Analýza
Maloobchodný trh č. 5
Miestne,
medzimestské alebo miestne a medzimestské odchádzajúce volania uskutočnené
nebytovými zákazníkmi prostredníctvom
pevnej verejnej telefónnej siete je verejná telefónna služba na pevnom
mieste pripojenia poskytovaná nebytovým zákazníkom, ktorá spočíva v
uskutočňovaní miestnych, medzimestských alebo miestnych a medzimestských
volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou
sieťovou adresou (ďalej len
„maloobchodný trh č. 5“).
O b
s a h
I.
Časť - Úvod
1. Povinnosti Telekomunikačného úradu SR vyplývajúce zo zákona .............
str. 2
2. Predmet analýzy
..............................................................................................
str. 4
II.
Časť - Analýza
1. Identifikovanie podnikov
na maloobchodnom trhu č. 5 ..............................
str. 4
2. Posúdenie existencie významného podniku, vyhodnotenie kritérií
podľa § 16 ods. 4 zákona ..............................................................................
str. 5
III.
Časť - Záver
1. Závery analýzy
..............................................................................................
str.15
2. Návrh povinností podľa § 18 až 24 a § 27 zákona
....................................... str.16
I. Časť –
úvod
1.
Povinnosti Telekomunikačného úradu SR vyplývajúce zo zákona
Telekomunikačný
úrad Slovenskej republiky, odbor ekonomickej regulácie (ďalej len „úrad“)
pred stanovením postupu, určením úloh a cieľov analýzy maloobchodného
trhu č. 5 stručne zhrnul povinnosti úradu v rámci súťaže a regulácie v oblasti
elektronických komunikácií na území Slovenskej republiky vyplývajúce mu
zo zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Ustanovenie
§ 1 ods. 1 zákona upravuje
podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu
reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len „regulácia”), práva
a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a
elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb,
efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a
povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť
orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
V zmysle §
1 ods. 2 zákona je účelom zákona vo verejnom záujme vytvoriť podmienky
na rozvoj konkurencie v oblasti elektronických komunikácií na území
Slovenskej republiky založenej na modernej a kvalitnej infraštruktúre,
dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní elektronických
komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.
V zmysle
§ 1 ods. 3 zákona sa týmto zákonom
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev (príloha č. 1
k zákonu).
V zmysle § 6 ods. 3 zákona úrad je národný
regulátor a cenový orgán v oblasti elektronických komunikácií,
ktorý podľa písm. a) a e) tohto zákona vykonáva reguláciu resp.
plní povinnosti podporujúce súťaž, rozvoj spoločného trhu Európskej
únie, záujmy všetkých osôb členských štátov Európskej únie na
území Slovenskej republiky, prístup k sieťam, prevádzkyschopnosť sietí
a služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa s uplatnením
technických noriem.
V zmysle
§ 10 ods. 2 zákona úrad pred začatím konania konzultuje svoj návrh
opatrenia vo veci, ktorá bude mať významný dosah na relevantný trh,
poskytne dotknutému podniku najmenej jeden mesiac na vyjadrenie odo dňa jeho
zverejnenia. Úrad v návrhu uvedie najmä definíciu trhu, zistenia týkajúce
sa významného vplyvu na relevantnom trhu spolu s označením podniku s významným
vplyvom na tomto trhu, uloženie, zmenu alebo zrušenie povinností podľa § 18
až 24 a § 27 a odôvodnenie uvedených skutočností. Úrad zohľadní v čo
najväčšej možnej miere stanovisko dotknutého podniku.
V zmysle § 11 ods. 2 zákona úrad pri regulácii
prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane
technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých
zoznam zverejňuje Európska komisia. Pri
regulácii musí zohľadňovať technologickú neutralitu regulácie, ktorá
neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie.
V zmysle
§ 16 ods. 1 zákona úrad najmenej raz za dva roky analyzuje relevantné trhy.
Cieľom analýzy je zistiť, či na relevantnom trhu je efektívna súťaž.
V zmysle § 17 ods. 1 zákona ak úrad na základe analýzy podľa § 16 zistí,
že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna súťaž, po ukončení
konzultácií podľa § 10 určí rozhodnutím významný podnik a zároveň
mu v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 18 až 24
a § 27. Tieto povinnosti musia vychádzať zo zisteného stavu a musia byť oprávnené
a primerané účelu a princípom regulácie, ktorými sú podpora efektívnej
súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Ak je na tomto trhu určený významný
podnik, úrad mu existujúce povinnosti ponechá, zmení alebo doplní.
V zmysle § 17 ods. 5 zákona konzultácie
(§ 10) o analýze relevantného trhu v súvislosti s ukladaním
povinností, zmenou alebo zrušením povinností podľa § 18 až 24 a § 27 sa
týkajú významného podniku,
ktorému sa tieto povinnosti ukladajú, menia alebo zrušujú.
Úrad
pri analýze predmetného relevantného trhu okrem zákona vychádzal aj zo
znenia zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o ochrane hospodárskej súťaže).
Na
základe vyššie uvedeného úrad v rámci všeobecného prieskumu potreboval
zhromaždiť a preskúmať všetky dostupné relevantné údaje a podklady
súvisiace so stavom súťaže na predmetnom relevantnom trhu. Následne
analýzou zistiť skutočný stav súťaže a navrhnutými opatreniami
vytvoriť podmienky na rozvoj konkurencie a efektívnu súťaž pri poskytovaní
elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb
a
podporiť záujmy užívateľov elektronických
komunikácií na území Slovenskej republiky.
V rámci všeobecného prieskumu
na relevantnom trhu v oblasti elektronických komunikácií v Slovenskej
republike úrad v zmysle § 38 ods. 1 zákona, v ktorom sa uvádza, že úrad
je oprávnený požadovať primerané informácie v rozsahu pôsobnosti úradu
podľa §
37 zákona,
požiadal listom č. 25/14/2004 zo dňa 06.02.2004 spoločnosť Slovak
Telecom, a.s. so sídlom Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava, IČO 35 763 469
(ďalej len „Slovak Telecom“) o
predloženie podkladov.
