Rozhodnutie o proteste prokurátora a súvisiace materiály (Telefónica O2)
TELEKOMUNIKAČNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Továrenská 7, P.O. Box 18, 810 06 Bratislava
________________________________________________________________
číslo: 36/01/2007 V Bratislave: 15. marca 2007
ROZHODNUTIE
O PROTESTE PROKURÁTORA
Účastník konania: Telefónica O2 Slovakia s.r.o.
Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava
IČO: 35 848 863
Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 72 ods. 1, 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) a § 27 ods. 1 písm. a), § 26 ods. 3, 5 zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o prokuratúre“) rozhodol v konaní podľa § 24 zákona o prokuratúre a § 69 ods. 2 správneho poriadku o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava číslo Kd 2262/06 – 59 zo dňa 16.1.2007 proti rozhodnutiu odboru správy frekvenčného spektra Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „ úrad“) č. 5701/10/06 zo dňa 25.8.2006, ktorým úrad vydal povolenie pre spoločnosť Telefónica O2 Slovakia s.r.o. na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby a verejných dátových a multimediálnych služieb vo verejnej elektronickej komunikačnej sieti GSM a UMTS takto:
protestu prokurátora sa nevyhovuje.
Odôvodnenie:
Námestník krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava JUDr. René Vanek (ďalej len „ prokurátor“) podal proti rozhodnutiu úradu č. 5701/10/06 zo dňa 25.8.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2006, a ktorým úrad vydal povolenie pre spoločnosť Telefónica O2 Slovakia s.r.o. (ďalej len „držiteľ povolenia“) na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby a verejných dátových a multimediálnych služieb vo verejnej elektronickej komunikačnej sieti GSM a UMTS (ďalej len „ napadnuté rozhodnutie“) protest, o ktorom má úrad rozhodnúť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia protestu. Protest bol úradu doručený 19.1.2007 a je evidovaný na odbore správy frekvenčného spektra pod číslom 314/10/07 a v centrálnom protokole pod číslom 552/2007.
Úrad protestu nevyhovel, preto postupoval podľa § 69 ods. 2 správneho poriadku. Úrad je orgánom verejnej správy, ktorý nemá nadriadený ani dozerajúci orgán, preto podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre predložil protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie predsedovi úradu ako orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni podľa § 72 ods. 1, 3 zákona o elektronických komunikáciách, a to, dňa 15.2.2007.
V proteste prokurátor konštatuje, že postupom, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, boli porušené ust. § 6 ods. 4, § 32 ods. 6, 7, 9, 14, 15 a 21 zákona o elektronických komunikáciách, a preto navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné.
V odôvodnení protestu (str. 2-4) prokurátor popisuje celý priebeh výberového konania až do vydania napadnutého rozhodnutia, a to, od uverejnenia výzvy na predloženie ponúk s citáciou jej niektorých častí, cez vymenovanie členov výberovej komisie predsedom úradu, poskytnutie čestných vyhlásení jednotlivými členmi komisie, zápisničné zaznamenanie podania troch relevantných žiadostí, určenia váhovej hodnoty pre jednotlivé hodnotiace kritériá, ako aj techniky hlasovania s následným určením poradia účastníkov výberového konania.
V ďalšej časti odôvodnenia protestu (str. 4-7) prokurátor cituje jednotlivé ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, týkajúce sa vecnej pôsobnosti úradu ako národného regulátora súvisiace so správou frekvenčného spektra, vydávania individuálnych povolení na používanie frekvencií a výberového konania. Túto časť odôvodnenia protestu prokurátor záveruje vo všeobecnosti konštatovaním, že v postupe, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, sa úrad citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil.
V ďalšej časti odôvodnenia (str. 8-9) prokurátor uvádza námietky, ktoré formulovali v podnetoch na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu – výberového konania, spoločnosti mobilkom austria AG a
B Four, a.s., ako dvaja neúspešní účastníci predmetného výberového konania, pričom použil presnú rétoriku prinajmenšom jedného z nich, ktorá je úradu známa z niekoľkých jeho podaní na úrad (rozklad proti napadnutému rozhodnutiu, návrh na obnovu konania, podnet na preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, rozklad proti rozhodnutiu o zastavení konania s neúspešným účastníkom výberového konania) i zo žaloby na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Predseda úradu po preskúmaní administratívneho spisu viažuceho sa k veci zaujal k jednotlivým námietkam toto stanovisko:
1) Výzva obsahovala diskrimináciu prepojených spoločností, keď v bode 1 písm. e) ukladala výberovej komisii vylúčiť z výberového konania účastníka kapitálovo alebo osobne prepojeného s iným účastníkom výberového konania, pričom kapitálové ani osobné prepojenie nebolo definované, v čom prokurátor vidí porušenie § 6 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého má úrad vykonávať všetky činnosti v súlade s princípmi objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie a odôvodnenosti.
