Rozhodnutie o rozklade (maloobchodný trh č. 1)

O Z N Á M E N I E

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky
 
Oznámenie o výsledkoch II. kola analýzy maloobchodného trhu č. 1

Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako orgán štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorý podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona vykonáva reguláciu elektronických komunikácií


podnikom oprávneným poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu v oblasti elektronických komunikácií, že ukončil analýzu maloobchodného trhu č. 1 – pripojenie bytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete, ktorou je služba bytovým zákazníkom spočívajúca v možnosti zriadenia prístupu k pevnej verejnej telefónnej sieti a sprístupnení verejnej telefónnej služby podľa § 16 ods. 1 zákona a zároveň podľa § 10 ods. 4 zákona ukončil konzultácie so záverom

ponechať v platnosti povinnosti uložené spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ako významnému podniku na predmetnom maloobchodnom trhu, rozhodnutiami č. 529/14/2005 zo dňa 13.07.2005 a č. 92/01/2005 zo dňa 20.10.2005, ktoré nadobudli účinnosť 28.10.2005.
 
Na základe analýzy úrad zistil, že:

• na maloobchodnom trhu č. 1 neexistuje efektívna súťaž a spoločnosť Slovak Telekom, a.s. má podľa § 16 ods. 3 zákona významný vplyv a také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov,
• na trhu okrem spoločnosti Slovak Telekom, a.s. pôsobia alternatívni operátori, ktorí podpísali zmluvu o prepojení sietí s významným podnikom,
• opatrenia a povinnosti uložené podniku s významným vplyvom na trhu v rámci I. kola analýz sa pre krátkosť času ich pôsobenia v plnej miere neprejavili a zatiaľ nevytvorili podmienky pre rozvoj efektívnej súťaže a preto sa úrad rozhodol v súlade s § 17 ods. 1 zákona existujúce povinnosti uložené spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ponechať v platnosti.

  V Bratislave 20.02.2008

• Rozhodnutie TÚ SR (rozhodnutie 1. stupňa č. 529/14/2005)

 

 
 
Účastník konania: Slovak Telecom, a. s., Námestie slobody 6, 817 62  Bratislava, IČO: 35763469

    Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) v konaní o rozklade účastníka konania proti prvostupňovému rozhodnutiu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, odbor ekonomickej regulácie (ďalej len „úrad“) č. rozhodnutia 529/14/2005 zo dňa 13. júla 2005 vo veci určenia významného podniku na maloobchodnom relevantnom trhu poskytovania pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete, ktorý je definovaný ako poskytovanie služby  bytovým zákazníkom spočívajúce v zriadení prístupu k pevnej verejnej telefónnej sieti a sprístupnení verejnej telefónnej služby (ďalej len „maloobchodný trh č. 1“), ktorým úrad určil spoločnosť Slovak Telecom, a. s., Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava, IČO: 35763469 podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách za významný podnik na relevantnom maloobchodnom trhu č. 1 a uložil mu povinnosti podľa § 23 a § 27 zákona o elektronických komunikáciách, rozhodol podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku na základe návrhu ním zriadenej  osobitnej komisie nasledovne:

rozhodnutie úradu č. 529/14/2005 zo dňa 13. júla 2005 sa mení v bode 2. a v bode 3. výroku. 

Bod 2. výroku po vykonanej zmene znie takto:

  „2. spoločnosť ST ako významný podnik na maloobchodnom trhu č.1 nesmie pri poskytovaní služby pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete podľa § 23 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách:

    a)    odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia nenáležito uprednostňovať určitú skupinu bytových zákazníkov,
    b)    od 01.01.2006 bezdôvodne a neoprávnene viazať poskytovanie elektronických komunikačných služieb bytovým zákazníkom na poskytovanie služby pripojenia do pevnej verejnej telefónnej siete ani bezdôvodne a neoprávnene viazať poskytovanie služby pripojenia do pevnej verejnej telefónnej siete na poskytovanie  inej elektronickej komunikačnej služby,“

Bod 3. výroku po vykonanej zmene znie takto:
 
„3. spoločnosť ST ako významný podnik na maloobchodnom trhu č. 1 je povinná najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia umožniť podľa § 27 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách svojim bytovým zákazníkom uskutočňujúcim volania zo všetkých prístupových liniek s výnimkou voliteľného volacieho programu „ST Mini“ a „Zvýhodneného voliteľného volacieho programu“ podľa Tarify ST, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby VTS - časť B, účinnej od 01.07.2005, podľa ich výberu prístup k  službám ktoréhokoľvek prepojeného podniku poskytujúceho verejne dostupné telefónne služby, a to:

a)      individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania  a
b)      predvoľbou čísla vybraného podniku s  možnosťou zmeniť túto predvoľbu individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania.“

Bod 1. výroku zostáva nezmenený.

