koncový bod siete so špecifickým prístupovým bodom účastníckeho vedenia (unikátneho zariadenia), ako aj výhody, ktoré jej plynú z toho, že elektronické komunikačné služby na trhu vykonáva dlhodobo, z čoho vyplýva aj úroveň jej infraštruktúry a zariadení.

Ďalej v rámci všeobecného prieskumu v oblasti elektronických komunikácií v Slovenskej republike sa úrad v súlade s ustanovením § 38 ods. 1 zákona obrátil na nasledovné spoločnosti: BT Slovakia, s.r.o., Dial Telecom, a.s., Energotel, a.s., eTel Slovensko, s.r.o., GTS Slovakia, s.r.o., Nextra, s.r.o., Železnice Slovenskej republiky - Železničné telekomunikácie Bratislava (ďalej len „Železničné telekomunikácie“),  Slovanet, a.s., U.S. Steel Košice, s.r.o.,  GlobalTel, a.s., Aliatel Slovakia, s.r.o., Option One, s.r.o., Amtel Slovensko, s.r.o., AT&T Global Network Services Slovakia, s.r.o., SWAN, a.s., CDicon, s.r.o., CECom Slovakia, s.r.o., NETLAB plus, s.r.o., PanTel Slovakia, s.r.o., Profinet, s.r.o., SALAMON INTERNET, s.r.o., SIRIUS Slovakia, a.s., Telenor Slovakia, s.r.o., M.B.C., s.r.o. a požiadal ich o doručenie informácií.

Úrad oslovil vyššie uvedené spoločnosti s cieľom preveriť pripravenosť alternatívnych operátorov na poskytovanie verejných hlasových služieb nebytovým zákazníkom, nakoľko až uzavretím zmlúv o prepojení sietí sa vytvorili pre koncových účastníkov predpoklady na výber podniku individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania  a  predvoľbu čísla vybraného podniku s možnosťou zmeniť túto predvoľbu individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania.

Následne úrad v zmysle § 16 ods. 1 zákona pristúpil k vykonaniu analýzy  maloobchodného trhu č. 6.

Zoznam relevantných trhov v SR určil úrad rozhodnutím zo dňa 28.01.2004 a zverejnil vyhlásením v Zbierke zákonov číslo 57/2004 zo dňa 12. februára 2004. Z geografického hľadiska je v súlade s týmto rozhodnutím relevantným trhom celé územie Slovenskej republiky.

2. Predmet analýzy

Cieľom analýzy bolo zistiť, či na maloobchodnom trhu č. 6 je efektívna súťaž  v zmysle § 16 ods. 2 zákona, alebo či v zmysle § 16 ods. 3 zákona na analyzovanom relevantnom trhu má významný vplyv podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.

Predmetom analýzy bolo:

1.      Identifikovanie podnikov pôsobiacich na maloobchodnom trhu č. 6,

2.      Posúdenie, či na maloobchodnom trhu č. 6 existuje významný podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.

II. Časť - Analýza

1. Identifikovanie podnikov  pôsobiacich na maloobchodnom trhu  č. 6

V nadväznosti na všeobecný prieskum relevantných trhov úrad požiadal listom č. 259/14/2004 zo dňa 21.05.2004 spoločnosť Slovak Telecom o zaslanie informácií slúžiacich ako podklad k analýze maloobchodných relevantných trhov č. 1 až č. 6.

V záujme zistenia skutočného stavu na maloobchodnom trhu č. 6 úrad v rámci analýzy oslovil, okrem spoločnosti Slovak Telecom, ktorá pôsobí na predmetnom relevantnom trhu aj konkurentov a potenciálnych konkurentov. Úrad v predmetnej veci oslovil nasledovné podniky: Dial Telecom, a.s., Energotel, a.s., eTel Slovensko, s.r.o., Nextra, s.r.o., Železničné telekomunikácie,  Slovanet, a.s., GlobalTel, a.s., Aliatel Slovakia, s.r.o., GTS Slovakia, s.r.o., Option One, s.r.o., Amtel Slovensko, s.r.o. a  požiadal ich o vyjadrenie.

Úrad v ďalšom kroku preveroval aj pripravenosť alternatívnych operátorov na poskytovanie služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete, ktorou je verejná telefónna služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná nebytovým zákazníkom, ktorá spočíva v uskutočňovaní medzinárodných volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou (ďalej len „služba medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete“).                

Úrad listom č. 545/14/2005 zo dňa 27.07.2005 požiadal spoločnosť Slovak Telecom o zaslanie informácií a predloženie vyjadrenia k maloobchodnému relevantnému trhu č. 6.

Analýzou vlastných zistení na jednej strane a analýzou informácií získaných od oslovených podnikov a odpovedí všetkých vyššie uvedených spoločností na druhej strane  úrad zistil, že služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete v celom analyzovanom období od 01.01.2002 do 30.06.2005 poskytovala len spoločnosť Slovak Telecom.

Vyjadrenia úradom oslovených spoločností s výnimkou spoločnosti Slovak Telecom úrad stručne zhrnul nasledovne:

a)      spoločnosti neposkytujú hlasové služby pre nebytových zákazníkov, pretože nemajú prístup k účastníckemu vedeniu,

b)      do 01.08.2005 neexistovala možnosť výberu podniku individuálnou voľbou čísla vybraného podniku a predvoľbou čísla vybraného podniku s možnosťou zmeniť túto predvoľbu individuálnou voľbou čísla vybraného podniku,

c)      v Slovenskej republike len spoločnosť Slovak Telecom vlastní prenosové siete (medzinárodný tranzit). K dlhodobo budovaným prenosovým sieťam spoločnosti Slovak Telecom neexistuje porovnateľná pevná verejná telefónna sieť iného operátora.

