5G

2_2
 

Čo je to 5G

     „5G“ je označením pre  mobilné siete 5. generácie. 5G siete sú, resp. budú veľmi dôležité pre domácnosti, medicínu, dopravu a priemysel. Podľa Európskej komisie 5G je piata generácia mobilných technológií navrhnutá na podporu rastúceho počtu používateľov, zariadení a rastúceho množstva dát, ktoré budú generovať a zdieľať. 5G siete sú kľúčový stavebný blok pre najnovšie technologické aplikácie a služby, ako je internet vecí (IoT), umelá inteligencia, virtuálna realita a rozšírená realita. 5G prináša ultrarýchle zdieľanie údajov s odozvou v takmer v reálnom čase.


Aké frekvencie sa budú na Slovensku používať

     V prvom rade sú to frekvencie z pásma 700 MHz. Často sa v tejto súvislosti píše, že sú to frekvencie vhodné pre pokrytie vidieka. Okrem toho operátori majú už niekoľko rokov pridelené frekvencie z pásiem 3,4 – 3,8 GHz, ktoré používajú napr. na nomádske LTE siete a začínajú ich používať pre 5G siete. Okrem týchto frekvencií Regulačný úrad do prvého polroka 2022 pridelí frekvencií z frekvenčných pásiem 1500 MHz a 26 GHz (pokiaľ operátori o frekvencie prejavia záujem). Vzhľadom na technologickú neutralitu povolení, operátori môžu na 5G využiť aj ďalšie frekvencie, ktoré v súčasnosti používajú pre 2G, 3G alebo 4G siete.
 

Kto, kedy a ako prideľuje frekvencie

     Frekvencie prideľuje nezávislá regulačná autorita - Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) úspešným účastníkom výberového konania. RÚ určuje podmienky výberového konania vo výzve na predkladanie ponúk do výberového konania, ktorú publikuje vo svojom vestníku, na webovom sídle a oznam v jednom celoštátnom periodiku. Postup RÚ upravuje § 32 a § 33 zákona o elektronických komunikáciách.
     Pred pridelení frekvencií z frekvenčného pásma 700 MHz prebehlo výberové konanie formou elektronickej aukcie. RÚ po skončení výberového konania informoval o jeho výsledkoch a následne úspešným účastníkom výberového konania pridelil frekvencie. RÚ pridelil úspešným účastníkom výberových konaní frekvencie z pásma 3,4 - 3,6 GHz a 3,6 - 3,8 GHz už v rokov 2016 a 2017. Povolenia sú platné do 31.12.2024 resp. do 31.8.2025.
 

Ako sa mohla vyjadriť verejnosť k prideľovaniu frekvencií v pásme 700 MHz

     Výberovému konaniu predchádzala nad rámec povinností verejná diskusia. Regulačný úrad v rámci prípravy výzvy zverejnil dňa 26.08.2019 diskusný dokument, ktorý obsahoval základné podmienky, ktoré zvažoval zahrnúť do podmienok výberových konaní a vo vybraných prípadoch aj návrh ich variantného riešenia. Súčasťou diskusného dokumentu bol súbor otázok adresovaných širokej odbornej a laickej verejnosti ako aj každému, kto má záujem sa jej zúčastniť s cieľom získať názor každého na jednotlivé podmienky výberových konaní vo väzbe na ciele výberových konaní.
     Návrh výzvy bol 19.12.2019 zverejnený na webovom sídle Regulačného úradu s cieľom umožniť dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu výzvy podľa § 10 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. S pripomienkami, ktoré predložili dotknuté osoby, sa úrad podrobne zaoberal a spôsob ich vysporiadania je uvedený v samostatnom dokumente „Vyhodnotenie verejnej konzultácie k Výzve na predloženie ponúk do výberových konaní na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčných pásiem 700 MHz, 900 MHz a 1800 MHz formou elektronickej aukcie“, ktorý Regulačný úrad zverejnil na svojom webovom sídle 25.03.2020. 
 

Prečo Slovenká republika prideľuje frekvencie z pásma 700 MHz pre 5G

     Slovenská republika, resp. RÚ, ako nezávislá regulačná autorita, postupuje podľa ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/899 zo 17. mája 2017 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:32017D0899, ktoré je pre členské štáty Európskej únie záväzné. V prípade neplnenia povinností by Slovenskej republike hrozilo konanie zo strany Európskej komisie.
 

Pribudne v súvislosti s 5G množstvo nových stožiarov?