Odôvodnenie:

Úrad je povinný podľa § 15 zákona o elektronických komunikáciách určiť relevantné trhy v oblasti elektronických komunikácií na základe Európskou komisiou(ďalej „EK“) odporúčaného zoznamu relevantných trhov v súlade s princípmi zabezpečenia konkurenčného prostredia a s prihliadnutím na špecifické národné podmienky, najmä geografické. Úrad vydal dňa 28.01.2004 rozhodnutie, ktorým určil zoznam relevantných trhov. Toto rozhodnutie bolo vyhlásené v Zbierke zákonov pod č. 57/2004. V oblasti elektronických komunikácií je jedným z relevantných trhov maloobchodný trh č. 1, ktorý je definovaný ako poskytovanie služby  bytovým zákazníkom spočívajúce v zriadení prístupu k pevnej verejnej telefónnej sieti a sprístupnení verejnej telefónnej služby.

    Úrad je podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách povinný analyzovať relevantné trhy. Cieľom analýzy je zistiť, či je na predmetnom relevantnom trhu efektívna súťaž. Z geografického hľadiska je na účely analýzy relevantným trhom územie Slovenskej republiky. Efektívnou súťažou sa podľa § 16 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv. Počnúc dňom 21. 05. 2004 začal úrad analýzu maloobchodného relevantného trhu vyžiadaním si informácií od spoločnosti ST. Ďalej si vyžiadal údaje aj od podnikov eTel Slovensko s.r.o., GlobalTel Slovakia s.r.o., GTS Slovakia s.r.o., Aliatel Slovakia, s.r.o., Dial Telecom, a.s., Nextra s.r.o., GlobalTel, a.s. a Option One s.r.o. V rámci vykonávania analýzy úrad viackrát konzultoval priebežné výsledky so spoločnosťou ST podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách.  Závery analýzy maloobchodného relevantného trhu č. 1 úrad zverejnil na svojej internetovej stránke a predložil EK. EK v liste zo dňa 4.5.2005 zaslala úradu svoje pripomienky, ktoré úrad zohľadnil v ďalšom konaní. Dňom 20.5.2005, kedy bol doručený list spoločnosti ST, sa začalo správne konanie o určení významného podniku na maloobchodnom trhu č. 1 a uloženia povinností podľa zákona o elektronických komunikáciách.

     Úrad vydal dňa 13. júla 2005 rozhodnutie č. 529/14/2005, ktorým podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách na základe analýzy a po skončených konzultáciách určil, že spoločnosť ST, má podľa § 16 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách
na maloobchodnom trhu č. 1 také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži
a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od ostatných konkurentov a koncových užívateľov, a je teda významným podnikom na maloobchodnom trhu č. 1. V rozhodnutí o určení spoločnosti ST za významný podnik jej zároveň určil  povinnosti podľa § 23 ods. 1a § 27 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.

 Dňa 28. júla 2005 bol úradu doručený rozklad spoločnosti ST, ktorý bol podaný v zákonom určenej lehote. V podanom rozklade spoločnosť ST uviedla tieto námietky:

    1.    Protiprávnosť výroku rozhodnutia
   
    Povinnosti uložené v časti 2 výroku sú uložené protiprávne, nakoľko nie sú naplnené aj ďalšie predpoklady na ich uloženie, uvedené v zákone o elektronických komunikáciách. Musia byť splnené dva predpoklady podľa tohto ustanovenia:

a)     musí ísť o trhy verejnej telefónnej služby pre koncových užívateľov (teda úrad môže uložiť povinnosti podľa § 23 len tomu podniku, ktorý na takýchto trhoch pôsobí); a zároveň
b)     povinnosti uložené podľa § 18 až 22 a § 27 nezabezpečujú účel podľa § 1 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách

    Predmetom služby poskytovanej na maloobchodnom trhu č. 1 je pripojenie bytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete, čiže faktické zriadenie fyzického prístupu bytového zákazníka k pevnej verejnej telefónnej sieti ST, a zároveň zriadenie tohto prístupu v „prevádzkyschopnej“ forme. Služba pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete (ďalej „VTS“) nie je elektronickou komunikačnou službou definovanou § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko nespočíva v prenose signálov v sieti, ale len v umožnení prístupu k VTS a jej sprístupnení tak, aby prostredníctvom nej mohli byť poskytované elektronické komunikačné služby (tzn. aj VTS). Samotné poskytovanie VTS – zmyslom ktorej je umožniť uskutočňovanie a príjem volaní – je pri maloobchodných trhoch u bytových zákazníkov predmetom relevantných trhov č. 3 a 4. Z uvedeného vyplýva, že maloobchodný trh č. 1 nie je trhom verejnej telefónnej služby.

    2.  Neurčitosť výroku rozhodnutia
   
    Úrad v bode 2a) výroku napadnutého rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 23 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o elektronických komunikáciách bez odôvodnenia, v čom konkrétne spočíva zákaz nenáležito uprednostňovať určitú skupinu bytových zákazníkov.
    Z odôvodnenia nie je zrejmé, čo predstavuje v prípade poskytovania služby pripojenia k VTS nenáležité uprednostňovanie určitých skupín zákazníkov. Podľa názoru účastníka konania je túto povinnosť možné spojiť aj so zákazom viazania služieb podľa písm. b) časti 2 výroku rozhodnutia, kde sa zakazuje bezdôvodné a neoprávnené viazanie služieb.
V záujme dosiahnutia zrozumiteľnosti zákazu nenáležitého uprednostňovania určitej skupiny užívateľov by sa mala formulovať v súlade s vymedzením zákazu diskriminácie podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Časť 2 b) výroku rozhodnutia je naformulovaná nezrozumiteľne. Povinnosť uvedená v tomto bode výroku rozhodnutia je však definovaná tak, akoby ostatné modifikácie viazania elektronických komunikačných služieb pri ich komerčnom poskytovaní boli bezdôvodné a neoprávnené. Účastník konania sa domnieva, že takáto formulácia je v rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách, a je aj vecne nesprávna, nakoľko ide len o uvedenie jedného z príkladov, pri ktorých je viazanie dôvodné a oprávnené.

    Úrad nemôže dopredu prejudikovať, že viazanie všetkých ostatných služieb je bezdôvodné a neoprávnené, nakoľko pre záver o odôvodnenosti a oprávnenosti viazania služieb zo strany podniku s významným vplyvom môže byť odôvodnený aj pri iných službách. Nie je možné dopredu ex ante označiť všeobecne každé iné viazanie služieb za bezdôvodné a neoprávnené, pretože takýto postup nemá oporu v žiadnom hmotnoprávnom ustanovení.

    Účastník konania upozorňuje na skutočnosť, že vymedzenie oprávnenosti viazania služieb je možné v slovenskom právnom poriadku odvodiť zo zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o OHS“), ktorý v § 8 ods. 2 písm. d) výslovne zakazuje podnikateľovi v dominantnom postavení na relevantnom trhu viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy. Ďalším predpisom upravujúcim zákaz neoprávneného viazania služieb je zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
 
    3. Nesplnenie zákonných náležitostí rozhodnutia.

    V časti 2 výroku napadnutého rozhodnutia chýba stanovenie lehoty na plnenie tejto povinnosti. Lehota určená správnym orgánom by mala odrážať reálne možnosti podniku na jej plnenie, aby nemohlo dôjsť k prípadu, že ST ani pri najlepšej vôli nebude môcť v stanovenej lehote povinnosť splniť.