2. Posúdenie existencie významného podniku

             Významný vplyv v zmysle § 16 ods. 3 zákona na relevantnom trhu má podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.

           Úrad pri posudzovaní, či ide o významný podnik, vyhodnocuje podľa ustanovenia  § 16 ods. 4 zákona najmä tieto kritériá:

a)   veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu, ako aj zmeny jeho relatívnej podielovej     pozície v časovom priebehu,

b)  ovládanie unikátneho zariadenia, rozsah obmedzení vstupu na relevantný trh a z toho vyplývajúca miera efektívnej súťaže,

c)   existencia technologicky podmienených výhod,

d)  zodpovedajúca vyjednávacia sila na strane dopytu,

e)   prístup k zdrojom financovania,

f)    miera diverzifikácie služieb,

g)   úspory z rozsahu,

h)   úspory zo sortimentu,

i)     miera vertikálnej integrácie,

j)    vysokorozvinutá distribučná a predajná sieť,

k)   existencia potenciálnej konkurencie,

l)     prekážky vstupu na trh,

m) súčasný stav súťaže.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. a) zákona - veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu, ako aj zmeny jeho relatívnej podielovej pozície v časovom priebehu,

Pre objektívne posúdenie postavenia podniku vo vzťahu k maloobchodnému trhu č. 6 sa úrad rozhodol použiť ukazovateľ: celkový počet medzinárodných volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi, celkový objem medzinárodných volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi v minútach a  výnosy dosiahnuté podnikom z medzinárodných volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi.

Na základe zistenia uvedeného v časti II. bod 1 analýzy, úrad dospel k záveru, že službu medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete na celom území Slovenskej republiky v sledovanom období od 01.01.2002 do 30.06.2005, poskytovala len spoločnosť Slovak Telecom.  

            Spoločnosť Slovak Telecom službu medzinárodných volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi poskytovala v súlade s platným zákonom do konca roku 2002. Od roku 2003  bola do zákona o telekomunikáciách premietnutá liberalizácia a  predmetnú službu v súvislosti s maloobchodným trhom č. 6 mohol poskytovať podnik po splnení zákonom stanovených náležitostí. V priebehu rokov 2003 a 2004 nebola uzatvorená ani jedna zmluva o prepojení sietí, ktorá by vytvorila predpoklady pre vznik konkurenčného prostredia, medzi spoločnosťou Slovak Telecom a alternatívnym operátorom. Od začiatku roku 2003 spoločnosti eTel Slovensko, s.r.o., GTS Slovakia, s.r.o., Dial Telecom, a.s. a GlobalTel, a.s. viedli so zástupcami spoločnosti Slovak Telecom rokovania o prepojení sietí. Napriek rokovaniam sa zúčastnené strany nedohodli na technických a prevádzkových podmienkach prepojenia. V sledovanom období bol trh poskytovania služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete charakteristický tým, že na celom území Slovenskej republiky pôsobil len jediný poskytovateľ uvedenej služby, spoločnosť Slovak Telecom.

            V sledovanom období žiaden alternatívny operátor neposkytoval pre nebytových zákazníkov službu medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete.

            V súlade s ustanovením § 28 ods. 1 zákona spoločnosť Slovak Telecom uzatvorila s alternatívnymi operátormi zmluvy o prepojení sietí v priebehu prvého polroka 2005, ktoré až od 01.08.2005 umožnili možnosť výberu podniku individuálnou voľbou čísla vybraného podniku v zmysle § 27 ods. 1 písm. a) zákona.

Z  informácií, ktoré úradu predložila spoločnosť Slovak Telecom o počte realizovaných medzinárodných volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete, celkovom objeme týchto volaní v minútach a dosiahnutých výnosoch za uvedenú službu, ich spracovaním a následnou analýzou zistil úrad nasledovné skutočnosti:

V roku 2003 vzrástol celkový počet medzinárodných volaní nebytových zákazníkov v pevnej telefónnej sieti v porovnaní s rokom 2002 o 39 %, ale celkový objem prevolaných minút vzrástol len o 35 %, z čoho vyplýva, že sa skrátila, aj keď nie výrazne, priemerná dĺžka medzinárodných volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi. Z predložených informácií ďalej vyplýva, že výnosy spoločnosti Slovak Telecom v roku 2003 vzrástli v porovnaní s rokom 2002 o 23 %. V roku 2004 bol vývoj uvedených ukazovateľov na takmer rovnakej úrovni ako v roku 2003 s tým rozdielom, že výnosy z týchto volaní vzrástli miernejšie ako v predchádzajúcom období a vzrástli o 12 %. Pri analýze ukazovateľov dosiahnutých v roku 2004 úrad zistil, že počet volaní sa od roku 2002 zvýšil o polovicu a aj celkový objem prevolaných minút do zahraničia bol takmer o polovicu väčší. Výnosy z týchto volaní v roku 2004 oproti roku 2002 sa zvýšili o necelých 10 %. V prvej polovici roku 2005 v porovnaní s prvým polrokom 2004 bol vývoj ukazovateľov porovnateľný s vývojom ukazovateľov v roku 2004. Celkový počet medzinárodných volaní vzrástol len mierne o 6 % a celkový objem týchto volaní v minútach vzrástol o 10 %. V prvej polovici 2005 poklesli výnosy z týchto volaní v porovnaní s výnosmi dosiahnutými v prvej polovici roku 2004.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. b) zákona - ovládanie unikátneho zariadenia, rozsah obmedzení vstupu na relevantný trh a z toho vyplývajúca miera efektívnej súťaže,

V zmysle  § 8 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže unikátne zariadenie je zariadenie, infraštruktúra alebo jej časť, miesto alebo právo, ktorých vybudovanie alebo nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne možné a bez prístupu ku ktorým alebo bez uplatnenia ktorého by došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu.

V zmysle  § 4 ods. 11 zákona je účastnícke vedenie fyzické spojenie koncového bodu siete v priestoroch účastníka s hlavným rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti.

Do 31.12.2002 mala spoločnosť Slovak Telecom exkluzivitu na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete, tento stav však prakticky pretrval aj počas analyzovaného obdobia, nakoľko v rámci uzavretých zmlúv o prepojení sietí podľa § 28 ods. 1 zákona medzi spoločnosťou Slovak Telecom a alternatívnymi operátormi, nebol možný vznik konkurenčného prostredia na predmetnom trhu. Okrem prístupovej siete vlastní spoločnosť Slovak Telecom aj dlhodobo budované prenosové siete (medzimestský a medzinárodný tranzit), ku ktorým neexistuje porovnateľne rozsiahla konkurenčná pevná verejná telefónna sieť.

Za súčasného stavu na trhu poskytovať elektronické služby prostredníctvom pevnej telefónnej siete bez spoluúčasti spoločnosti Slovak Telecom nie je možné, nakoľko prístup k účastníckym vedeniam má výlučne spoločnosť Slovak Telecom, ktorá je výlučným vlastníkom, správcom a potenciálnym prenajímateľom účastníckych vedení v celom rozsahu práv a povinností.

Alternatívny operátor na to, aby mohol koncovým užívateľom v  pevnej verejnej telefónnej sieti poskytovať elektronické služby, potrebuje prístup k infraštruktúre a účastníckym vedeniam spoločnosti Slovak Telecom.

Úrad dospel k záveru, že účastnícke vedenie je unikátnym zariadením, nakoľko:

-         podniky poskytujúce verejné elektronické služby (hlas, dáta, Internet) nemajú možnosť v krátkom čase vybudovať paralelné účastnícke vedenia,

-         bez prístupu k účastníckemu vedeniu by došlo k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu,

-         vybudovanie alebo nadobudnutie účastníckeho vedenia iným podnikom nie je objektívne možné.

 

Úrad skonštatoval, že vybudovanie paralelného účastníckeho vedenia s priamym prístupom k účastníkom je z hľadiska časového, investičného, technického, stavebného a strategického veľmi náročné a jeho vybudovanie preto nie je efektívne  a objektívne možné. 

Predseda úradu Rozhodnutím o rozklade č. 63/01/2005 zo dňa 14.06.2005 určil, že spoločnosť Slovak Telecom je podnik s významným vplyvom na veľkoobchodnom trhu č. 4, t.j. na trhu uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu za účelom poskytovania širokopásmových a hlasových služieb, ktorý je definovaný ako úplný uvoľnený prístup a spoločný prístup k metalickému skrúcanému páru účastníckeho vedenia alebo jeho úseku spájajúcemu koncový bod siete v priestoroch účastníka so špecifikovaným prístupovým bodom účastníckeho vedenia, ktorý umožňuje využiť celé frekvenčné spektrum metalického skrúcaného páru alebo iba časť tohto frekvenčného spektra na poskytovanie širokopásmových dátových služieb a hlasovej komunikácie.

Na základe vyššie uvedených skutočností úrad dospel k záveru, že jediným podnikom ovládajúcim unikátne zariadenie je spoločnosť Slovak Telecom. 

Kritérium § 16 ods. 4 písm. c) zákona - existencia technologicky podmienených výhod,

Úrad je toho názoru, že technologicky podmienené výhody spoločnosti Slovak Telecom na predmetnom relevantnom trhu vyplývajú z vlastníctva a prevádzkovania unikátneho zariadenia  - pevnej verejnej telefónnej siete s priamym prístupom k zákazníkovi.

Technologicky podmienené výhody spoločnosti Slovak Telecom na predmetnom relevantnom trhu sú dané vlastníctvom a prevádzkovaním unikátnej celoplošnej verejnej telefónnej siete s priamym prístupom k účastníkom prostredníctvom účastníckeho vedenia a tým, že spoločnosť Slovak Telecom s ohľadom na historický vývoj bola ako jediný podnik zodpovedná za budovanie a prevádzkovanie pevnej verejnej telefónnej siete.

Na trhu elektronických komunikácií pôsobí spoločnosť Slovak Telecom najdlhšie zo všetkých podnikov, z čoho vyplýva úroveň jej infraštruktúry a zariadení, čo sa prejavuje vysokou mierou pokrytia územia a obyvateľstva Slovenskej republiky.

Dlhodobé vlastníctvo pevnej verejnej  telefónnej siete vrátane účastníckych vedení umožnilo spoločnosti Slovak Telecom vybudovať rozsiahly zákaznícky potenciál. Dlhodobo budovaná existujúca verejná telefónna sieť vrátane účastníckych vedení umožňuje spoločnosti Slovak Telecom pomerne rýchlo sa prispôsobiť požiadavke trhu, vyhovieť potrebám zákazníka  a udržať si z toho plynúce výhody pred spoločnosťami, ktoré vstúpili, resp. v budúcnosti vstúpia na predmetný trh.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. d) zákona - zodpovedajúca vyjednávacia sila na strane dopytu,

 Vyjednávacia sila nebytových zákazníkov na predmetnom trhu je obmedzená vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Slovak Telecom je aj v súčasnosti jediným podnikom poskytujúcim plnohodnotnú verejnú telefónu službu, prostredníctvom pripojenia do verejnej telefónnej siete v pevnom umiestnení.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť nemali v sledovanom období nebytoví zákazníci, v prípade záujmu o pripojenie do verejnej telefónnej siete v pevnom umiestnení, inú možnosť ako zvoliť si pripojenie prostredníctvom spoločnosti Slovak Telecom.  

Sprístupnenie služieb ostatných podnikov nebytovým zákazníkom spoločnosti Slovak Telecom je podmienené podpisom zmluvy o prepojení sietí medzi spoločnosťou Slovak Telecom a alternatívnym operátorom ako aj sprístupnením služby výberu alternatívnych operátorov.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. e) zákona - prístup k zdrojom financovania,

Prístup k zdrojom financovania na maloobchodnom trhu č. 6 nie je určujúcim kritériom. Úrad však dospel k názoru, že vlastnícka štruktúra, objem majetku, objem vykázaných tržieb ako aj zisku po zdanení a z toho vyplývajúci prístup k zdrojom financovania výrazne prispieva k upevneniu pozície spoločnosti Slovak Telecom na trhu medzinárodných volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. f) zákona - miera diverzifikácie služieb,

Na území Slovenskej republiky spomedzi všetkých podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné služby poskytuje spoločnosť Slovak Telecom najširšie portfólio elektronických komunikačných služieb, ktoré ustanovenie § 5 ods. 1 zákona charakterizuje ako službu obvykle používanú za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Spoločnosť Slovak Telecom poskytuje služby prenájmu okruhov, dátové služby, služby miestnych, medzimestských a medzinárodných volaní, služby prenosu, vysielania a príjmu rozhlasových, televíznych a ostatných komunikačných signálov. Z uvedených skutočností vyplýva, že spoločnosť Slovak Telecom má najvyššiu mieru diverzifikácie služieb (rozsah sortimentu ponúkaných služieb) v sektore elektronických komunikácií, ktorá spočíva  v poskytovaní služieb prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. g) zákona - úspory z rozsahu,

Úspory z rozsahu predstavujú zníženie jednotkových nákladov v dôsledku vysokého objemu produkcie, ich využívanie je príznačné pre sektor elektronických komunikácií. Vysoké investičné náklady súvisiace s budovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí sa rozpočítavajú na príslušný objem prenesenej prevádzky. Pozitívny účinok úspor z rozsahu sa prejavuje tak, že s rastúcou prevádzkou siete sa znižujú jednotkové náklady a to až do chvíle, kedy je potrebné ďalšie rozšírenie siete. Efektívne rozšírenie siete je také, pri ktorom nenastane nárast jednotkových nákladov. Vzhľadom na objem prevádzky, ako aj na skutočnosť, že  spoločnosť Slovak Telecom bola do 31.12.2002 jedinou spoločnosťou oprávnenou poskytovať verejnú telefónnu službu prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete na území Slovenskej republiky úrad konštatuje, že uvedená spoločnosť dosahuje úspory z rozsahu pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. h) zákona - úspory zo sortimentu,

            Úspory zo sortimentu predstavujú zníženie jednotkových nákladov v dôsledku poskytovania rôznych druhov služieb prostredníctvom toho istého zariadenia resp. technológie. Využívanie úspor zo sortimentu je príznačné pre sektor elektronických komunikácií za predpokladu, že daný podnik poskytuje široké portfólio elektronických komunikačných služieb prostredníctvom tej istej infraštruktúry, resp. jej časti. Úrad konštatuje, že spoločnosť Slovak Telecom  má najlepšiu pozíciu (oproti prípadnej budúcej konkurencii) na dosahovanie úspor zo sortimentu na predmetnom trhu.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. i) zákona - miera vertikálnej integrácie,

Uvedený ukazovateľ, vzhľadom na daný stav súťaže na predmetnom relevantnom trhu, nie je určujúcim kritériom. Napriek tomu úrad dospel k záveru, že spoločnosť Slovak Telecom tým, že v sledovanom období prevádzkovala pevnú verejnú telefónnu sieť a poskytovala prostredníctvom tejto siete služby svojím zákazníkom, spĺňa podmienku vertikálne integrovaných spoločností.

Spoločnosť Slovak Telecom, ako  prevádzkovateľ vlastnej pevnej verejnej telefónnej siete, prenajíma časti tejto siete iným podnikom a poskytuje prostredníctvom tejto siete služby svojim účastníkom aj do siete iných spoločností, preto úrad dospel k záveru, že spĺňa podmienku vertikálne integrovanej spoločnosti.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. j) zákona  - vysoko rozvinutá distribučná a predajná sieť,

Vysoko rozvinutá distribučná a predajná sieť je v prípade spoločnosti Slovak Telecom vyjadrená počtom a rozmiestnením zákazníckych stredísk - Infotelov na celom území SR. Zákazníci majú vzhľadom na počet a rozmiestnenie Infotelov dostupný a rýchly kontakt so spoločnosťou Slovak Telecom. Spoločnosť Slovak Telecom má najvyšší počet zákazníckych miest zo všetkých podnikov oprávnených poskytovať verejnú telefónnu službu prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. k) zákona - existencia potenciálnej konkurencie,

             V analyzovanom období podniky poskytujúce verejnú telefónnu službu prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete nemali priamy prístup ku koncovým užívateľom spoločnosti Slovak Telecom. Poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete bez spoluúčasti spoločnosti Slovak Telecom je prakticky nemožné. Uzavretím zmlúv o prepojení sietí sa vytvorili len predpoklady pre koncových užívateľov na možnosť výberu podniku individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania  a predvoľbou čísla vybraného podniku. Uzavretím zmlúv o prepojení sietí sa podnikom vytvorili len podmienky pre vstup na trh, nevytvorila sa však okamžite plnohodnotná konkurencia pre spoločnosť Slovak Telecom. Rozhodnutím predsedu úradu č. 93/01/2005 zo dňa 20.10.2005 bola uložená spoločnosti Slovak Telecom povinnosť poskytnúť nebytovým zákazníkom službu výberu podniku podľa § 27 ods. 1 písm. a) a b) zákona. Podľa bodu 3 výroku citovaného rozhodnutia je spoločnosť Slovak Telecom ako významný podnik na maloobchodnom trhu č. 2 povinná najneskôr do 60 dní odo dňa  právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách umožniť svojim nebytovým zákazníkom uskutočňujúcim volania zo všetkých prístupových liniek podľa ich výberu prístup k  službám ktoréhokoľvek prepojeného podniku poskytujúceho verejne dostupné telefónne služby, a to:

a)      individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania  a

b)      predvoľbou čísla vybraného podniku s  možnosťou zmeniť túto predvoľbu individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania.