ad 1) Účelom takto formulovanej podmienky malo byť neprepojenie uchádzača so súčasným, či so súčasnými podnikmi pôsobiacimi na trhu poskytovania mobilných služieb tak, aby bola zabezpečená nenarušiteľnosť súťaže v Slovenskej republike práve vstupom tretieho nezávislého mobilného operátora, čo korešponduje s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 5 zo dňa 11. januára 2006 k politike využívania frekvenčného spektra, ktorým vláda odporučila v bode č. 2 predsedovi úradu vyhlásiť do 30.6.2006 výberové konanie na tretieho ( rozumnej od už dvoch existujúcich nezávislého) poskytovateľa GSM a UMTS služieb.
Predseda úradu má za to, že úrad takto formulovanou podmienkou vo výzve nediskriminoval ani potenciálnych žiadateľov o frekvencie a ani žiadneho z troch účastníkov výberového konania, žiaden z nich neutrpel žiadnu ujmu a ani ich rovnosť nebola dotknutá. Ustanovenie § 6 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách úrad neporušil.
2) Výzva obsahovala dobu, na ktorú sa má individuálne povolenie udeliť – 20 rokov, čo je v rozpore s § 32 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách. Doba individuálneho povolenia sa má určiť až v správnom konaní na jeho vydanie a udeliť individuálne povolenie na dobu dlhšiu ako 10 rokov môže úrad len vtedy, ak je to odôvodnené dobou návratnosti investície (§ 32 ods. 21 zákona o elektronických komunikáciách).
ad 2) Podľa § 32 ods. 7 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách úrad vo výzve určí podmienky a zásady na optimálne využitie frekvencií. Určenie doby, na ktorú sa individuálne povolenie udeľuje, je tiež jednou z podmienok na optimálne využitie frekvencií, a preto ju úrad vo výzve ustanovil. Doba, na ktorú úrad individuálne povolenie udeľuje, je garantovaným právom držiteľa povolenia používať pridelené frekvencie na úradom stanovenú dobu, samozrejme, za dodržania všetkých podmienok vyplývajúcich zo zákona a individuálneho povolenia. Úrad pri formulovaní výzvy už dopredu vedel, aké frekvencie a na aký účel chce prideliť, to znamená, že vedel aj to, že pôjde o náročnú investičnú akciu a ako regulátor zvážil dobu, na ktorú frekvencie pridelí, už vopred, s poukázaním práve na § 32 ods. 21 tretia veta zákona o elektronických komunikáciách, a túto skutočnosť práve pre zachovanie transparentnosti, odôvodnenosti a rovnosti podmienok pre všetkých potenciálnych žiadateľov zverejnil už vo výzve.
Nejde o taký prípad, ak by žiadateľ žiadal prideliť ním požadované frekvencie na dlhšiu dobu ako na obdobie 10 rokov a z tohto dôvodu by svoju žiadosť odôvodňoval dobou návratnosti investícií, čo by preukazoval v rámci správneho konania dôvodnými podkladmi či dokladmi, ako dôkaznými prostriedkami, s ktorými by sa musel úrad v správnom konaní vysporiadať a náležite ich aj odôvodniť.
Predseda úradu má za to, že úrad nekonal v rozpore § 32 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách.
3) Výzva obsahovala náležitosti žiadosti o pridelenie frekvencií, žiadosť však nie je podkladom do výberového konania, ale je to podanie v správnom konaní. Výzva okrem toho určovala aj termín, do ktorého sa musí žiadosť spolu s ponukou predložiť. To je tiež v rozpore s § 32 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách. Vo výzve bolo určené, že výberová komisia vylúči z výberového konania účastníka v prípade, že účastník nesplní ktorúkoľvek požiadavku na formu a rozsah žiadosti a ponuky podľa tejto výzvy. To je v rozpore s § 32 ods. 15 zákona o elektronických komunikáciách, pretože vylúčiť účastníka z výberového konania je možné len vtedy, ak ponuka nespĺňa požiadavky uvedené vo výzve.