    Uvedené odôvodnenie úradu neobsahuje žiadny zákonný dôvod pre uloženie povinnosti podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách. Skutočnosť, že uloženie akejkoľvek povinnosti na veľkoobchodnom trhu, okrem veľkoobchodného trhu č. 4, nemá žiaden dopad na vytvorenie konkurenčného prostredia na maloobchodných trhoch č. 1 a 2, neznamená, že povinnosti uložené na veľkoobchodnom trhu č. 4 nie sú dostatočné pre zabezpečenie účelu podľa § 1 ods. 2 Zákona. Okrem toho povinnosť podľa § 27 sa neukladá na veľkoobchodných trhoch, ale práve na trhoch 1 a 2. Úrad sa vôbec nezoberal tým, prečo uloženie povinnosti podľa § 27 nie je dostatočné na zabezpečenie účelu podľa § 1 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Z uvedených skutočností vyplýva, že rozhodnutie je v tomto bode nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Už v inom správnom konaní úrad vyňal volania na negeografické čísla s výnimkou verejných mobilných telefónnych sietí, spod povinnosti výberu podniku, preto by mal postupovať v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím. Umožnenie výberu podniku individuálnou voľbou a predvoľbou na negeografické čísla by neúmerne a celkom zbytočne zvyšovalo náklady na uskutočnenie týchto volaní a dosiahol by sa opačný efekt, než aký sleduje uloženie uvedenej povinnosti.

    4. Odstránenie pochybností o splnení zákonnej podmienky pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.
   
    Predmetné rozhodnutie mal úrad vydať po ukončení konzultácií podľa § 10. Podľa
§ 10 ods. 7 mal úrad zverejniť výsledky konzultácií. Až zverejnenie je ukončenie konzultačného procesu. Vyjadrenie úradu o tom, že vykonal všetky potrebné kroky, ktoré mu zákon v súvislosti s konzultáciami podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách ukladá, neznamenajú, že bol splnený predpoklad stanovený § 10 ods. 7.

    Na základe uvedených skutočností účastník konania žiadal, aby predseda úradu rozhodnutie zrušil, nakoľko nebolo preukázané splnenie zákonných dôvodov na jeho vydanie. 

K námietkam a tvrdeniam spoločnosti ST uvedeným v rozklade je potrebné uviesť:

K bodu č. 1 rozkladu:

    Bytového zákazníka môžeme vymedziť ako fyzickú osobu – koncového užívateľa, ktorý používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje iným fyzickým či právnickým osobám a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Podľa zákona o elektronických komunikáciách pojmy koncový užívateľ, užívateľ a účastník alternujú, pričom účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení. Zriadenie prístupu k verejnej telefónnej sieti a následné sprístupnenie verejnej telefónnej služby logicky nie je možné oddeliť od jej samotného poskytovania. Ak spoločnosť ST zriadi koncovému užívateľovi prístup do verejnej telefónnej siete a následne mu sprístupní akýkoľvek druh verejnej telefónnej služby znamená to, že mu na požiadanie vytvorí nielen účastnícke vedenie, ale mu aj pridelením vlastného účastníckeho telefónneho čísla vytvorí podmienky napríklad na uskutočnenie a príjem miestnych, medzimestských a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam alebo iných elektronických komunikačných služieb. Bytový zákazník si teda musí aktivovať jeden z volacích programov ponúkaných spoločnosťou ST. Až táto činnosť spoločnosti ST teda vytvára technické zázemie (prenos signálov v sieti) na uskutočnenie volaní podľa § 5 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách. Avšak spoločnosť ST v podanom rozklade tvrdí, že predmetom maloobchodného trhu č. 1 je iba zriadenie prístupu do verejnej telefónnej siete a následne sprístupnenie verejnej telefónnej služby, nie aj samotné poskytnutie verejnej telefónnej služby. Ak by však úrad akceptoval tvrdenie spoločnosti ST, znamenalo by to, že spoločnosť ST iba vytvorí účastnícke vedenie od hlavného rozvádzača alebo rovnocenného zariadenia v pevnej verejnej telefónnej sieti do koncového bodu siete v priestoroch koncového bytového zákazníka. Avšak sama spoločnosť ST tvrdí, že okrem zriadenia prístupu k pevnej verejnej telefónnej sieti aj sprístupní verejnú telefónnu službu. To sa deje po aktivovaní niektorého z volacích programov bytovým zákazníkom. Sprístupnenie je teda predpokladom pri vytváraní možnosti na poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Ak teda spoločnosť ST sprístupní pre bytového zákazníka verejnú telefónnu sieť, znamená to, že koncový užívateľ si musí objednať aspoň jednu verejnú telefónnu službu. Maloobchodný trh č. 1 teda jednoznačne napĺňa náležitosti podľa § 5 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách.