 

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.10.2005. 

 

Podniky, ktoré disponujú platným oprávnením na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete v zmysle zákona nie sú automaticky konkurentmi spoločnosti Slovak Telecom

Základné rozdiely medzi aktuálnym a potenciálnym konkurentom spočívajú v čase vstupu na trh a v nákladoch, ktoré je potrebné vynaložiť za účelom vstupu na trh. Aktuálny konkurent je spoločnosť, ktorá pôsobí na tom istom tovarovom a priestorovom trhu ako posudzovaná spoločnosť. Potenciálny konkurent je taká spoločnosť, u  ktorej je zrejmé, že by mohla a pravdepodobne by vynaložila nevyhnutne dodatočné investície alebo náklady, keby sa rozhodla, že vstúpi na predmetný trh.

Na základe informácií získaných od alternatívnych operátorov, ktorí s platnosťou od mája 2005 uzatvorili so spoločnosťou Slovak Telecom zmluvu o prepojení sietí (Amtel Slovensko, s.r.o., Dial Telecom, a.s., eTel Slovensko, s.r.o., GlobalTel, a.s., Nextra, s.r.o., Slovanet, a.s. a  Železničné telekomunikácie) vyplynulo, že  každá z uvedených spoločností investovala na vytvorenie  podmienok pre poskytovanie služieb na tomto trhu.

Úrad skonštatoval, že na analyzovanom maloobchodnom trhu č. 6 existuje potenciálna konkurencia, no samotná možnosť vstupu na trh nie je podľa úradu dostatočná podmienka na vytvorenie súťažného prostredia a konkurencie.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. l) zákona  - prekážky vstupu na relevantný trh,

            Prekážky vstupu na predmetný relevantný trh úrad rozčlenil podľa jednotlivých kategórií bariér vstupu na:

 

Ekonomické bariéry:

- vstup na trh si vyžaduje veľké kapitálové investície do výstavby elektronických komunikačných sietí a  nákupu technológie, vysoká investičná náročnosť je spojená  s veľkým rizikom, že vynaložené investície sa podniku nevrátia (prudký technický rozvoj odvetvia, orientácia zákazníkov na nové služby a technológie),

- vybudovanie pevnej verejnej telefónnej siete a  následný vstup na trh vyžaduje vysoké počiatočné náklady (náklady na reklamu, získanie zákazníka, neustály rozvoj atď.).

 

 

Časové bariéry:

- krátkosť času pre vstup a  zavedenie sa podniku na relevantnom trhu (návratnosť investícií, konkurencie schopnosť),

- krátky čas na získanie dostatočného počtu užívateľov (užívateľov je možné získať nižšími cenami a vyššou kvalitou služieb, čo predlžuje návratnosť investícií),

- dlhé časové administratívne lehoty a  technicky náročná výstavba elektronických komunikačných sietí (povolenia na rozkopávky, výstavba v meste, veľké množstvo súkromných vlastníkov pozemkov).

 

Technické bariéry:

-  prístup k unikátnemu zariadeniu,

-  dynamika technického vývoja a rýchle zmeny v telekomunikačnom odvetví,

-  penetrácia trhu.

 

Strategické bariéry:

- vyplývajúce z pozície Slovak Telecom na trhu, zotrvačnosť užívateľov pri zmene poskytovateľa služieb, ak nový podnik na trhu neponúka (najmä cenovo) výhodnejšie služby,

-  pomerne malý a saturovaný trh Slovenskej republiky.

 

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti úrad dospel k záveru, že vstup na maloobchodný trh č. 6 je v podstatnej miere ovplyvnený postavením a správaním sa spoločnosti Slovak Telecom.

Kritérium § 16 ods. 4 písm. m) zákona -  súčasný stav súťaže,

Dňa 19.07.2000 úrad vydal licenciu (platnosť nadobudla 24.07.2000), podľa ktorej je spoločnosť Slovak Telecom oprávnená zriaďovať, prevádzkovať a udržiavať pevnú verejnú telefónnu sieť, poskytovať všetky druhy telekomunikačných služieb prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete, prostredníctvom rádiových telekomunikačných zariadení (vrátane satelitných zariadení) poskytovať tie telekomunikačné služby, ktoré oprávnene poskytovala pred dňom vydania predmetnej licencie. 

Spoločnosť Slovak Telecom, ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č: 2081/B zo dňa 29.11.2005 je právnická osoba s právnou formou akciová spoločnosť. V predmete činnosti má zapísané široké spektrum činností, predovšetkým prenos, vysielanie a príjem rozhlasových, televíznych a ostatných komunikačných signálov pre prevádzkovateľov zo zákona a prevádzkovateľov na základe udelených licencií, poskytovanie telekomunikačných služieb vrátane služieb  miestnych, medzimestských a medzinárodných volaní, služby prenájmu okruhov, dátových sietí, a rádiokomunikačných služieb za úhradu, prenos, spracovanie a sprostredkovanie informácií pre potreby fyzických a právnických osôb.

Vzhľadom na historický vývoj bola spoločnosť Slovak Telecom, ako jediný podnik, zodpovedná za vybudovanie a prevádzkovanie verejnej telefónnej siete s priamym prístupom ku koncovým užívateľom. Na Slovensku žiaden iný podnik nedisponuje takou rozsiahlou pevnou verejnou telefónnou sieťou ako spoločnosť Slovak Telecom. 

Poskytovať služby nebytovým zákazníkom prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete bez spoluúčasti spoločnosti Slovak Telecom nie je prakticky možné.

Okrem  spoločnosti Slovak Telecom disponujú oprávnením na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete v zmysle zákona spoločnosti: Aliatel Slovakia, s.r.o., BT Slovakia, s.r.o., Dial Telecom, a.s., Energotel, a.s., eTel Slovensko, s.r.o., GlobalTel Slovakia, s.r.o., GTS Slovakia, s.r.o., M.B.C., s.r.o., Nextra s.r.o., Železničné telekomunikácie, Slovanet, a.s., U.S. Steel Košice, s.r.o., Option One, s.r.o.

Zmluvy o prepojení sietí podpísala spoločnosť Slovak Telecom v analyzovanom období so spoločnosťami: Amtel Slovensko, s.r.o., Dial Telecom, a.s., eTel Slovensko, s.r.o., GlobalTel, a.s., Nextra, s.r.o., Slovanet, a.s. a  Železničné telekomunikácie.  

Z uzatvorených zmlúv o prepojení vyplýva, že spoločnosť Slovak Telecom umožňuje svojim nebytovým zákazníkom výber podniku individuálnou voľbou čísla pre jednotlivé volania až  od 01.08.2005.

Úrad považuje vyššie uvedený dátum za dôležitý z hľadiska vytvorenia podmienok pre vstup alternatívnych operátorov na trh. Pre rozvoj súťaže a vznik konkurenčného prostredia bude rozhodujúce, koľkí nebytoví zákazníci a v akom krátkom čase (účastníci spoločnosti Slovak Telecom) začnú využívať služby individuálnej voľby čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania (§ 27 ods. 1 písm. a) zákona).

Ďalší prínos pre rozvoj súťaže na predmetnom trhu bude mať zavedenie služby predvoľby čísla vybraného podniku (§ 27 ods. 1 písm. b) zákona) od 01.01.2006 podľa rozhodnutia predsedu úradu č. 93/01/2005 zo dňa 20.10.2005, ktorým bola spoločnosť Slovak Telecom určená za významný podnik na maloobchodnom trhu č. 2 a bola jej uložená táto povinnosť.

     V sledovanom období spoločnosti poskytujúce verejnú telefónnu službu prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete nemali priamy prístup ku koncovým užívateľom spoločnosti Slovak Telecom. 

Alternatívni operátori sú pri poskytnutí služby medzinárodných odchádzajúcich volaní nebytovým zákazníkom prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete závislí od spoločnosti Slovak Telecom. Uzavretím zmlúv o prepojení sietí v zmysle § 28 zákona sa vytvorili len predpoklady pre koncových účastníkov na možnosť výberu podniku individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania  a predvoľbou čísla vybraného podniku. Vstupom na trh sa však žiaden z vyššie uvedených podnikov okamžite nestal plnohodnotnou konkurenciou pre spoločnosť Slovak Telecom.

Alternatívni operátori neposkytovali do 30.06.2005 službu medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete. Spoločnosť Slovak  Telecom umožní svojim nebytovým zákazníkom predvoľbu čísla vybraného podniku s možnosťou zmeniť túto predvoľbu individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania až od 01.01.2006.

Pri absencii ostatných podnikov na maloobchodnom trhu č. 6 v sledovanom období neexistovala žiadna konkurencia a tým ani súťaž.

Úrad skonštatoval, že samotný vstup alternatívnych operátorov na trh nie je  dostatočnou podmienkou na vytvorenie súťažného a konkurenčného prostredia, ktoré by bolo zárukou efektívnej súťaže.

Na základe vyššie uvedených skutočností úrad dospel k záveru, že v zmysle
§ 16 ods. 2 zákona na maloobchodnom trhu č. 6 nie je efektívna súťaž, nakoľko na predmetnom trhu v sledovanom období pôsobil len jeden podnik – spoločnosť Slovak Telecom.

 

                                            III. Časť – Záver

 

Úrad na základe kritérií podľa §16 ods. 4 zákona dospel k týmto záverom :

 

a)      spoločnosť Slovak Telecom má 100% podiel na maloobchodnom trhu č. 6,

b)   spoločnosť Slovak Telecom  je jediným podnikom ovládajúcim unikátne  zariadenie,

      c) existujúca celoplošná elektronická komunikačná sieť vrátane účastníckych vedení  prevádzkovaná spoločnosťou Slovak Telecom predstavuje technologickú výhodu oproti ostatným spoločnostiam,

d)      vyjednávacia sila zo strany nebytových zákazníkov je vzhľadom na pozíciu spoločnosti Slovak Telecom na predmetnom trhu obmedzená,

e)      spoločnosť Slovak Telecom má vzhľadom na dlhodobé pôsobenie na trhu elektronických komunikácií najvýhodnejšiu pozíciu v súvislosti s prístupom ku zdrojom financovania spomedzi všetkých podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu službu prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete,

f)        spoločnosť Slovak Telecom poskytuje diverzifikované portfólio služieb,

g)      spoločnosť Slovak Telecom dosahuje úspory z rozsahu,     

h)      spoločnosť Slovak Telecom dosahuje úspory zo sortimentu,

i)        spoločnosť Slovak Telecom  je vertikálne integrovanou spoločnosťou,

j)        spoločnosť Slovak Telecom má najväčšiu distribučnú sieť spomedzi všetkých podnikov oprávnených poskytovať verejnú telefónnu službu prostredníctvom pevnej telefónnej siete,

k)      na maloobchodnom trhu č. 6  existuje potenciálna konkurencia,

l)        vstup iného podniku na maloobchodný trh č. 6 je ovplyvnený postavením a správaním spoločnosti Slovak Telecom, 

m)    súťaž na maloobchodnom trhu č. 6  neexistuje.

 

Úrad na základe vykonaného šetrenia a výsledkov analýzy maloobchodného trhu č. 6  skonštatoval, že v zmysle § 16 ods. 2 zákona na predmetnom maloobchodnom trhu nie je efektívna súťaž.

Na základe vykonaného šetrenia a výsledkov analýzy maloobchodného trhu č. 6  úrad skonštatoval, že v zmysle § 16 ods. 3 zákona má spoločnosť Slovak Telecom na maloobchodnom trhu č. 6 významný vplyv a také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.   

1.      Závery analýzy

Úrad na základe vykonaného šetrenia a výsledkov analýzy maloobchodného trhu č. 6 skonštatoval, že v zmysle § 16 ods. 2 zákona na maloobchodnom trhu č. 6 nie je efektívna súťaž.

Úrad na základe vykonaného šetrenia a výsledkov analýzy maloobchodného trhu č. 6 skonštatoval, že v zmysle § 16 ods. 3 zákona má spoločnosť Slovak Telecom na maloobchodnom trhu č. 6 významný vplyv a také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.

 

Úrad pri analýze maloobchodného trhu č. 6 uviedol len tie informácie poskytnuté spoločnosťou Slovak Telecom, ktoré neboli označené ako predmet obchodného tajomstva.

 

2. Návrh povinností podľa § 18 až  24 a § 27 zákona

Na základe výsledkov analýzy maloobchodného trhu č. 6 úrad ukladá spoločnosti Slovak Telecom ako významnému podniku na tomto trhu podľa § 10 ods. 2 zákona tieto povinnosti:

1. Spoločnosť Slovak Telecom nesmie pri poskytovaní služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými  zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete požadovať neprimerane vysoké ceny.

Spoločnosť Slovak Telecom je povinná oznámiť zvýšenie ceny jednotlivého odchádzajúceho medzinárodného volania uskutočneného nebytovými zákazníkmi minimálne 90 dní pred zamýšľanou zmenou ceny volania, pričom cena volania po zvýšení ceny musí spĺňať nasledujúcu podmienku:

                                                                                                                         

-         navrhovaná cena jednotlivého odchádzajúceho medzinárodného volania uskutočneného nebytovými zákazníkmi, 

-     aktuálna cena jednotlivého odchádzajúceho medzinárodného volania

               uskutočneného nebytovými zákazníkmi,

-     úhrnný index spotrebiteľských cien (základné obdobie december 2000=100,

               revidovaný spotrebný kôš z roku 2000) za mesiac predchádzajúci mesiacu,  

               v ktorom spoločnosť Slovak Telecom oznámi úradu úmysel zmeniť cenu volania,

               publikovaný Štatistickým úradom Slovenskej republiky,                                                

- úhrnný index spotrebiteľských cien (základné obdobie december 2000=100, revidovaný spotrebný kôš z roku 2000) za mesiac predchádzajúceho roka predchádzajúci mesiacu, v ktorom spoločnosť Slovak Telecom oznámi úradu úmysel zmeniť cenu volania, publikovaný Štatistickým úradom Slovenskej republiky.       

 

2. Spoločnosť Slovak Telecom nesmie pri poskytovaní služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými  zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete brániť vstupu na trh, požadovať neprimerane nízke ceny alebo brániť vstupu na trh a požadovať neprimerane nízke ceny s cieľom vylúčiť súťaž.

 

Minútová cena jednotlivého odchádzajúceho medzinárodného volania musí spĺňať nasledujúcu podmienku:

 

- minútová cena jednotlivého odchádzajúceho medzinárodného volania,

- priemerná minútová cena za jednoduchý tranzit účtovaná pri službe ST-A1 podľa platnej   referenčnej ponuky na prepojenie, 

       

-   priemerná minútová cena za službu ST-B3, ak je volanie odovzdané v tranzitnom bode

      prístupu  pre príslušnú krajinu,

 

-   náklady spojené s poskytovaním služby odchádzajúcich medzinárodných volaní

      uskutočnených nebytovými zákazníkmi, ktoré nesúvisia s prepojením,

 

- primeraná miera návratnosti vloženého kapitálu alokovaného na služby medzinárodných odchádzajúcich volaní, ktorý nesúvisí s prepojením.

 

            Priemerná minútová cena pre položky b a c sa stanoví z priemernej trojminútovej dĺžky volania v príslušnom čase prevádzky ako súčet jednej tretiny poplatku za zostavenie volania a z poplatku za dĺžku volania (Sk/min) podľa platnej referenčnej ponuky na prepojenie.

            Pri alokovaní nákladov na služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi sa uplatňuje princíp nákladovej príčinnosti t.j. do nákladov sa započítavajú iba tie náklady, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním tejto služby. Najvhodnejšou metódou rešpektujúcou tento princíp je metóda ABC (activity based costing). 

            Spoločnosť Slovak Telecom je povinná predložiť úradu podrobný popis alokácie nákladov na služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi vrátane použitých alokačných metód a postupov spolu s podrobnou špecifikáciou priamych nákladov (náklady, ktoré je možné priamo priradiť na služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi), nepriamych nákladov súvisiacich so službami medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi (náklady vzťahujúce sa na činnosti, ktoré súvisia so službami medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi) a ostatných spoločných resp. režijných nákladov, ktoré nie je možné alokovať na služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi avšak sú z hľadiska fungovania spoločnosti nevyhnutné, rešpektujúc zásady proporcionality a transparentnosti.

Do výpočtu cien za služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi musia byť započítané všetky primerané a odôvodnené náklady súvisiace so službou medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi, ktoré nie sú súčasťou nákladov na prepojenie. 

Do výpočtu cien za služby ukončovania volaní sa nezapočítavajú náklady vzťahujúce sa na prístupovú sieť, náklady na prepojenie v sieti spoločnosti Slovak Telecom ani žiadne iné náklady, ktoré nesúvisia so službami medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi.

Významný podnik je povinný na požiadanie predložiť úradu podrobný popis alokácie vloženého kapitálu na služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi vrátane použitých alokačných metód a postupov spolu s podrobnou špecifikáciou jednotlivých položiek vloženého kapitálu.

Dlhodobý majetok alokovaný na služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi sa primeranou metódou precení na súčasnú hodnotu tak, ako by sa jednalo o dlhodobý majetok používaný efektívne fungujúcim podnikom pôsobiacim v konkurenčnom prostredí.

Pri výpočte nákladov na poskytovanie služieb medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi sa zohľadňujú náklady vyplývajúce z precenenej hodnoty dlhodobého majetku ako aj zodpovedajúce úpravy prevádzkových nákladov.

Výška odpisov sa stanoví z precenenej hodnoty dlhodobého majetku zohľadniac primeranú dobu životnosti a odpisovú metódu, ktorá najvernejšie zohľadňuje opotrebenie majetku.

Do celkových nákladov na poskytovanie služieb medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi významný podnik započíta primeranú mieru návratnosti vloženého kapitálu alokovaného na služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi.

Pri výpočte objemu vloženého kapitálu sa vychádza z precenenej hodnoty dlhodobého majetku.

Primeraná miera návratnosti vloženého kapitálu sa stanoví metódou váženého priemeru nákladu kapitálu  (WACC) podľa nasledujúceho vzorca:

 

 

kde

 je náklad vlastného kapitálu

 je náklad cudzieho kapitálu (dlh)

 je objem vlastného kapitálu

 objem cudzieho kapitálu

 sadzba dane z príjmu

 

pričom

 

kde

 výnosnosť bezrizikovej investície

  beta koeficient telekomunikačného trhu

  výnosnosť trhu

 

Významný podnik je povinný na požiadanie úradu, predložiť úradu výpočet ceny na základe modelu rešpektujúceho vyššie uvedené princípy,  pričom všetky vstupné údaje musia vychádzať zo stavu, ktorý bol k 31.12. predchádzajúceho roka.

            Úrad preverí dodržiavanie vyššie uvedenej metódy v prípade, že začne šetrenie vo veci porušenia povinností zákazu brániť vstupu na trh, požadovať neprimerane nízke ceny alebo brániť vstupu na trh a požadovať neprimerane nízke ceny s cieľom vylúčiť súťaž.

 

3. Spoločnosť Slovak Telecom nesmie pri poskytovaní služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými  zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete nenáležito uprednostňovať určitú skupinu koncových užívateľov.

4. Spoločnosť Slovak Telecom nesmie pri poskytovaní služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými  zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete bezdôvodne a neoprávnene viazať poskytovanie služieb koncovým užívateľom na poskytovanie služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými  zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete ani viazať poskytovanie služby medzinárodných odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými  zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete na poskytovanie inej služby.  

 

        

         Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosti, ktoré úrad doteraz uložil spoločnosti Slovak Telecom na základe analýz veľkoobchodných trhov č. 1, 2, a 4 a maloobchodného trhu č. 2, nie sú zárukou vytvorenia konkurenčného prostredia na maloobchodnom trhu č. 6, rozhodol sa úrad uložiť spoločnosti Slovak Telecom povinnosti podľa § 23 zákona.

         Povinností uložené na veľkoobchodných trhoch č. 1 a 2 a na maloobchodnom trhu č. 2 síce vytvárajú predpoklady pre vstup alternatívnych operátorov na maloobchodný trh č. 6, tieto povinnosti sami osebe však nie sú zárukou pre vytvorenie a udržanie konkurenčného prostredia na maloobchodnom trhu č. 6.

         Napriek existencii zmlúv o prepojení medzi spoločnosťou Slovak Telecom a alternatívnymi operátormi, vytvorili sa faktické predpoklady pre vstup alternatívnych operátorov na maloobchodný trh č. 6 až od 01.08.2005, kedy spoločnosť Slovak Telecom umožnila svojím zákazníkom využívať službu výberu podniku individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania.

 

         Ďalším predpokladom pre rozvoj konkurencie na maloobchodnom trhu č. 6 bude zavedenie služby výberu podniku predvoľbou čísla vybraného podniku s možnosťou zmeniť túto predvoľbu individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania, ktorú je spoločnosť Slovak Telecom povinná spustiť na základe rozhodnutia predsedu úradu č. 93/01/2005 zo dňa 20.10.2005  od 01.01.2006.

 

         Pre vytvorenie konkurenčného prostredia je potrebné zabezpečiť, aby sa spoločnosť Slovak Telecom, ako významný podnik na maloobchodnom trhu č. 6, nemohla správať tak, aby obmedzovala súťaž uplatňovaním neprimerane nízkych cien (cien, ktoré by mohli byť nižšie ako náklady spojené s poskytovaním služby), čím by vylúčila z trhu ostatné podniky, ktoré by neboli schopné poskytnúť tieto služby za porovnateľné ceny. Neb