ad 3) Zákon o elektronických komunikáciách v ustanoveniach týkajúcich sa výberového konania pracuje aj s pojmom žiadosť aj s pojmom ponuka (§ 37 ods. 6 až 9, 12 až 15, 17). Z týchto ustanovení zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že z terminologického i obsahového hľadiska ide o identické pojmy, pretože na základe výzvy uchádzač o pridelenie frekvencií musí podať žiadosť, a ak chce v konkurencii podaných žiadostí uspieť, vo svojej žiadosti ponúka podľa neho čo najlepšie podmienky alebo záväzky pre vybudovanie siete a poskytovanie služieb, ktoré sa mu, v konečnom dôsledku, premietnu ako záväzné do vydaného povolenia podľa § 32 ods. 19 písm. f) zákona o elektronických komunikáciách. Konanie o pridelení vyhlásených frekvencií začína na návrh žiadateľa, ako reakcie splnenia podmienok vo výzve, podaním žiadosti s ponukou, a to, v jednom termíne a v jednej zalepenej obálke. S poukázaním na § 32 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách jednoznačne vyplýva, že termín, do ktorého môžu potenciálni uchádzači podať svoju žiadosť - ponuku, musí byť vo výzve určený a musí byť nespochybniteľný, pretože, ak bude žiadosť – ponuka, podaná po uplynutí určeného termínu, úrad na ňu neprihliada a vráti ju predkladateľovi – žiadateľovi, neotvorenú. Na určenie presného termínu vo výzve sa viaže aj ďalšia podmienka, ktorú úrad, ale i žiadateľ, musí rešpektovať, a to, že po uplynutí určeného termínu nemožno ponuku doplniť ani zmeniť.
Samozrejme, že konanie vo veci pridelenia frekvencií je správne konanie, začína sa podaním návrhu – žiadosti, účastníka konania, o ktorej musí úrad rozhodnúť v správnom konaní (porovnaj § 18 správneho poriadku v spojení s § 72 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách). Výberové konanie je konanie sui generis a podľa § 72 ods. 2 písm. f) zákona o elektronických komunikáciách sa správny poriadok naň nevzťahuje, a preto, alebo aj preto, úrad podľa § 32 ods. 6 posledná veta zákona o elektronických komunikáciách správne konanie počas výberového konania preruší a pokračuje v ňom až po vyhodnotení ponúk a určení poradia účastníkov výberovou komisiou, pričom je úrad pri prideľovaní frekvencií viazaný poradím určeným výberovou komisiou (§ 32 ods. 14 zákona o elektronických komunikáciách). Po ukončení výberového konania úrad v správnom konaní pokračuje podľa § 32 ods. 15 zákona o elektronických komunikáciách tak, že úspešnému účastníkovi vydá povolenie (v našom prípade to bol držiteľ povolenia) a s neúspešnými účastníkmi správne konania o ich žiadostiach zastaví (v našom prípade to boli spoločnosti mobilkom austria AG a
B Four, a.s.).
Komisia nevylúčila z výberového konania žiadneho z troch uchádzačov, lebo ich žiadosti spĺňali požiadavky úradu vo výzve uvedené a ich ponuky komisia podrobila hodnoteniu podľa hodnotiacich kritérií.
Aj v tomto prípade úrad i výberová komisia postupovali v súlade so zákonom.
4) Výzva neobsahovala váhy jednotlivých hodnotiacich kritérií, tie boli určené až 25.7.2006 na pracovnom rokovaní výberovej komisie. Úrad tak neuviedol, čo je pre neho pri udeľovaní frekvencií najpodstatnejšie a výberovej komisii tým bol ponechaný neprimerane široký priestor na úvahu, navyše po oboznámení sa s obsahom jednotlivých ponúk, čo je v rozpore s § 6 ods. 4 a § 32 ods. 7, 14 zákona o elektronických komunikáciách.
ad 4) Zákon o elektronických komunikáciách v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá, že vo výzve určeným hodnotiacim kritériám musia byť priradené aj ich „váhy“. Ak by úrad určil váhy kritérií vo výzve, mohol by byť naopak jeho postup napadnutý práve z dôvodu, že výzva obsahuje i váhy hodnotiacich kritérií, napriek tomu, že to zákon v žiadnom z jeho ustanovení neurčuje.