    Čo sa týka tvrdenia spoločnosti ST, že nie sú zákonné dôvody na uloženie povinnosti podľa § 27 zákona o elektronických komunikáciách, predseda úradu pripomína, že povinnosti uložené spoločnosti ST v napadnutom rozhodnutí v žiadnom prípade nemôžu byť protiprávne, poukazujúc na znenie § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Znenie tohto § je kogentné do tej miery, že ak úrad na základe analýzy príslušného relevantného trhu zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna súťaž, po ukončení konzultácií určí rozhodnutím významný podnik a zároveň mu uloží povinnosti podľa § 18 až 24 a § 27. Po zistení, že
na maloobchodnom trhu č. 1 nie je efektívna súťaž, úrad povinnosti uložiť musí, v opačnom prípade by sa dostal do rozporu s platným regulačným rámcom. Z tohto jednoznačne vyplýva záver, že úrad pri ukladaní povinnosti konal jednoznačne v súlade zo zákonom. Bez uloženia povinnosti podľa § 23 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách by vykonaná analýza a samotné rozhodnutie nemalo zmysel a ani by sa nenaplnil účel regulačných funkcií úradu podľa
§ 1 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Povinnosti podľa § 18 až 22, § 24 a 27 by v žiadnom prípade neboli postačujúce a svojou povahou by nepomohli vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj konkurencie na trhu elektronických komunikácií.

K bodu č. 2 rozkladu:

    Predseda úradu má za to, že bod 2 a) výroku napadnutého rozhodnutia nemôže byť považovaný za protiprávny, vzhľadom na skutočnosť, že je to hmotnoprávna povinnosť, ktorá je ustanovená v platnom práve a je v zákonnej kompetencii úradu ju uložiť. Povinnosť, resp. zákaz „nenáležito uprednostňovať určitú skupinu nebytových zákazníkov“ je uložená podľa § 23 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o elektronických komunikáciách a úrad preto nie je povinný uvádzaním príkladov vysvetľovať spoločnosti ST v čom tento zákaz spočíva. Takáto činnosť úradu ani nie je možná, pretože úrad nevie a ani ho spoločnosť ST vopred neoboznamuje so svojím produktovým portóliom, a teda ani objektívne nie je v jeho silách vopred definovať v ktorých prípadoch pri poskytovaní služby pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete môže dôjsť k uprednostňovaniu určitej skupiny bytových zákazníkov. Identifikovaním a špecifikovaním prípadov, kedy môže dôjsť k uprednostňovaniu určitých skupín bytových zákazníkov, by úrad konal nad rámec zákona. Pri ukladaní tejto povinnosti úrad sleduje snahu vytvoriť také podmienky na trhu elektronických komunikácií a chrániť záujmy koncových užívateľov, pri ktorých bude spoločnosť ST poskytovať službu pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej telefónnej siete za rovnakých alebo porovnateľných podmienok. Účelom tejto povinnosti je zabrániť zvýhodňovaniu, resp. znevýhodňovaniu určitých skupín bytových zákazníkov, čím by sa eventuálne posilnilo postavenie spoločnosti ST na maloobchodnom relevantnom trhu č.1. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že zvýhodňovanie, resp. znevýhodňovanie určitých skupín bytových zákazníkov môže mať v obchodnej politike súkromných spoločností rôzne skryté aj otvorené podoby, ktoré nie je možné vopred predvídať, predseda úradu rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti a predmetnú povinnosť ponechal v nezmenenej podobe aj v druhostupňovom rozhodnutí. Ak úrad zistí, že spoločnosť ST, a.s. nenáležito uprednostňuje určitú skupinu bytových zákazníkov má možnosť pri využití prostriedkov zákona o elektronických komunikáciách takúto činnosť postihnúť. Skutočnosť, že spoločnosť ST poukazuje na podobné ustanovenia zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nasvedčuje tomu, že ani vysvetlenie ustanovení nepotrebuje.
   