     Pridelenie nového pásma neznamená, že každý operátor bude stavať nové stožiare. Šírenie signálu v pásme 700 MHz je podobné, ako v prípade frekvencií pôvodne určených pre 2G alebo 4G, t.j. je možné pokryť pomerne veľké územie. Často sa v tejto súvislosti píše, že sú to frekvencie vhodné pre pokrytie vidieka. V prvom rade operátori využijú svoju už vybudovanú sieť stožiarov a takto dosiahnu potrebné pokrytie. V miestach, kde nemajú pokrytie, ale záväzky (t.j. podmienky povolení) ich budú tlačiť k vybudovaniu pokrytia, tam pravdepodobne nebude každý operátor budovať všetko sám, ale operátori budú spolupracovať. Zákon na to vytvára podmienky a podmienky výberového konania ich k tomu motivujú. Už aj v súčasnosti operátori spoločne využívajú stožiare. Inak povedané, neočakáva sa, že každý operátor bude všade budovať svoju sieť a stavať stožiare, bolo by to neekonomické. Očakáva sa určitá miera zákonom povolenej spolupráce medzi operátormi.
 

Kto rozhoduje o umiestnení vysielačov mobilných sietí a povolení telekomunikačných stavieb

     Plánovanie a výstavba mobilných sietí je v kompetencii mobilných operátorov. Telekomunikačné stavby povoľuje miestne príslušný stavebný úrad (obec).
 

Elektromagnetické pole, elektromagnetická vlna alebo žiarenie, rádiový signál

     Keď cez elektrický vodič  preteká elektrický prúd, ktorý neustále v priebehu času mení svoj smer, vytvoria sa okolo vodiča striedavé elektrické a magnetické polia (EMP). Ak sú zmeny smeru veľmi rýchle, napríklad niekoľko miliónovkrát za sekundu, hovoríme o vysokofrekvenčných poliach. Elektrické a magnetické polia sa potom  navzájom skombinujú do striedavých polí. Polia sa môžu od vodiča uvoľniť a šíriť sa priestorom ako elektromagnetická vlna. Hovoríme o elektromagnetickom žiarení. (Svetlo je tiež elektromagnetická vlna. Na rozdiel od svetelných vĺn nemôžeme však vlny šírené v sieťach mobilných rádiokomunikácií vidieť.)
     Tieto vlny však v elektrických vodičoch vyvolávajú prúdy, ktoré môžu by prijaté inými anténami a môžu byť teda používané na prenos správ. Hovoríme o rádiových signáloch. Spomínaný vodič pôsobí ako vysielacia anténa, veľmi dôležitá súčasť fungovania mobilných rádiokomunikácií. V každom mobilnom telefóne je zabudovaná aspoň jedna anténa.
     Pre požadované funkcie mobilného telefónu je potrebný prenos rádiových signálov. Nezáleží na tom, či telefonujete, posielate textové správy alebo obrázky alebo surfujete na internete. Pre uvedené služby  potrebujete mobilné spojenie,  alebo pripojenie do komunikačnej siete cez „Bluetooth alebo Wifi“. Ak sa mobil používa ako „mp3“ prehrávač alebo kamera v lokálnom režime, nie je potrebné vysielať žiadne rádiové signály.
 

Mobilná komunikačná sieť – základné princípy fungovania

     Pre mobilnú komunikáciu je celé územie rozdelené na jednotlivé malé oblasti, takzvané rádiové bunky. Každá z týchto buniek má vlastný vysielač, ktorý sa tiež jednoducho nazýva základňová stanica/BTS. V dôsledku hustoty osídlenia na vidieku sú rádiové bunky veľké a v mestách malé. Pre názornosť bunky sú usporiadané v tvare včelích plástov. Čím viac ľudí uskutočňuje mobilné hovory, tým viac dát vysielajú. Pre kvalitný signál a zdravie neohrozujúce mobilné pripojenie je potrebných viac základňových staníc. Mobilná sieť zahŕňa aj centrálne počítače, ku ktorým sú pripojené jednotlivé základňové stanice .
     Rádiový signál obsahuje správy v šifrovanej forme. Šíri sa ako elektromagnetická vlna z antény mobilného telefónu alebo základňovej stanice v priestore a môže by prijatý inou anténou. Prenos informácií od základňovej stanice do centrálneho počítača sa uskutočňuje cez  tzv. „smerový rádioreléový spoj“ alebo po „pevnom prenosovom médiu“ (napr. optický kábel).
 

Vystavenie elektromagnetickým poliam

     Podľa WHO sú elektromagnetickým poliam (EMP) ľudia vystavení rôznymi cestami každý deň. Na expozícii sa podieľajú rôzne prístroje v domácnostiach, obrazovky počítačov v kanceláriách, bezpečnostné systémy v obchodoch a na letiskách, prenosová energetická sieť, rádiové a televízne vysielače a všetky tieto zdroje prakticky neumožňujú, aby človek nebol pôsobeniu EMP exponovaný. Pre ochranu pred expozíciou človeka EMP sú spracované a prijaté jasné odporúčania. Väčšina z nás je v každodennom živote exponovaná EMP, ktorých hodnoty sú výrazne nižšie ako odporúčané limity.
     Ako súčasť projektu WHO venovaného elektromagnetickým poliam bola vykonaná aj analýza výsledkov publikovaných vedeckých prác. Na základe súčasných poznatkov je možné tvrdiť, že neexistujú dôkazy o zdravotných dôsledkoch expozície elektromagnetickým poliam nízkych hodnôt.

Druhy žiarení
Druhy žiarení. Zdroj: WHO
 

Interaktívna mapa, kde si môžete pozrieť namerané hodnoty elektromagnetického žiarenia vo vašom meste. Všetky hodnoty sú hlboko pod limitom, pri ktorom by mohlo prísť k ohrozeniu zdravia. Do mapy postupne pribudnú hodnoty z celého Slovenska. Mapu nájdete na linku: http://Interaktívna mapa EMP (mindop.sk)

 

Šírenie dezinformácií súvisiacich s 5G sieťami 

     Regulačný úrad sa venuje aj vyvracaniu dezinformácií o 5G. Pokiaľ Vás táto téma zaujíma, tak sledujte stránku Regulačného úradu na Facebooku. Regulačný úrad pri vyvracaní dezinformácií o 5G spolupracuje s policajnou stránkou na Facebooku „Hoaxy a podvody“. Pri vyvracaní dezinformácií sa opiera o oficiálne informácie príslušných autorít, informačnú kampaň Európskej komisie a svoje výstupy podľa potreby konzultuje s odborníkmi z Národného referenčného centra pre neionizujúce žiarenie (Úrad verejného zdravotníctva SR) a z Útvaru vedúceho hygienika rezortu (Ministerstvo dopravy a výstavby SR).
 

Najčastejšie šírené dezinformácie

  1. V diskusiách a na rôznych konšpiračných stránkach sa objavujú „zaručené informácie“, že vysielače mobilných sietí piatej generácie (5G) budú používať veľký výkon. Niektoré zdroje uvádzajú, že 5G budú používať oveľa väčší výkon, ako majú 4G siete.
    Nie je to pravda. Najvyšší povolený vyžiarený výkon pri 5G (v pásme 700 MHz) je rovnaký ako pri 4G (v pásme 800 MHz) a cca len tretinový oproti 3G. Frekvencie z pásma 700 MHz určené pre 5G siete sa doteraz používali pre televízne vysielanie s niekoľkonásobne vyšším výkonom. Oponenti často používajú protiargument, že TV vysielače sú vybudované mimo miest, resp. na koncoch nad mestami, preto z nich nemali obavu. Táto argumentácia sa opiera o fakt, že intenzita elektromagnetického žiarenia klesá vzdialenosťou od vysielača. Na Slovensku sa vysokovýkonové televízne vysielače skutočne nachádzajú mimo miest, ale to ešte neznamená, že tomu tak nie je aj v iných štátoch. V iných členských štátoch Európskej únie sa televízne vysielače nachádzajú aj priamo v mestách, ako príklad môžeme uviesť mestá Praha, Viedeň, Berlín, Paríž...
     
  2. V súvislosti s 5G sa objavili rôzne dezinformácie, že 5G bude „agresívnejšie“ ako napr. 4G, vraj bude silno a nebezpečne žiariť.
    Tvrdenie o silnom a nebezpečnom žiarení 5G sietí nie je pravdivé. Pred spustením každého vysielača mobilného operátora do stálej prevádzky je vysielač spustený do testovacej prevádzky (s rovnakými technickými parametrami, aké budú v stálej prevádzke), počas ktorej musí akreditovaná osoba vykonať merania elektromagnetického (t.j. neionizujúceho) žiarenia a výsledky musia spĺňať podmienky platnej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR. Vyhláška je v súlade s odporúčaním Rady (EÚ) 1999/519/ES o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam. Európska komisia vysvetľuje, že expozičné limity EÚ pre širokú verejnosť sú vždy najmenej 50-krát nižšie, ako naznačujú medzinárodné vedecké dôkazy, že majú akýkoľvek vplyv na zdravie. Potom mobilný operátor predloží výsledky meraní Útvaru vedúceho hygienika rezortu Ministerstva dopravy a výstavby SR. Až následne, keď je všetko v poriadku, môže byť vysielač spustený do stálej prevádzky. Medzinárodná komisia na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) po 7 rokoch testov a analýz dostupných vedeckých poznatkov vydala v marci 2020 nové usmernenia, ktoré potvrdzujú vhodnosť existujúcich limitov pre vystavenie elektromagnetickým poliam s malými úpravami metód merania vo vzťahu k vyšším 5G frekvenciám. ICNIRP je nezávislá nezisková vedecká organizácia založená Medzinárodnou asociáciou ochrany pred žiarením (IRPA), ktorá sa špecializuje na ochranu pred neionizujúcim žiarením. Skupina je uznaná a podporovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
     
  3. V diskusiách pod príspevkami o 5G sieťach sa neustále objavujú vyjadrenia, že 5G siete sú nebezpečné pre vtáky, lebo ich test v Haagu zabil škorce.
    Úhyn vtákov v holandskom Haagu v dôsledku testu 5G siete je dezinformácia. V danom čase na mieste žiadny test 5G siete neprebiehal a pitva vtáčích tiel vykonaná vedcami preukázala silné vnútorné krvácanie v dôsledku nárazu. Telá mŕtvych škorcov z Haagu vyšetrovali vedci z Bioveterinárneho výskumného ústavu univerzity vo Wageningene v strednom Holandsku, ktorého úlohou je študovať zdravotný stav zvierat a jeho dopady na verejné zdravie. Už v decembri 2018 vedci dospeli k záveru, že škorce uhynuli z dôvodu vnútorného krvácania; v dôsledku natrhnutej pečene a lebečnej traumy. Tieto príznaky poukazujú na to, že vtáky bezpochyby obrovskou silou do niečoho narazili - do konárov stromov, do zeme, do seba navzájom. Mohli byť dezorientovaní prítomnosťou dravca, ako je napríklad sova, a náhle spanikáriť. Okrem toho k úhynu vtákov v Haagu nemohlo dôjsť v dôsledku testovania 5G siete. K žiadnemu testovaniu totiž v danej dobe nedošlo. Pred úhynom škorcov prebehol v Haagu v roku 2018 len jediný test siete 5G, ktorý sa konal takmer pol roka pred spomínaným incidentom. Publikované informácie o úhyne vtákov overila agentúra AFP. Zdroj: https://fakty.afp.com/nie-test-siete-5g-nezabil-skorce-v-haagu
     
  4. Medzi 5G sieťami a Covid-19 neexistuje žiadna súvislosť.
    Táto dezinformácia má niekoľko trhlín a bola už dávnejšie vyvrátená. Odborníci a medicínski experti pre agentúru AFP, ktorá overuje publikované informácie a cituje oficiálne zdroje, potvrdili, že technológia 5G nemá žiadnu spojitosť s vypuknutím a šírením vírusových ochorení. Dávno pred vypuknutím pandémie 5G testovali aj iné krajiny, napr. Južná Kórea. COVID-19 sa šíri aj v krajinách, kde 5G ešte nie je. Faktom ostáva, že COVID-19 je kvapôčkový vírus, ktorý sa prenáša kašľom, kýchaním či dotykom kontaminovaného povrchu.
     
  5. Na sociálnych sieťach od februára 2021 kolujú príspevky o ruských lekároch, ktorí údajne zistili, že Covid-19 neexistuje a že ľudia v skutočnosti zomierajú na baktérie aktivované 5G.
    Na takéto ochorenie pritom mala byť dostupná liečba prostredníctvom aspirínu či paracetamolu. Nie je na tom nič pravdy, pre AFP to potvrdilo Ministerstvo zdravotníctva Ruskej federácie. Zdroj: https://fakty.afp.com/ruski-lekari-nezistili-ze-covid-19-je-bakteria-aktivovana-5g-ziarenim-ktora-sa-da-liecit-aspirinom