Váhy hodnotiacich kritérií úrad neurčuje vo výzve kontinuálne od 8.4.2005 do súčasnosti. V priebehu tohoto času úrad vyhlásil 29 výberových konaní (porovnaj vestníky úradu, v ktorých sú všetky výzvy uverejnené).
Váhy hodnotiacich kritérií neurčovala komisia, ale ich určil úrad a dal ich k dispozícii výberovej komisii pred otvorením obálok.
Nastavenie váhových kritérií, ktoré by boli uchádzačom vopred známe, by mohlo viesť k nereálnym záväzkom zo strany uchádzačov, ktoré by prezentovali vo svojich ponukách, a tým, v konečnom dôsledku, k možnému zrušeniu povolenia pre ich nesplnenie s negatívnym dopadom na trh poskytovania mobilných služieb a jeho účastníkov.
Dôležité je však v tejto súvislosti uviesť, že práve pre zachovanie princípu transparentnosti a objektívnosti, úrad ešte pred konečným termínom zaslania žiadostí odpovedal na konkrétne dopyty potenciálnych uchádzačov, a to, dňa 6.7.2006 zaslal otázky a odpovede všetkým uchádzačom, ktorí úrad oslovili. Išlo o konkrétne otázky a konkrétne odpovede, v rámci ktorých, okrem iného, úrad verejne prezentoval i to, na aké kritérium bude komisia pri hodnotení klásť najväčší dôraz pri výbere 3. mobilného operátora, i keď bez konkrétneho zverejnenia váh jednotlivých kritérií, čo tiež bolo predmetom uvedených odpovedí zo strany úradu.
Predseda úradu opäť konštatuje, že ani úrad, ani komisia zákon neporušili.
5) Úrad po začatí výberového konania neprerušil konanie o žiadostiach tak, ako mu to ukladá § 32 ods. 6 zákona o elektronických komunikáciách.
ad 5) Neprerušenie konania o žiadostiach počas výberového konania nemalo žiaden vplyv na vecné posúdenie žiadostí vo výberovom konaní, určenie poradia výberovou komisiou a vydanie povolenia pre víťaza a následné zastavenie správnych konaní s ďalšími účastníkmi výberového konania a tak isto neboli dotknuté žiadnym spôsobom procesné práva ani jedného zo žiadateľov.
6) U jedného z členov výberovej komisie, Patrika Krauspe, možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti a túto pochybnosť nevyvrátilo ani jeho čestné vyhlásenie (§ 32 ods. 10 zákona o elektronických komunikáciách). Tým zároveň je spochybnený výsledok hlasovania výberovej komisie ako celku o poradí účastníkov výberového konania.
ad 6) K podrobným námietkam, ktoré prokurátor uvádza, a ktoré sa týkajú predpojatosti člena výberovej komisie treba konštatovať, že ide len o absolútne účelové a vykonštruované námietky. Pri akomkoľvek zložení výberovej komisie by bolo možné zo strany ktoréhokoľvek účastníka výberového konania mať akúkoľvek pochybnosť o ktoromkoľvek členovi výberovej komisie a túto kedykoľvek namietať, a tak znefunkčniť jej činnosť. Svoju spôsobilosť byť členom výberovej komisie deklaruje každý jeden jej člen čestným vyhlásením, že v jeho prípade niet zákonnej prekážky, aby bol výberovým komisárom. Úrad nemá možnosť inštitút čestného vyhlásenia spochybňovať. Zákon tu predpokladá u člena výberovej komisie nielen odbornú spôsobilosť, ale i jeho morálny kredit. Nie je na úrade, aby vopred tieto otázky skúmal, práve naopak, bremeno zodpovednosti je na príslušnom členovi komisie, ktorý kedykoľvek, i v priebehu výberového konania, je povinný bezodkladne upovedomiť predsedu úradu o prekážkach byť členom komisie podľa § 32 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách.
Konštatovanie prokurátora o spochybnení výsledku hlasovania komisie ako celku je nesprávne a ničím nepodložené, pretože správa o priebehu a výsledku výberového konania neobsahuje hlasovanie jednotlivých komisárov, ale určuje sumárne celkové poradie účastníkov výberového konania tak, ako to ustanovuje zákon podľa § 32 ods. 15 druhá veta zákona o elektronických komunikáciách.