    Právne predpisy platné v Slovenskej republiky upravujú problematiku viazania služieb len v tom zmysle, že za protiprávne viazanie považujú viazanie len takých služieb, ktorých poskytovanie svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí spolu nesúvisí. Zákaz viazania je takto explicitne upravený v § 8 ods.  2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a obdobne aj v § 6 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu predseda úradu považuje za potrebné na dosiahnutie efektívnej súťaže na trhu elektronických zariadení zakázať aj viazanie, pri ktorom ide síce o viazanie služieb súvisiacich podľa povahy alebo obchodných zvyklostí, avšak technicky je možné ich poskytovať aj samostatne. Na splnenie povinnosti zákazu viazať služby, ktorých viazané poskytovanie súvisí podľa povahy alebo obchodných zvyklostí, je nutné zo strany významného podniku zmeniť ponuku služieb doteraz viazaných na poskytovanie služby pripojenia do pevnej verejnej telefónnej siete. Vzhľadom na povahu viazaných služieb a zaužívané obchodné zvyklosti pri ich poskytovaní nie je možné zabezpečiť ich samostatné poskytovanie okamžite. Preto je nevyhnutné podniku s významným vplyvom na tomto relevantnom trhu poskytnúť primeraný čas na vykonanie nevyhnutnej prípravy nových samostatne ponúkaných služieb, výpočet ich cien, úpravu zmluvných vzťahov so zákazníkmi, nastavenie procesov súvisiacich s poskytovaním služieb, účtovných systémov a ďalších nevyhnutných súvisiacich činností.  Predseda úradu preto považuje lehotu, a to od 01.01.2006, ktorú určil v druhostupňovom rozhodnutí za primeranú na vykonanie zásadných zmien v ponuke služieb podniku s významným vplyvom na maloobchodnom trhu č. 1.

    Nie je možné akceptovať tvrdenie spoločnosti ST o tom, že povinnosť neuprednostňovania určitých skupín bytových zákazníkov je možné spojiť so zákazom bezdôvodného a neoprávneného viazania služieb. Tieto nezákonné a diskriminačné praktiky sa síce môžu v určitých v určitých prípadoch prelínať a kumulovať, avšak predseda úradu má za to, že ide o dve rozdielne veci. Svedčí o tom aj logické usporiadanie týchto zákazov v § 23 zákona o elektronických komunikáciách.

K bodu č. 3 rozkladu:

    V prípade uloženia povinnosti v časti 2 a)  výroku nie je potrebné určovať lehotu, pretože tento zákaz je účastník konania dodržiavať dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predseda úradu má za to, že seriózny prístup a porovnateľná obchodná politika vo vzťahu k všetkým bytovým zákazníkom, ktorí využívajú služby podniku by mali byť samozrejmosťou aj v prípade, ak by neexistovala regulácia trhu elektronických komunikácií zo strany Telekomunikačného úradu. V opačnom prípade by bolo zrejmé, že spoločnosť ST, a.s., pri komerčnom poskytovaní elektronických komunikačných služieb používa nekalé trhové praktiky akými bezpochyby sú uprednostňovanie určitých skupín bytových zákazníkov alebo neodôvodnené viazanie poskytovaných služieb.