Spoločnosť Slovak Telecom vo
svojom stanovisku uvedenom v liste zn. 7191/20/SSaVZ potvrdila vlastníctvo
siete prístupových vedení spájajúcej koncový bod siete so špecifickým prístupovým
bodom účastníckeho vedenia (unikátneho zariadenia), ako aj výhody, ktoré
jej plynú z toho, že elektronické komunikačné služby na trhu vykonáva
dlhodobo, z čoho vyplýva aj úroveň jej infraštruktúry a zariadení.
Ďalej v rámci
všeobecného prieskumu v oblasti elektronických komunikácií v Slovenskej
republike sa úrad v súlade s ustanovením § 38 ods. 1 zákona obrátil
na nasledovné spoločnosti: GlobalTel, a.s., Aliatel Slovakia, s.r.o., Option
One, s.r.o., Amtel Slovensko, s.r.o., AT&T Global Network Services Slovakia,
s.r.o., SWAN, a.s.,
CDicon, s.r.o., CECom Slovakia, s.r.o., NETLAB plus, s.r.o., PanTel Slovakia,
s.r.o., Profinet, s.r.o., SALAMON INTERNET, s.r.o., SIRIUS Slovakia, a.s., BT
Slovakia, s.r.o., Dial Telecom, a.s., Energotel, a.s., eTel Slovensko, s.r.o.,
GTS Slovakia, s.r.o., Nextra, s.r.o., Železnice Slovenskej republiky - Železničné
telekomunikácie Bratislava (ďalej len „Železničné telekomunikácie“),
Slovanet, a.s., U.S. Steel Košice, s.r.o.,
Telenor Slovakia, s.r.o., M.B.C., s.r.o. a požiadal ich o doručenie
informácií.
Úrad oslovil vyššie uvedené spoločnosti s cieľom preveriť pripravenosť
alternatívnych operátorov na poskytovanie verejných hlasových služieb
nebytovým zákazníkom, nakoľko až uzavretím zmlúv o prepojení sietí
sa vytvorili pre koncových účastníkov predpoklady na výber podniku individuálnou
voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania
a predvoľbu čísla vybraného
podniku s možnosťou zmeniť túto predvoľbu individuálnou voľbou čísla
vybraného podniku pre jednotlivé volania.
Následne úrad
v zmysle § 16 ods. 1
zákona pristúpil k vykonaniu
analýzy maloobchodného trhu č.
5.
Zoznam
relevantných trhov v SR určil úrad rozhodnutím zo dňa 28.01.2004 a zverejnil
vyhlásením v Zbierke zákonov číslo 57/2004 zo dňa 12. februára 2004.
Z geografického hľadiska je v súlade s týmto rozhodnutím
relevantným trhom celé územie Slovenskej republiky.
2.
Predmet analýzy
Cieľom
analýzy bolo zistiť, či na maloobchodnom trhu č. 5 je efektívna súťaž
v zmysle § 16 ods. 2 zákona, alebo či v zmysle § 16 ods. 3 zákona na
analyzovanom relevantnom trhu má významný vplyv podnik, ktorý sám alebo
spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je
vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom
rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.
Predmetom
analýzy bolo:
1.
Identifikovanie podnikov pôsobiacich na maloobchodnom trhu č. 5,
2. Posúdenie, či na maloobchodnom trhu č. 5 existuje významný podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.
II.
Časť - Analýza
1.
Identifikovanie podnikov
pôsobiacich na maloobchodnom trhu č.
5
V nadväznosti na všeobecný
prieskum relevantných trhov úrad požiadal listom č. 259/14/2004 zo dňa
21.05.2004 spoločnosť Slovak Telecom o zaslanie informácií slúžiacich
ako podklad k analýze maloobchodných relevantných trhov č. 1 až č. 6.
V záujme
zistenia skutočného stavu na maloobchodnom trhu č. 5 úrad v rámci
analýzy oslovil, okrem spoločnosti Slovak
Telecom, ktorá pôsobí na predmetnom
relevantnom trhu aj konkurentov a potenciálnych konkurentov. Úrad v
predmetnej veci oslovil nasledovné podniky: Aliatel
Slovakia, s.r.o., Amtel Slovensko,
s.r.o., Dial Telecom, a.s., Energotel, a.s., eTel
Slovensko, s.r.o., GlobalTel, a.s., GTS Slovakia, s.r.o.,
Nextra, s.r.o., Option One, s.r.o., Slovanet, a.s. a
Železničné telekomunikácie
a požiadal ich o vyjadrenie.
Úrad
v ďalšom kroku preveroval aj pripravenosť alternatívnych operátorov na
poskytovanie služby miestnych, medzimestských alebo miestnych a medzimestských
odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi
prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete, ktorou je verejná telefónna
služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná nebytovým zákazníkom, ktorá
spočíva v uskutočňovaní miestnych, medzimestských alebo miestnych a
medzimestských volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete
určeného špecifickou sieťovou adresou (ďalej len „služba miestnych a
medzimestských odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi
prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete“).
Úrad listom č. 545/14/2005 zo dňa 27.07.2005 požiadal
spoločnosť Slovak Telecom o zaslanie informácií a predloženie
vyjadrenia k maloobchodnému relevantnému trhu č. 5.
Na základe analýzy dostupných
informácií a odpovedí všetkých vyššie uvedených spoločností úrad
zistil, že službu miestnych a medzimestských odchádzajúcich volaní uskutočnených
nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete v celom
analyzovanom období od 1.01.2002 do 30.06.2005 poskytovala len spoločnosť
Slovak Telecom.
Vyjadrenia úradom oslovených
spoločností s výnimkou spoločnosti Slovak Telecom úrad stručne zhrnul
nasledovne:
a)
spoločnosti neposkytujú hlasové služby pre nebytových zákazníkov,
pretože nemajú prístup k účastníckemu vedeniu,
b)
do 01.08.2005 neexistovala možnosť výberu podniku individuálnou voľbou
čísla vybraného podniku a predvoľbou čísla vybraného podniku s možnosťou
zmeniť túto predvoľbu individuálnou voľbou čísla vybraného podniku,
c)
v Slovenskej republike len spoločnosť Slovak Telecom vlastní pevnú
verejnú telefónnu sieť s priamym prístupom ku koncovým zákazníkom. K
dlhodobo budovanej pevnej verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telecom
neexistuje porovnateľná sieť iného operátora.
2.
Posúdenie existencie významného podniku
Významný vplyv v zmysle § 16
ods. 3 zákona na
relevantnom trhu má podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi
má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej súťaži
a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle
od konkurentov a užívateľov.
Úrad pri posudzovaní, či ide o významný podnik, vyhodnocuje podľa
ustanovenia § 16 ods. 4 zákona najmä tieto kritériá:
a)
veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému
trhu, ako aj zmeny jeho relatívnej podielovej pozície
v časovom priebehu,
b) ovládanie
unikátneho zariadenia, rozsah obmedzení vstupu na relevantný trh a z toho
vyplývajúca miera efektívnej súťaže,
c)
existencia technologicky podmienených
výhod,
d) zodpovedajúca
vyjednávacia sila na strane dopytu,
e)
prístup k zdrojom financovania,
f)
miera diverzifikácie služieb,
g)
úspory z rozsahu,
h)
úspory zo sortimentu,
i)
miera
vertikálnej integrácie,
j)
vysokorozvinutá distribučná a
predajná sieť,
k)
existencia potenciálnej konkurencie,
l)
prekážky vstupu na trh,
m) súčasný stav súťaže.
Kritérium
§ 16 ods. 4 písm. a) zákona - veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému
trhu, ako aj zmeny jeho relatívnej podielovej pozície v časovom
priebehu,
Pre
objektívne posúdenie postavenia podniku vo vzťahu k maloobchodnému trhu č.
5 sa úrad rozhodol použiť ukazovateľ: počet miestnych
resp. medzimestských odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi
prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete,
objem miestnych resp. medzimestských volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi
vyjadrený v minútach a výnosy dosiahnuté podnikom z miestnych resp.
medzimestských volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi.
Na základe
zistenia uvedeného v časti II. bod 1 analýzy, úrad dospel k záveru,
že službu miestnych a medzimestských odchádzajúcich
volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej
verejnej telefónnej siete na území Slovenskej
republiky v sledovanom období od 1.01.2002 do 30.06.2005 poskytovala len
spoločnosť Slovak Telecom.
Spoločnosť Slovak Telecom službu miestnych a
medzimestských volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi poskytovala
v súlade s platným zákonom do konca roku 2002. Od roku 2003
bola liberalizácia telekomunikačných služieb premietnutá do zákona
o telekomunikáciách a predmetnú službu v súvislosti s maloobchodným
trhom č. 5 mohol poskytovať podnik po splnení zákonom stanovených náležitostí.
V priebehu rokov 2003 a 2004 nebola medzi spoločnosťou Slovak Telecom a alternatívnym
operátorom uzatvorená ani jedna zmluva o prepojení sietí, ktorá by
vytvorila predpoklady pre vznik konkurenčného prostredia. Od začiatku roku
2003 spoločnosti eTel Slovensko, s.r.o., GTS Slovakia, s.r.o., Dial Telecom,
a.s. a GlobalTel, a.s. viedli so zástupcami spoločnosti Slovak Telecom
rokovania o prepojení sietí. Napriek
mnohým rokovaniam sa zúčastnené strany nedohodli ani na technických, ani prevádzkových
podmienkach prepojenia. V sledovanom období bol trh poskytovania služby
miestnych a medzimestských odchádzajúcich volaní uskutočnených nebytovými
zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete charakteristický
tým, že na území Slovenskej republiky pôsobil len jediný poskytovateľ
uvedenej služby, spoločnosť Slovak Telecom.
V sledovanom období žiaden alternatívny operátor neposkytoval
pre nebytových zákazníkov službu miestnych a medzimestských odchádzajúcich
volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej
verejnej telefónnej siete.
V súlade s ustanovením § 28 ods. 1 zákona spoločnosť Slovak Telecom uzatvorila s
alternatívnymi operátormi zmluvy o prepojení sietí v priebehu prvého
polroka 2005, na základe ktorých od
01.08.2005 má nebytový zákazník možnosť výberu podniku individuálnou voľbou
čísla vybraného podniku v zmysle § 27 ods. 1 písm. a) zákona.
Z
doručených informácií spoločnosti Slovak Telecom o počte odchádzajúcich
miestnych a medzimestských volaní uskutočnených v analyzovanom období
od 1.01.2002 do 30.06.2005 nebytovými zákazníkmi
prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete, celkovom objeme týchto
volaní v minútach a dosiahnutých výnosoch za uvedenú službu, ich
spracovaním a následnou analýzou úrad zistil nasledovné skutočnosti:
Dynamika vývoja vyššie uvedených
ukazovateľov pri miestnych a medzimestských odchádzajúcich volaniach
uskutočnených nebytovými zákazníkmi nebola taká výrazná ako pri odchádzajúcich
volaniach uskutočnených bytovými zákazníkmi (v roku 2003 oproti roku 2002
bol nárast ukazovateľov viac ako dvojnásobný pri mestských volaniach bytových
zákazníkov a pri medzimestských až trojnásobne vzrástol celkový
objem prevolaných minút).
V roku
2003 v porovnaní s rokom 2002 pri miestnych odchádzajúcich volaniach
uskutočnených nebytovými zákazníkmi v pevnej verejnej telefónnej
sieti bolo zaznamenané zvýšenie celkového počtu volaní, celkového objemu
prevolaných minút ako aj výnosov z týchto miestnych volaní, ale len o
necelú polovicu (1,49; 1,42 a 1,40). V roku 2004, rovnako ako
pri miestnych volaniach uskutočnených
bytovými zákazníkmi, poklesol celkový počet týchto volaní (0,88), objem
prevolaných minút (0,87) a tiež celkové výnosy (0,81). Tento vývoj
pokračoval aj v prvej polovici 2005 a oproti porovnateľnému obdobiu
roku 2004 bol zaznamenaný pokles všetkých troch ukazovateľov (0,9; 0,9 a 0,8).
Podobný
vývoj ako pri miestnych volaniach uskutočnených nebytovými zákazníkmi bol
zaznamenaný aj pri medzimestských volaniach uskutočnených nebytovými zákazníkmi.
V roku 2003 vzrástol celkový počet medzimestských volaní rovnako ako
pri miestnych volaniach - 1,49-krát v porovnaní s rokom 2002.
Priemerná dĺžka hovoru sa o niečo skrátila, pretože celkový objem
prevolaných minút pri medzimestských volaniach vzrástol 1,39 krát. Výnosy
z medzimestských volaní nebytových zákazníkov sa zvýšili 1,27-krát
oproti roku 2002. V roku 2004 v porovnaní s predchádzajúcim
rokom bol, rovnako ako pri miestnych volaniach nebytových zákazníkov,
zaznamenaný pokles. Celkový počet volaní sa v porovnaní s rokom
2003 znížil o 4 %, objem prevolaných minút sa znížil o 6 %. Výnosy
z medzimestských volaní nebytových zákazníkov dosiahli 81% úrovne
roku 2003. Tento vývoj pokračoval aj v prvej polovici 2005 a oproti
porovnateľnému obdobiu roku 2004 bol zaznamenaný pokles všetkých troch
ukazovateľov (0,9; 0,9 a 0,8).
Kritérium
§ 16 ods. 4 písm. b) zákona - ovládanie unikátneho zariadenia, rozsah
obmedzení vstupu na relevantný trh a z toho vyplývajúca miera
efektívnej súťaže,
V zmysle § 8 ods. 3 zákona
o ochrane hospodárskej súťaže unikátne
zariadenie je zariadenie, infraštruktúra alebo jej časť, miesto alebo právo,
ktorých vybudovanie alebo nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne
možné a bez prístupu ku ktorým alebo bez uplatnenia ktorého by došlo alebo
mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu.
V zmysle
§ 4 ods. 11 zákona je účastnícke vedenie fyzické spojenie koncového bodu siete v priestoroch účastníka
s hlavným rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej
telefónnej sieti.
Do 31.12.2002 mala spoločnosť Slovak Telecom
exkluzivitu na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej
verejnej telekomunikačnej siete, tento stav však prakticky pretrval aj počas
analyzovaného obdobia, nakoľko v rámci uzavretých zmlúv
o prepojení sietí podľa § 28 ods. 1 zákona medzi spoločnosťou
Slovak Telecom a alternatívnymi operátormi nebol možný vznik konkurenčného
prostredia na predmetnom trhu. Okrem prístupovej siete vlastní spoločnosť
Slovak Telecom aj dlhodobo budované prenosové siete (medzimestský a medzinárodný
tranzit), ku ktorým neexistuje porovnateľne rozsiahla konkurenčná pevná
verejná telefónna sieť.
Za súčasného stavu na trhu poskytovať elektronické
služby prostredníctvom pevnej telefónnej siete bez spoluúčasti spoločnosti
Slovak Telecom nie je možné,
nakoľko prístup k účastníckym vedeniam má výlučne spoločnosť
Slovak Telecom, ktorá je výlučným vlastníkom, správcom a potenciálnym prenajímateľom
účastníckych vedení v celom rozsahu práv a povinností.
Alternatívny
operátor na to, aby mohol koncovým užívateľom v pevnej verejnej telefónnej
sieti poskytovať elektronické služby, potrebuje prístup k infraštruktúre a účastníckym vedeniam spoločnosti Slovak Telecom.
Úrad dospel k záveru, že účastnícke vedenie je
unikátnym zariadením, nakoľko:
-
podniky poskytujúce verejné elektronické služby (hlas, dáta,
Internet) nemajú možnosť v krátkom
čase vybudovať paralelné účastnícke vedenia,
-
bez prístupu k účastníckemu vedeniu
by došlo k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu,
-
vybudovanie
alebo nadobudnutie účastníckeho vedenia
iným podnikom nie je objektívne možné.
Úrad skonštatoval, že vybudovanie paralelného účastníckeho
vedenia s priamym prístupom k účastníkom je z hľadiska časového,
investičného, technického, stavebného a
strategického veľmi náročné a jeho vybudovanie preto nie je efektívne a objektívne možné.
Predseda úradu
rozhodnutím o rozklade č. 63/01/2005 zo dňa 14.06.2005 určil, že spoločnosť
Slovak Telecom je podnik s významným
vplyvom na veľkoobchodnom trhu č. 4, t.j. na trhu uvoľneného prístupu k účastníckemu
vedeniu za účelom poskytovania širokopásmových a hlasových služieb,
ktorý je definovaný ako úplný uvoľnený prístup a spoločný prístup
k metalickému skrúcanému páru účastníckeho vedenia alebo jeho úseku
spájajúcemu koncový bod siete v priestoroch účastníka so špecifikovaným
prístupovým bodom účastníckeho vedenia, ktorý umožňuje využiť celé
frekvenčné spektrum metalického skrúcaného páru alebo iba časť tohto
frekvenčného spektra na poskytovanie širokopásmových dátových služieb a hlasovej
komunikácie.
Na základe vyššie uvedených skutočností úrad
dospel k záveru, že jediným podnikom ovládajúcim unikátne zariadenie
je spoločnosť Slovak Telecom.
Kritérium § 16
ods. 4 písm. c) zákona - existencia technologicky podmienených výhod,
Úrad
je toho názoru, že technologicky podmienené výhody spoločnosti Slovak
Telecom na predmetnom relevantnom trhu vyplývajú z vlastníctva a prevádzkovania
unikátneho zariadenia - pevnej
verejnej telefónnej siete s priamym prístupom k zákazníkovi.
Technologicky podmienené výhody spoločnosti Slovak
Telecom na predmetnom relevantnom trhu sú dané vlastníctvom a prevádzkovaním
unikátnej celoplošnej verejnej telefónnej siete s priamym prístupom k účastníkom
prostredníctvom účastníckeho vedenia a tým, že spoločnosť Slovak Telecom
s ohľadom na historický vývoj bola ako jediný podnik zodpovedná za
budovanie a prevádzkovanie pevnej verejnej telefónnej siete.
Na trhu elektronických komunikácií pôsobí spoločnosť
Slovak Telecom najdlhšie zo všetkých podnikov, z čoho vyplýva úroveň jej
infraštruktúry a zariadení, čo sa prejavuje vysokou mierou pokrytia územia
a obyvateľstva Slovenskej republiky.
Dlhodobé vlastníctvo
pevnej verejnej telefónnej siete vrátane
účastníckych vedení umožnilo spoločnosti
Slovak Telecom vybudovať rozsiahly zákaznícky potenciál.
Dlhodobo budovaná existujúca verejná telefónna sieť vrátane účastníckych
vedení umožňuje spoločnosti Slovak Telecom pomerne
rýchlo sa prispôsobiť požiadavke trhu, vyhovieť potrebám zákazníka
a udržať si z toho plynúce výhody pred spoločnosťami,
ktoré vstúpili, resp. v budúcnosti vstúpia na predmetný trh.
Kritérium
§ 16 ods. 4 písm. d) zákona - zodpovedajúca vyjednávacia sila na strane
dopytu,
Vyjednávacia
sila nebytových zákazníkov na predmetnom trhu je obmedzená vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Slovak Telecom je
aj v súčasnosti jediným podnikom poskytujúcim plnohodnotnú verejnú
telefónu službu prostredníctvom pripojenia do verejnej telefónnej siete v pevnom
umiestnení.
Vzhľadom na vyššie
uvedenú skutočnosť nemali v sledovanom období nebytoví zákazníci, v prípade
záujmu o pripojenie do verejnej telefónnej siete v pevnom umiestnení,
inú možnosť ako zvoliť si pripojenie prostredníctvom spoločnosti Slovak
Telecom.
Sprístupnenie služieb ostatných podnikov nebytovým zákazníkom
spoločnosti Slovak Telecom je podmienené podpisom zmluvy o prepojení sietí
medzi spoločnosťou Slovak Telecom a alternatívnym operátorom ako aj sprístupnením
služby výberu alternatívnych operátorov.
Kritérium § 16
ods. 4 písm. e) zákona - prístup k zdrojom financovania,
Prístup k zdrojom financovania na maloobchodnom
trhu č. 5 nie je určujúcim kritériom. Úrad však dospel k názoru, že
vlastnícka štruktúra, objem majetku, objem vykázaných tržieb ako aj zisku
po zdanení a z toho vyplývajúci prístup k zdrojom
financovania výrazne prispieva k upevneniu pozície spoločnosti Slovak
Telecom na trhu miestnych a medzimestských volaní uskutočnených nebytovými
zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete.
Kritérium § 16
ods. 4 písm. f) zákona - miera diverzifikácie služieb,
Na území Slovenskej republiky spomedzi všetkých
podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné služby poskytuje spoločnosť
Slovak Telecom najširšie portfólio elektronických komunikačných služieb,
ktoré ustanovenie § 5 ods. 1 zákona charakterizuje ako službu obvykle používanú
za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach,
vrátane telekomunikačných služieb v sieťach používaných na
rozhlasové a televízne vysielanie. Spoločnosť Slovak Telecom poskytuje
služby prenájmu okruhov, dátové služby, služby miestnych, medzimestských
a medzinárodných volaní, služby prenosu, vysielania a príjmu
rozhlasových, televíznych a ostatných komunikačných signálov. Z uvedeného
skutočností vyplýva, že spoločnosť Slovak
Telecom má najvyššiu mieru diverzifikácie služieb (rozsah sortimentu ponúkaných
služieb) v sektore elektronických
komunikácií, ktorá spočíva v poskytovaní služieb prostredníctvom pevnej verejnej
telefónnej siete.
Kritérium § 16
ods. 4 písm. g) zákona - úspory z rozsahu,
Úspory
z rozsahu predstavujú zníženie jednotkových nákladov v dôsledku
vysokého objemu produkcie, ich využívanie je príznačné pre sektor
elektronických komunikácií. Vysoké investičné náklady súvisiace s
budovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí sa rozpočítavajú
na príslušný objem prenesenej prevádzky. Pozitívny účinok úspor z rozsahu
sa prejavuje tak, že s rastúcou prevádzkou siete sa znižujú
jednotkové náklady a to až do chvíle, kedy je potrebné ďalšie rozšírenie
siete. Efektívne rozšírenie siete je také, pri ktorom nenastane nárast
jednotkových nákladov. Vzhľadom na objem prevádzky, ako aj na skutočnosť,
že spoločnosť Slovak Telecom
bola do 31.12.2002 jedinou spoločnosťou oprávnenou poskytovať verejnú telefónnu
službu prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej
siete na území Slovenskej republiky úrad konštatuje, že uvedená
spoločnosť dosahuje úspory z rozsahu pri poskytovaní elektronických
komunikačných služieb.
Kritérium
§ 16 ods. 4 písm. h) zákona - úspory zo sortimentu,
Úspory zo sortimentu predstavujú zníženie jednotkových nákladov v dôsledku
poskytovania rôznych druhov služieb prostredníctvom toho istého zariadenia
resp. technológie. Využívanie úspor zo sortimentu je príznačné pre sektor
elektronických komunikácií za predpokladu, že daný podnik poskytuje široké
portfólio elektronických komunikačných služieb prostredníctvom tej istej
infraštruktúry, resp. jej časti. Úrad konštatuje, že spoločnosť Slovak
Telecom má najlepšiu pozíciu
(oproti prípadnej budúcej konkurencii) na dosahovanie úspor zo sortimentu na
predmetnom trhu.
Kritérium § 16
ods. 4 písm. i) zákona - miera vertikálnej integrácie,
Uvedený
ukazovateľ, vzhľadom na daný stav súťaže na predmetnom relevantnom trhu,
nie je určujúcim kritériom. Napriek tomu úrad dospel k záveru, že
spoločnosť Slovak Telecom tým, že v sledovanom období prevádzkovala pevnú
verejnú telefónnu sieť a poskytovala prostredníctvom tejto siete služby
svojím zákazníkom, spĺňa podmienku vertikálne integrovaných spoločností.
Spoločnosť
Slovak Telecom, ako prevádzkovateľ
vlastnej pevnej verejnej telefónnej
siete, prenajíma časti tejto siete iným podnikom a poskytuje prostredníctvom
tejto siete služby svojim účastníkom aj do siete iných spoločností, preto
úrad dospel k záveru, že spĺňa podmienku vertikálne integrovanej
spoločnosti.
Kritérium § 16
ods. 4 písm. j) zákona - vysoko
rozvinutá distribučná a predajná sieť,
Vysoko rozvinutá distribučná a predajná sieť je v prípade
spoločnosti Slovak Telecom vyjadrená počtom a rozmiestnením zákazníckych
stredísk - Infotelov na celom území SR. Zákazníci majú vzhľadom na počet
a rozmiestnenie Infotelov dostupný a rýchly kontakt so spoločnosťou
Slovak Telecom. Spoločnosť Slovak Telecom má najvyšší počet zákazníckych
miest zo všetkých podnikov oprávnených poskytovať verejnú telefónnu službu
prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete.
Kritérium § 16
ods. 4 písm. k) zákona - existencia potenciálnej konkurencie,
V analyzovanom období
podniky poskytujúce verejnú telefónnu službu prostredníctvom pevnej
verejnej telefónnej siete nemali priamy prístup ku koncovým užívateľom
spoločnosti Slovak Telecom.
Poskytovanie verejnej telefónnej služby
prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete bez spoluúčasti
spoločnosti Slovak Telecom je prakticky nemožné.
Uzavretím zmlúv o prepojení sietí sa vytvorili len predpoklady pre
koncových užívateľov na možnosť výberu podniku individuálnou voľbou čísla
vybraného podniku pre jednotlivé volania a
predvoľbou čísla vybraného podniku. Uzavretím zmlúv o prepojení sietí
sa podnikom vytvorili len podmienky pre
vstup na trh, nevytvorila sa však okamžite plnohodnotná konkurencia
pre spoločnosť Slovak Telecom.
Rozhodnutím predsedu úradu č. 93/01/2005 zo
dňa 20.10.2005 bola uložená spoločnosti Slovak Telecom povinnosť poskytnúť
nebytovým zákazníkom službu výberu podniku podľa § 27 ods. 1 písm. a) a b)
zákona. Podľa bodu 3 výroku citovaného rozhodnutia je spoločnosť
Slovak Telecom ako významný podnik na maloobchodnom trhu č. 2 povinná
najneskôr do 60 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách
umožniť svojim nebytovým zákazníkom uskutočňujúcim volania zo všetkých
prístupových liniek podľa ich výberu prístup k službám ktoréhokoľvek
prepojeného podniku poskytujúceho verejne dostupné telefónne služby, a to:
a)
individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania
a
b)
predvoľbou čísla vybraného podniku s možnosťou zmeniť túto
predvoľbu individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé
volania.
Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 28.10.2005.
Podniky, ktoré disponujú platným oprávnením na
poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej
siete v zmysle zákona, nie sú automaticky konkurentmi spoločnosti Slovak
Telecom.
Základné
rozdiely medzi aktuálnym a potenciálnym konkurentom spočívajú v čase
vstupu na trh a nákladoch, ktoré je potrebné vynaložiť za účelom
vstupu na trh. Aktuálny konkurent je spoločnosť, ktorá pôsobí na tom istom
tovarovom a priestorovom trhu ako posudzovaná spoločnosť. Potenciálny
konkurent je taká spoločnosť, u ktorej je zrejmé, že by mohla a pravdepodobne
by vynaložila nevyhnutne dodatočné investície alebo náklady, keby sa
rozhodla, že vstúpi na predmetný trh.
Na základe informácií získaných od alternatívnych
operátorov, ktorí s platnosťou od mája 2005 uzatvorili so spoločnosťou
Slovak Telecom zmluvu o prepojení sietí (Amtel Slovensko, s.r.o., Dial
Telecom, a.s., eTel Slovensko, s.r.o., GlobalTel, a.s., Nextra, s.r.o., Slovanet,
a.s. a Železničné telekomunikácie) vyplynulo, že každá z uvedených spoločností investovala na
vytvorenie podmienok pre
poskytovanie služieb na tomto trhu.
Úrad skonštatoval, že na analyzovanom maloobchodnom
trhu č. 5 existuje potenciálna konkurencia, no samotná
možnosť vstupu na trh nie je podľa úradu dostatočná podmienka na
vytvorenie súťažného prostredia a konkurencie.
Kritérium § 16
ods. 4 písm. l) zákona - prekážky
vstupu na relevantný trh,
Prekážky vstupu na predmetný relevantný trh úrad rozčlenil podľa
jednotlivých kategórií bariér vstupu na:
Ekonomické
bariéry:
-
vstup na trh si vyžaduje veľké kapitálové
investície do výstavby elektronických komunikačných sietí a nákupu
technológie, vysoká investičná náročnosť je spojená s veľkým rizikom,
že vynaložené investície sa podniku nevrátia (prudký technický rozvoj
odvetvia, orientácia zákazníkov na nové služby a technológie),
-
vybudovanie pevnej verejnej telefónnej siete a následný
vstup na trh vyžaduje vysoké počiatočné náklady (náklady na reklamu, získanie
zákazníka, neustály rozvoj atď.).
Časové
bariéry:
-
krátkosť času pre vstup a zavedenie sa
podniku na relevantnom trhu (návratnosť investícií, konkurencieschopnosť),
-
krátky čas na získanie dostatočného počtu užívateľov
(užívateľov je možné získať nižšími cenami a vyššou kvalitou
služieb, čo predlžuje návratnosť investícií),
-
dlhé časové administratívne lehoty a technicky
náročná výstavba elektronických komunikačných sietí (povolenia na rozkopávky,
výstavba v meste, veľké množstvo súkromných vlastníkov pozemkov).
Technické
bariéry:
-
prístup k unikátnemu zariadeniu,
-
dynamika technického vývoja a rýchle zmeny
v telekomunikačnom odvetví,
-
penetrácia trhu.
Strategické
bariéry:
-
vyplývajúce z pozície Slovak Telecom na
trhu, zotrvačnosť užívateľov pri zmene poskytovateľa služieb, ak nový
podnik na trhu neponúka (najmä cenovo) výhodnejšie služby,
-
pomerne malý a saturovaný trh Slovenskej
republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti úrad dospel
k záveru, že vstup na maloobchodný trh č. 5 je v podstatnej miere
ovplyvnený postavením a správaním sa spoločnosti Slovak Telecom.
Kritérium
§ 16 ods. 4 písm. m) zákona - súčasný
stav súťaže,
Dňa 19.07.2000 úrad vydal licenciu (platnosť
nadobudla 24.07.2000), podľa ktorej je spoločnosť Slovak Telecom oprávnená
zriaďovať, prevádzkovať a udržiavať pevnú verejnú telefónnu sieť,
poskytovať všetky druhy telekomunikačných služieb prostredníctvom pevnej
verejnej telekomunikačnej siete, prostredníctvom rádiových telekomunikačných
zariadení (vrátane satelitných zariadení) poskytovať tie telekomunikačné
služby, ktoré oprávnene poskytovala pred dňom vydania predmetnej licencie.
Spoločnosť Slovak
Telecom, ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č: 2081/B zo dňa 29.11.2005 je právnická
osoba s právnou formou akciová spoločnosť. V predmete činnosti má
zapísané široké spektrum činností, predovšetkým prenos, vysielanie a príjem
rozhlasových, televíznych a ostatných komunikačných signálov pre prevádzkovateľov
zo zákona a prevádzkovateľov na základe udelených licencií,
poskytovanie telekomunikačných služieb vrátane služieb
miestnych, medzimestských a medzinárodných volaní, služby prenájmu
okruhov, dátových sietí, a rádiokomunikačných
služieb za úhradu, prenos, spracovanie a sprostredkovanie informácií
pre potreby fyzických a právnických osôb.
Vzhľadom na historický vývoj
bola spoločnosť Slovak Telecom, ako jediný podnik, zodpovedná za vybudovanie
a prevádzkovanie verejnej telefónnej siete s priamym prístupom ku koncovým
užívateľom. Na Slovensku žiaden iný podnik nedisponuje takou rozsiahlou
pevnou verejnou telefónnou sieťou ako spoločnosť Slovak Telecom.
Poskytovať služby
nebytovým zákazníkom prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete bez
spoluúčasti spoločnosti Slovak Telecom nie je prakticky možné.
Okrem spoločnosti
Slovak Telecom disponujú oprávnením na poskytovanie verejnej telefónnej služby
prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete v zmysle zákona spoločnosti:
Aliatel Slovakia, s.r.o., BT Slovakia, s.r.o., Dial Telecom, a.s., Energotel,
a.s., eTel Slovensko, s.r.o., GlobalTel Slovakia, s.r.o., GTS Slovakia, s.r.o.,
M.B.C., s.r.o., Nextra s.r.o., Železničné telekomunikácie, Slovanet, a.s.,
U.S. Steel Košice, s.r.o., Option One, s.r.o.
Zmluvy o prepojení
sietí podpísala spoločnosť Slovak Telecom v analyzovanom období so
spoločnosťami: Amtel Slovensko, s.r.o., Dial Telecom,
a.s., eTel Slovensko, s.r.o., GlobalTel, a.s., Nextra, s.r.o., Slovanet, a.s. a
Železničné telekomunikácie.
Z uzatvorených
zmlúv o prepojení vyplýva, že spoločnosť Slovak Telecom umožňuje
svojim nebytovým zákazníkom výber podniku individuálnou voľbou čísla pre
jednotlivé volania až od 01.08.2005.
Úrad
považuje vyššie uvedený dátum za dôležitý z hľadiska vytvorenia
podmienok pre vstup alternatívnych operátorov na trh. Pre rozvoj súťaže a vznik
konkurenčného prostredia bude rozhodujúce, koľkí nebytoví zákazníci a v akom
krátkom čase (účastníci spoločnosti Slovak Telecom) začnú využívať
služby individuálnej voľby čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania
(§ 27 ods. 1 písm. a) zákona).
Ďalší
prínos pre rozvoj súťaže na predmetnom trhu bude mať zavedenie služby
predvoľby čísla vybraného podniku (§ 27 ods. 1 písm. b) zákona) od
01.01.2006 podľa rozhodnutia predsedu úradu č.
93/01/2005 zo dňa 20.10.2005,
ktorým bola spoločnosť Slovak Telecom určená za významný podnik na
maloobchodnom trhu č. 2 a bola jej uložená táto povinnosť.
V sledovanom období spoločnosti poskytujúce verejnú telefónnu službu
prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete nemali priamy prístup ku
koncovým užívateľom spoločnosti Slovak Telecom.
Alternatívni operátori sú
pri poskytnutí služby mestských a
medzimestských odchádzajúcich volaní nebytovým zákazníkom prostredníctvom
pevnej verejnej telefónnej siete závislí od spoločnosti
Slovak Telecom. Uzavretím zmlúv o prepojení
sietí v zmysle § 28 zákona sa
vytvorili len predpoklady pre koncových účastníkov na možnosť výberu
podniku individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé
volania a predvoľbou čísla vybraného podniku.
Vstupom na trh sa však žiaden z vyššie uvedených podnikov okamžite
nestal plnohodnotnou konkurenciou pre spoločnosť Slovak Telecom.
Alternatívni
operátori neposkytovali do 30.06.2005 službu miestnych a medzimestských odchádzajúcich
volaní uskutočnených nebytovými zákazníkmi
prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete. Spoločnosť
Slovak Telecom umožní svojim nebytovým zákazníkom predvoľbu
čísla vybraného podniku s možnosťou zmeniť túto predvoľbu individuálnou
voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania
až od 01.01.2006.
Pri absencii
ostatných podnikov na maloobchodnom trhu č. 5 v sledovanom období
neexistovala žiadna konkurencia a tým ani súťaž.
Úrad
skonštatoval, že samotný vstup alternatívnych operátorov na trh nie je
dostatočnou podmienkou na vytvorenie súťažného a konkurenčného
prostredia, ktoré by bolo zárukou efektívnej súťaže.
Na základe vyššie
uvedených skutočností úrad dospel k záveru, že v zmysle § 16 ods. 2
zákona na maloobchodnom trhu č. 5 nie je efektívna súťaž, nakoľko na
predmetnom trhu v sledovanom období pôsobil len jeden podnik –
spoločnosť Slovak Telecom.
III.
Časť – Záver
Úrad na základe kritérií podľa §16 ods. 4 zákona
dospel k týmto záverom :
a)
spoločnosť Slovak Telecom má 100% podiel na maloobchodnom trhu č. 5,
b) spoločnosť
Slovak Telecom je jediným podnikom
ovládajúcim unikátne zariadenie,
c) existujúca celoplošná elektronická komunikačná sieť vrátane účastníckych
vedení prevádzkovaná spoločnosťou
Slovak Telecom predstavuje technologickú výhodu oproti ostatným spoločnostiam,
d)
vyjednávacia sila zo strany nebytových zákazníkov je vzhľadom na pozíciu
spoločnosti Slovak Telecom na predmetnom trhu obmedzená,
e)
spoločnosť Slovak Telecom má vzhľadom na dlhodobé pôsobenie na trhu
elektronických komunikácií najvýhodnejšiu pozíciu v súvislosti s prístupom
ku zdrojom financovania spomedzi všetkých podnikov poskytujúcich verejnú
telefónnu službu prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete,
f)
spoločnosť Slovak Telecom poskytuje diverzifikované portfólio služieb,
g)
spoločnosť Slovak Telecom dosahuje úspory z rozsahu,
h)
spoločnosť Slovak Telecom dosahuje úspory zo sortimentu,
i)
spoločnosť Slovak Telecom je
vertikálne integrovanou spoločnosťou,
j)
spoločnosť Slovak Telecom má najväčšiu distribučnú sieť spomedzi
všetkých podnikov oprávnených poskytovať verejnú telefónnu službu
prostredníctvom pevnej telefónnej siete,
k)
na maloobchodnom trhu č. 5 existuje
potenciálna konkurencia,
l)
vstup iného podniku na maloobchodný trh č. 5 je ovplyvnený postavením
a správaním spoločnosti Slovak Telecom,
m)
súťaž na maloobchodnom trhu č. 5
neexistuje.
Úrad na základe vykonaného šetrenia a výsledkov
analýzy maloobchodného trhu č. 5 skonštatoval, že v zmysle § 16 ods. 2 zákona
na predmetnom maloobchodnom trhu nie je efektívna súťaž.
Na základe vykonaného šetrenia a výsledkov analýzy
maloobchodného trhu č. 5 úrad skonštatoval, že v zmysle § 16 ods. 3 zákona
má spoločnosť Slovak Telecom na maloobchodnom trhu č. 5 významný vplyv
a také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický
vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od
konkurentov a užívateľov.
1.
Závery analýzy
Úrad
na základe vykonaného šetrenia a výsledkov analýzy maloobchodného trhu č.
5 skonštatoval, že v zmysle § 16 ods. 2 zákona na maloobchodnom trhu č.
5 nie je efektívna súťaž.
Úrad na základe vykonaného šetrenia a výsledkov
analýzy maloobchodného trhu č. 5 skonštatoval, že v zmysle § 16 ods. 3 zákona
má spoločnosť Slovak Telecom na maloobchodnom trhu č. 5 významný vplyv
a také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický
vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od
konkurentov a užívateľov.
Úrad pri analýze maloobchodného trhu č. 5 uviedol
len tie informácie poskytnuté spoločnosťou Slovak Telecom, ktoré neboli
označené ako predmet obchodného tajomstva.
2.
Návrh povinností podľa
§ 18 až 24 a § 27 zákona
Na základe výsledkov analýzy
maloobchodného trhu č. 5 úrad ukladá spoločnosti Slovak Telecom ako významnému
podniku na tomto trhu podľa § 10 ods. 2 zákona tieto povinnosti:
Spoločnosť Slovak Telecom je povinná oznámiť
zvýšenie ceny jednotlivého odchádzajúceho miestneho ako aj medzimestského
volania uskutočneného nebytovými zákazníkmi minimálne 90 dní pred zamýšľanou
zmenou ceny volania, pričom cena miestneho volania po zvýšení ceny musí spĺňať
nasledujúcu podmienku:
-
navrhovaná cena jednotlivého odchádzajúceho miestneho volania uskutočneného
nebytovými zákazníkmi,
-
aktuálna cena jednotlivého odchádzajúceho miestneho volania
uskutočneného nebytovými zákazníkmi,
- úhrnný index
spotrebiteľských cien (základné obdobie december 2000=100,
revidovaný spotrebný kôš z roku 2000) za mesiac predchádzajúci
mesiacu,
v ktorom spoločnosť Slovak Telecom oznámi úradu úmysel zmeniť
cenu volania,
publikovaný Štatistickým úradom Slovenskej republiky,
- úhrnný index spotrebiteľských cien (základné obdobie december 2000=100,
revidovaný spotrebný kôš z roku 2000) za mesiac predchádzajúceho roka
predchádzajúci mesiacu, v ktorom spoločnosť Slovak Telecom oznámi úradu
úmysel zmeniť cenu volania, publikovaný Štatistickým úradom Slovenskej
republiky.
a cena medzimestského
volania musí spĺňať nasledujúcu podmienku:
-
navrhovaná cena jednotlivého odchádzajúceho medzimestského volania
uskutočneného nebytovými zákazníkmi,
-
aktuálna cena jednotlivého odchádzajúceho medzimestského volania
uskutočneného nebytovými zákazníkmi,
- úhrnný index
spotrebiteľských cien (základné obdobie december 2000=100,
revidovaný spotrebný kôš z roku 2000) za mesiac predchádzajúci
mesiacu,
v ktorom spoločnosť Slovak Telecom oznámi úradu úmysel zmeniť
cenu volania,
publikovaný Štatistickým úradom Slovenskej republiky,
- úhrnný index spotrebiteľských cien (základné obdobie december 2000=100,
revidovaný spotrebný kôš z roku 2000) za mesiac predchádzajúceho
roka predchádzajúci mesiacu, v ktorom spoločnosť Slovak Telecom oznámi
úradu úmysel zmeniť cenu volania, publikovaný Štatistickým úradom
Slovenskej republiky.
Minútová
cena jednotlivého odchádzajúceho miestneho volania musí spĺňať nasledujúcu
podmienku:
- minútová cena
jednotlivého odchádzajúceho miestneho volania,
- priemerná minútová miestna cena účtovaná pri službe ST-A1 podľa
platnej referenčnej ponuky na
prepojenie,
- priemerná minútová
miestna cena účtovaná pri službe ST-B1 podľa platnej referenčnej ponuky na
prepojenie,
- náklady spojené s poskytovaním
služby odchádzajúcich miestnych volaní uskutočnených
nebytovými zákazníkmi, ktoré nesúvisia s prepojením,
- primeraná miera návratnosti
vloženého kapitálu alokovaného na služby miestnych odchádzajúcich volaní,
ktorý nesúvisí s prepojením.
Minútová
cena jednotlivého odchádzajúceho medzimestského volania musí spĺňať
nasledujúcu podmienku:
- minútová cena jednotlivého
odchádzajúceho medzimestského volania,
- priemerná minútová cena
za jednoduchý tranzit účtovaná pri službe ST-A1 podľa platnej
referenčnej ponuky na prepojenie,
- priemerná minútová
miestna cena účtovaná pri službe ST-B1 podľa platnej referenčnej ponuky na
prepojenie,
- náklady spojené
s poskytovaním