7) Zákon o elektronických komunikáciách po začatí výberového konania, okrem prípadu uvedeného v § 32 ods. 10, predsedovi úradu neumožňuje meniť zloženie výberovej komisie alebo počet jej členov. Zákon mu umožňuje len zriadiť výberovú komisiu (§ 32 ods. 9 prvá veta zákona o elektronických komunikáciách) a týmto jednorazovým úkonom sa právomoc predsedu úradu vo vzťahu k výberovej komisii končí. Dodatočné vymenovanie ďalších členov v tomto konkrétnom prípade je v rozpore s § 6 ods. 4 a § 32 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách.
ad 7) Zákon neustanovuje ani presný čas menovania jednotlivých členov výberovej komisie ani ich presný počet. To, že úrad z minimálneho počtu piatich členov rozšíril komisiu na deväť členov, a to ešte pred jej prvým zasadnutím, je právne irelevantné. Dôležité je, že komisia bola kreovaná pred otvorením obálok. Väčší počet členov výberovej komisie vedie (i keď to nemusí byť pravidlom), práve naopak, k väčšej objektívnosti pri hodnotení ponúk a určení poradia účastníkov výberového konania.
Predseda úradu ani v tomto prípade nevidí rozpor so zákonom.
8) Rovnako v rozpore s § 6 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách je aj to, že úrad doposiaľ oficiálne nezverejnil mená členov výberovej komisie. Komisia sa na svojom prvom pracovnom zasadnutí dňa 17.7.2006 uzniesla, že nesúhlasí so zverejnením mien jej členov.
ad 8) Povinnosť úradu zverejniť mená členov výberovej komisie zákon explicitne neukladá a nemožno ju subsumovať ani pod ustanovenie § 6 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, pretože nešlo o rozhodnutie úradu, ktoré by bolo v rozpore s princípom objektívnosti a transparentnosti, ako to namieta prokurátor. Úrad rešpektoval rozhodnutie komisie, a to, napr. aj z dôvodu možného ovplyvňovania jej jednotlivých členov v priebehu výberového konania, čo je, i zo strany úradu, neželateľné. Úrad doteraz nezverejňoval mená členov žiadnej z výberových komisií a takýto postup úradu nie je v rozpore s § 6 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách.
Rozhodnutiu komisie nezverejniť mená jej členov korešponduje aj zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov.
9) Napadnuté rozhodnutie v časti výroku o platnosti povolenia na 20 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti nie je odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku.
ad 9) S poukázaním na vyjadrenie k námietke k bodu 2) predseda úradu považuje za nevyhnutné ešte raz zdôrazniť, že vzhľadom na predmet a účel výberového konania, ktorým bol výber 3. mobilného operátora na slovenskom trhu, úrad musel mať vopred jasnú náročnosť investícií, a teda i dobu ich návratnosti, keď už vo výzve deklaroval dobu, na ktorú udelí individuálne povolenie. S touto dobou boli všetci žiadatelia vopred oboznámení a uzrozumení nielen vo výzve, ale aj (ako už je vyššie uvedené k bodu 4)),
v rámci konkrétnych odpovedí úradu zaslaných dňa 6.7.2006 všetkým potenciálnym uchádzačom. Navyše, predmetom týchto odpovedí bolo aj vyjadrenie úradu o možnosti požiadať o pridelenie frekvencií na kratšiu dobu ako 20 rokov s uvedením tejto požiadavky v žiadosti.
Úradom deklarovaná doba udelenia povolenia na 20 rokov je rovnaká, ako u predchádzajúcich povolení pre mobilných operátorov už na slovenskom trhu pôsobiacich, čo je v súlade s princípom transparentnosti, odôvodnenosti, objektívnosti a rovnosti podmienok na tomto trhu. Dobu udelenia povolenia zverejnenú vo výzve úrad určil aj vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti i vzhľadom k tomu, že nik zo žiadateľov (čiže ani držiteľ povolenia) nepožadoval prideliť predmetné frekvencie na dobu inú, úrad nepovažoval za potrebné dobu pridelenia frekvencií explicitne odôvodňovať.
Úrad sa však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal požiadavkou víťaza výberového konania (držiteľa povolenia), ktorú uplatnil v rámci správneho konania pred vydaním rozhodnutia s poukázaním na § 33 ods. 2 správneho poriadku. Tejto požiadavke úrad nevyhovel, čo v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (pozri druhý odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
I v tomto prípade predseda úradu konštatuje, že zákon porušený nebol.
Svoje námietky záveruje prokurátor tak, že pre porušenie § 6 ods. 4, § 32 ods. 6, 7, 9, 14, 15 a 21 zákona o elektronických komunikáciách v postupe, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné.