    Podľa § 23 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách na uloženie povinností podľa písmena a) a b) musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to: 1. na trhoch verejnej telefónnej služby nie je efektívna súťaž a 2. povinnosti uložené podľa § 18 až 22 a 27 nezabezpečujú účel podľa § 1 ods. 2. Úrad analýzou zistil, že na predmetnom trhu  nie je efektívna súťaž a významným podnikom je spoločnosť ST. Podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je úrad povinný významnému podniku uložiť aspoň jednu povinnosť podľa § 18 až 24 a § 27. Úrad teda v prípade určenia významného podniku nemôže neuložiť žiadnu z povinnosti. Ak by sa neuložili povinnosti práve podľa § 23 zákona o elektronických komunikáciách, došlo by k zmareniu účelu vykonanej analýzy i celého správneho konania. Je nespochybniteľné, že veľkoobchodný trh č. 4, ktorým je uvoľnený prístup a spoločný prístup k metalickému skrúcanému páru účastníckeho vedenia alebo úseku spájajúcemu koncový bod siete v priestoroch účastníka so špecifikovaným prístupovým bodom účastníckeho vedenia, ktorý umožňuje využiť celé frekvenčné spektrum metalického skrúcaného páru, alebo iba časť tohto frekvenčného spektra na poskytovanie širokopásmových dátových služieb a hlasovej komunikácie a maloobchodný trh č. 1 sa vzájomne ovplyvňujú, čo sa okrem iného prejavuje aj tým, že podľa bodu 2 a) výroku rozhodnutia 205/14/2005 zo dňa 08.03.2005, ktorým určil podnik s významným vplyvom na tomto veľkoobchodnom trhu, bola spoločnosť ST povinná vydať referenčnú ponuku uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu podľa § 18 ods. 2 a 3 zákona o elektronických komunikáciách. Túto povinnosť síce spoločnosť ST splnila, avšak až do vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia žiadna zmluva o prístupe k účastníckemu vedeniu podpísaná s alternatívnym operátorom nebola, z čoho vyplýva, že alternatívni operátori ešte nemôžu poskytovať elektronické komunikačné služby po prenajatom účastníckom vedení. To znamená, že doteraz nedošlo k naplneniu účelu predmetného rozhodnutia a bytový zákazník-koncový užívateľ nemá reálnu možnosť využiť služby alternatívnych operátorov, ktorí by priniesli zníženie cien elektronických komunikačných služieb, čím by sa vytvorili podmienky na rozvoj konkurencie na trhu a prispelo k zlepšeniu hospodárskej súťaže. Keďže do vydania prvostupňového rozhodnutia nedošlo k podpisu zmluvy o uvoľnenom prístupe k účastníckemu vedeniu, bytový zákazník nemá inú možnosť na prístup do pevnej verejnej telefónnej siete ST alebo pevnej verejnej telefónnej siete alternatívneho operátora ako cez účastnícke vedenie spoločnosti ST, vynímajúc zákazníkov v rámci jednej siete. Preto sa v svetle vyššie uvedeného javí ako samozrejmé, že uloženie konkrétnych povinností podľa § 23 a § 27 práve v tomto rozhodnutí je odôvodnené, napĺňajúc potrebou dosiahnutia cieľov podľa § 1 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, pretože podporujú záujmy koncových užívateľov elektronických komunikačných služieb.

    Spoločnosť ST namieta, že úrad už v inom správnom konaní vyňal volania na negeografické čísla s výnimkou verejných mobilných telefónnych sietí, spod povinnosti výberu podniku. Predseda úradu považuje za potrebné upozorniť, že spoločnosť ST sa vo svojom stanovisku odvoláva na bod 2, písm. m) výroku rozhodnutia č. 143/01/2004 zo dňa 28. septembra 2004, ktorý bol rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušený a v tejto časti vrátený na ďalšie konanie.

    Existencia výberu operátora je jedným zo základných predpokladov úspešného rozvoja konkurenčného prostredia v oblasti hlasových služieb poskytovaných prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete. Vzhľadom na to, že v čase vydania rozhodnutia nedošlo k faktickej liberalizácii hlasovej služby poskytovanej prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete, úrad považuje uloženie povinnosti umožniť výber operátora za nevyhnutný predpoklad pre vznik konkurenčného prostredia pri poskytovaní hlasovej služby prostredníctvom pevnej telefónnej siete. V prvostupňovom rozhodnutí úrad určil spoločnosti ST, ako významnému podniku na maloobchodnom trhu č. 1 povinnosť, aby do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia umožnila podľa § 27 ods. 1 zákona svojim bytovým zákazníkom uskutočňujúcim volania zo všetkých prístupových liniek podľa ich výberu prístup k službám ktoréhokoľvek prepojeného podniku poskytujúceho verejne dostupné telefónne služby, a to individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania a predvoľbou čísla vybraného podniku s možnosťou zmeniť túto predvoľbu individuálnou voľbou čísla vybraného podniku pre jednotlivé volania. Túto lehotu nepovažuje predseda úradu za objektívne primeranú, poukazujúc na koreláciu s časťou 2 b) výrokov rozhodnutí, ktorými bola spoločnosť ST určená za podnik s významným vplyvom na veľkoobchodných trhoch č. 1 a 2. Podľa týchto výrokov je spoločnosť ST povinná akýkoľvek návrh na zmenu zmluvných podmienok referenčnej ponuky na prepojenie s alternatívnymi operátormi, ktorý bude mať vplyv na podniky definované v § 4 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, je spoločnosť ST  v súlade s povinnosťou transparentnosti podľa § 18 zákona o elektronických komunikáciách povinná zverejniť najneskôr 45 dní pred zamýšľanou zmenou na svojej verejne dostupnej internetovej stránke a predložiť úradu. Vzhľadom na to, že zo strany úradu sa jedná o objektívny zásah do činnosti spoločnosti ST, predseda úradu považuje 60-dňovú lehotu za dostatočnú.

    Predseda úradu má za to, že 30 dňová lehota uložená v prvostupňovom rozhodnutí je na splnenie tejto povinnosti objektívne nepostačujúca a na vykonanie tejto povinnosti určil lehotu ako je uvedené vo výrokovej časti. Ak by úrad uznal námietku spoločnosti ST a vyňal by určité typy volaní z povinnosti výberu operátora dostal by sa do rozporu z § 27 zákona o elektronických komunikáciách, a tým aj nad rámec zákona o elektronických komunikáciách.

K bodu č. 4 rozkladu:

    K pochybnostiam spoločnosti ST o splnení zákonnej podmienky pre vydanie rozhodnutia podľa § 17 zákona o elektronických komunikáciách predseda úradu poznamenáva, že zverejnenie alebo prípadne nezverejnenie výsledkov konzultácií podľa § 10 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách nie je zákonnou podmienkou na vydanie tohto rozhodnutia. Z ustanovenia „úrad zverejní výsledky konzultácií“ vyplýva, že k zverejneniu príde až
po ukončení konzultácií, teda zverejnenie nie sú konzultácie. Okrem toho toto rozhodnutie sa vydáva v rámci správneho konania v ktorom úrad dodržal všetky procesné podmienky, v ktorých mala spoločnosť ST možnosť uplatniť si svoje zákonné práva. Nie je jasné, čo znamená podľa spoločnosti ST zverejnenie výsledkov konzultácií a postupu úradu podľa § 10 ods. 3 až 6. Predseda úradu má za to, že táto povinnosť úradu podľa § 10 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách bola naplnená tým, že  zverejnil analýzu a ostatné súvisiace podklady na verejne dostupnej webstránke EK. Nakoniec, niektoré z vyjadrení spoločnosti ST boli označené ako obchodné tajomstvo, takže námietka o nezverejnení ako predpoklad vydania rozhodnutia sa javí ako značne nenáležitá.

    Pred vydaním rozhodnutia o rozklade si na základe výzvy predsedu úradu spoločnosť ST uplatnila svoje právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Dňa 22. septembra 2005 sa dostavil na správny orgán zástupca spoločnosti ST, ktorý nahliadol do spisu a prevzal kópiu vyjadrenia správneho orgánu I. stupňa k rozkladu. Dňa 29. septembra 2005 spoločnosť ST doručila na správny orgán písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že pri uložení povinnosti zákazu bezdôvodného a neoprávneného viazania služieb považuje za nevyhnutné, aby bol podniku poskytnutý primeraný čas na vykonanie nevyhnutnej prípravy nových samostatne ponúkaných služieb, výpočet ich cien, úpravu zmluvných vzťahov so zákazníkmi, nastavenie procesov súvisiacich s poskytovaním služieb, účtovných systémov a ďalších nevyhnutne súvisiacich činností, pričom za primeraný čas považuje lehotu 3 mesiace. Pokiaľ ide o povinnosť uloženú v bode 3 výroku rozhodnutia, podnik musí dodržať 45 dňovú lehotu na zverejnenie návrhu na zmenu zmluvných podmienok referenčnej ponuky uloženú v rozhodnutiach o určení významného podniku na veľkoobchodných trhoch č. 1 a 2. Aby bolo možné uvedenú lehotu dodržať, je potrebné primerane predĺžiť lehotu na plnenie povinnosti uloženej v bode 3 rozhodnutia na 60 dní. Týmto návrhom spoločnosti ST predseda úradu vyhovel v plnej miere tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

    Toto rozhodnutie je konečné. Toto rozhodnutie možno preskúmať Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

 


 

Doručuje sa: Slovak Telecom, a. s.