Podľa názoru predsedu úradu jedinou dôvodnou námietkou prokurátora k postupu úradu pred vydaním rozhodnutia je, že úrad neprerušil konania o pridelenie frekvencií počas výberového konania. Prerušenie konania má však vplyv len na plynutie lehôt. Žiadnym spôsobom táto skutočnosť neohrozila ani neobmedzila procesné práva účastníkov a nemala vplyv ani na vecné posúdenie ich žiadostí vo výberovom konaní.
Prokurátor svojím protestom napadá len nesúlad postupu úradu a výberovej komisie so zákonom pred vydaním napadnutého rozhodnutia. To však nestačí, aby prokurátor v petite protestu navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať protest len proti
a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy,
b) opatreniu, c) alebo rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak prokurátor podá protest proti rozhodnutiu, je povinný v proteste uviesť presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaným rozhodnutím porušený (§ 22 ods. 2 písm. h) zákona o prokuratúre). Podľa názoru predsedu úradu prokurátor na základe týchto ustanovení nemôže napadnúť protestom postup správneho orgánu Prokurátor sa pri podaní protestu neriadil predmetnými ustanoveniami, jeho postup je nesprávny a protest proti napadnutému rozhodnutiu je nedôvodný.
Napriek tomu sa predseda úradu podrobne zaoberal námietkami prokurátora vznesenými k postupu úradu pred vydaním napadnutého rozhodnutia i samotným napadnutým rozhodnutím tak, ako to v konaní o proteste prokurátora ustanovuje § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky obsahové i formálne náležitosti podľa § 47 ods. 1 až 5 správneho poriadku a § 32 ods. 19 zákona o elektronických komunikáciách. Do výroku úrad zakotvil tie práva a povinnosti pre držiteľa povolenia, ktoré jednoznačne určil vo výzve na výberové konanie, a ktoré by boli obsahom výroku aj pre iného držiteľa povolenia – iného víťaza výberového konania. Navyše držiteľovi povolenia úrad určil vo výroku podľa § 32 ods. 19 písm. f) zákona o elektronických komunikáciách aj ďalšie povinnosti, ktoré ponúkol vo svojej žiadosti a prevzal ich na seba ako záväzky s určením lehoty na plnenie, a to, od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v lehote šiestich mesiacov uviesť vlastnú sieť GSM do prevádzky, v lehote 12 mesiacov uviesť vlastnú sieť UMTS do prevádzky, v lehote 12 mesiacov uviesť do prevádzky aspoň 400 vlastných základňových staníc a v lehote 24 mesiacov uviesť do prevádzky aspoň 800 základňových staníc.
Požiadavku navyše, ktorú držiteľ povolenia vzniesol pred vydaním napadnutého rozhodnutia – možnosť využiť frekvencie vo frekvenčnom pásme 28/29 GHz i pre sieť v inom štandarde, pokiaľ to bude v súlade s platnými medzinárodnými odporúčaniami úrad neakceptoval, čo aj náležite odôvodnil (ako je už vyššie uvedené k bodu 9)).
Jediná námietka, ktorú prokurátor vzniesol k samotnému napadnutému rozhodnutiu – doba udelenia povolenia na 20 rokov, a ktorá, podľa prokurátora, nie je odôvodnená v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku (bližšie pozri k bodu 9)) je v tomto prípade irelevantná a nezakladá nepreskúmateľnosť, či dokonca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Držiteľ povolenia, ako jediný adresát práv a povinností vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia, bol i je s nimi uzrozumený, pretože proti napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal.
Vzhľadom na všetky právne skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí predseda úradu konštatuje, že napadnutým rozhodnutím zákon porušený nebol a že rozhodnutie je vydané v súlade s § 46 správneho poriadku i s ďalšími príslušnými ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách. Preto, ako je uvedené vo výroku tohoto rozhodnutia, protestu prokurátora nevyhovel.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu môže účastník konania podať rozklad do 15 dní odo dňa jeho doručenia predsedovi úradu.
Mgr. Branislav Máčaj
predseda Telekomunikačného úradu SR
Toto rozhodnutie sa doručuje:
1) právnemu zástupcovi účastníka konania Martinovi Magálovi, advokátovi, Allen Overy Bratislava, s.r.o., Mostová 2, 811 06 Bratislava
2) prokurátorovi JUDr. René Vanekovi, námestníkovi krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava
