Rozhodnutie o rozklade (maloobchodný trh č. 3)

Rozhodnutie 1. stupňa


                                                   Rozhodnutie o rozklade


Číslo rozhodnutia: 68/01/2006                                            V Bratislave 6. septembra 2006



Účastník konania:

Slovak Telekom, a.s., Námestie slobody 6, 817 62 Bratislava 15, IČO: 35 763 469


Predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu“) ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) v konaní o rozklade účastníka konania doručenom Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) dňa 26. júna 2006 proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu č. rozhodnutia 375/14/2006 zo dňa 6. júna 2006, ktorým úrad rozhodol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Námestie slobody 6, Bratislava, (ďalej len „spoločnosť ST“) je významným podnikom na maloobchodnom trhu č. 3 a určil jej povinnosti podľa § 23 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, rozhodol podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie takto:

rozklad sa zamieta a rozhodnutie úradu č. 375/14/2006 zo dňa 6. júna 2006 sa potvrdzuje.

Odôvodnenie:

Úrad je povinný podľa § 15 zákona o elektronických komunikáciách určiť relevantné trhy v oblasti elektronických komunikácií na základe Európskou komisiou (ďalej len „EK“) odporúčaného zoznamu relevantných trhov v súlade s princípmi zabezpečenia konkurenčného prostredia a s prihliadnutím na špecifické národné podmienky, najmä geografické. Úrad vydal dňa 28.01.2004 rozhodnutie, ktorým určil zoznam relevantných trhov. Toto rozhodnutie bolo vyhlásené v Zbierke zákonov pod č. 57/2004 Z. z. V oblasti elektronických komunikácií je maloobchodný relevantný trh č. 3 definovaný takto: „miestne, medzimestské alebo miestne a medzimestské odchádzajúce volania uskutočnené bytovými zákazníkmi prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete je verejná telefónna služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná bytovým zákazníkom, ktorá spočíva v uskutočňovaní miestnych, medzimestských alebo miestnych a medzimestských volaní z koncového bodu pevnej verejnej telefónnej siete určeného špecifickou sieťovou adresou“.

Úrad je podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách povinný zisťovať, či je
na predmetnom relevantnom trhu efektívna súťaž. Efektívnou súťažou sa podľa § 16 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv. Počnúc dňom 22.7.2005 začal úrad analýzy maloobchodných relevantných trhov vyžiadaním si informácií
od spoločnosti ST. Ďalej si vyžiadal údaje aj od podnikov Aliatel Slovakia, s.r.o., Amtel Slovensko, s.r.o., Dial Telecom, a.s., Energotel, a.s., eTel Slovensko s.r.o., GlobalTel, a.s., GTS Slovakia s.r.o., Nextra s.r.o., Option One s.r.o., Slovanet, a.s. a Železničné telekomunikácie. V rámci vykonávania analýzy úrad viackrát konzultoval priebežné výsledky so spoločnosťou ST podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách. Závery analýzy maloobchodného relevantného trhu č. 3 úrad zverejnil na svojej internetovej stránke a predložil EK. EK v liste zo dňa 14.3.2006 zaslala úradu svoje pripomienky, ktoré úrad zohľadnil v ďalšom konaní. Dňom 6.4.2006, kedy bolo doručené spoločnosti ST oznámenie o začatí správneho konania, sa začalo správne konanie o určení významného podniku na maloobchodnom trhu č. 3 a o uložení povinností na tomto relevantnom trhu podľa zákona o elektronických komunikáciách.

Úrad vydal dňa 6. júna 2006 rozhodnutie č. 375/14/2006, ktorým podľa § 17 zákona
o elektronických komunikáciách na základe analýzy a po skončených konzultáciách rozhodol, že spoločnosť ST má podľa § 16 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách
na maloobchodnom trhu č. 3 také postavenie, že nie je vystavená efektívnej súťaži
a ekonomický vplyv jej v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov, a teda je významným podnikom na maloobchodnom trhu č. 3. Zároveň spoločnosti ST určil povinnosti podľa § 23 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.

Dňa 26. 6. 2006, v zákonom určenej lehote, podala spoločnosť ST rozklad. V podanom rozklade spoločnosť ST uviedla tieto námietky:

1. Procesné pochybenia:

1.1. Úrad pri analýze trhu konal v rozpore s čl. 9 odporúčania Európskej komisie (ďalej len „EK“) č. 2003/311/ES o relevantných trhoch v sektore elektronických komunikácií podliehajúcich ex-ante regulácii, pretože v analýze absentuje zdôvodnenie existencie trhov prostredníctvom trojkriteriálneho testu.

1.2. Podľa § 10 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách je úrad povinný zverejniť výsledky a správu o postupe podľa odsekov 2 až 6. Spoločnosti ST nebol doručený finálny návrh vo veci podľa § 10 zákona o elektronických komunikáciách. Správne konanie sa začalo teda v rozpore so zákonom o elektronických komunikáciách, čím sa úrad dopustil porušenia základných zásad správneho konania podľa § 3 správneho poriadku.

1.3. Úrad nezdôvodnil potrebu ex-ante regulácie na danom trhu, podrobne nerozobral aké sú špecifiká daného trhu, o aké typy volaní ide, aké služby sa na tomto trhu poskytujú, kto ich poskytuje, akým spôsobom a aké sú možnosti substitúcie.

2. Aktuálnosť podkladov a existencia konkurencie na relevantnom trhu:

2.1. Povinnosti sú uložené na základe situácie rok starej.

2.2. Aj Protimonopolný úrad SR upozornil na to, že bolo vhodné vyhodnotiť aktuálny stav súťaže a nie k 30.6.2005.

2.3. Mal sa brať aj odhad budúceho vývoja relevantného trhu.

2.4. Metodika Českého telekomunikačného úradu uvádza: „Cieľom analýzy takto vymedzeného relevantného trhu je stanovenie, či je trh efektívne konkurenčný alebo či možno dôvodne predpokladať, že sa v primeranom časovom období konkurenčným trhom stane.

2.5. S platnosťou od mája 2005 boli uzatvorené prvé zmluvy o prepojení s alternatívnymi operátormi, ktorí môžu od 1.8.2005 poskytovať hlasové služby zákazníkom prostredníctvom možnosti výberu podniku individuálnou voľbou čísla a od 27. 12.2005 aj predvoľbou. Mnohí z alternatívnych operátorov už dnes pôsobia na relevantnom trhu spolu so spoločnosťou ST. Úrad im v analýze venoval len okrajovú pozornosť a označil ich za málo podstatné. Značnou konkurenciou pri poskytovaní hlasových služieb sú aj mobilní operátori.

3. Navrhované povinnosti pre spoločnosť ST podľa analýzy trhu:

Uložené povinnosti sú neopodstatnené, spoločnosť ST nemá postavenie podniku s významným vplyvom, pretože v súčasnosti a s výhľadom do budúcna existuje na relevantnom trhu skutočná konkurencia. Napríklad povinnosť zákazu stanovovania neprimerane vysokých cien je zbytočná, keďže existuje konkurencia, spoločnosť ST si nemôže dovoliť ľubovoľne zvyšovať ceny. Úrad pri odôvodnení jednotlivých povinností neuviedol
  • aký súťažný problém má daná povinnosť riešiť,
  • zdôvodnenie potreby uloženia danej povinnosti,
  • prečo ukladá práve tieto konkrétne povinnosti,
  • čo konkrétne sa sleduje uložením týchto povinností, aký budú mať vplyv na konkurenciu na danom trhu.
V závere rozkladu spoločnosť ST navrhla, aby úrad nebral za základ rozhodnutia analýzu trhu kvôli jej vyčítaným nedostatkom a najmä z dôvodu zmeny situácie na relevantnom trhu. Preto navrhuje, aby úrad rozhodnutie zrušil. Ak nedôjde ku zrušeniu rozhodnutia podľa § 57 správneho poriadku, žiada predsedu úradu o jeho zmenu na základe § 59 ods. 2 správneho poriadku, a to v tom zmysle, že spoločnosť ST nie je podnikom s významným vplyvom na relevantnom trhu, pretože na ňom existuje v súčasnosti aj s výhľadom do budúcnosti skutočná konkurencia.

Úrad podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku postúpil dňa 24.7.2006 vec spolu so stanoviskom k rozkladu predsedovi úradu na rozhodnutie.

Pred vydaním rozhodnutia o rozklade si spoločnosť ST uplatnila svoje právo podľa
§ 33 ods. 2 správneho poriadku. Dňa 17. augusta 2006 sa dostavili na úrad zástupcovia spoločnosti ST, ktorí nahliadli do spisu a prevzali kópiu vyjadrenia úradu k rozkladu. Dňa 21. augusta 2006 spoločnosť ST doručila na úrad písomné vyjadrenie, v ktorom neuviedla žiadne iné skutočnosti a námietky, ktoré by sa týkali rozhodnutia vo veci, než tie, ktoré už uviedla v rozklade. Navyše iba v bode 3 namietala, že v spise sa nachádza iba korešpondencia so spoločnosťou ST a analýza uverejnená na stránke EK, čo je nedostačujúce na to, aby bolo v tejto veci vydané rozhodnutie vychádzajúce zo skutočného stavu veci.

K námietkam a tvrdeniam spoločnosti ST uvedeným v rozklade a vo vyjadrení podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku je potrebné uviesť:

K bodu č. 1 rozkladu:

K 1.1. Podľa odporúčania EK o relevantných trhoch 2003/311/ES je tzv. trojkriteriálny test odporúčaným nástrojom za účelom samotnej identifikácie trhu a jeho zaradenia do zoznamu relevantných trhov podliehajúcich regulácii ex ante. Maloobchodný trh č. 3 je identifikovaný a uvedený v prílohe tohto odporúčania. Úrad postupoval v súlade s odporúčaním EK pri vydaní rozhodnutia zo dňa 28.1.2004 o určení relevantných trhov (vyhlásené v Zbierke zákonov č. 57/2004 dňa 12.2.2004) a predmetný trh zaradil do zoznamu relevantných trhov práve na základe toho, že spĺňa podmienky trojkriteriálneho testu. Podľa § 2 zák. č . 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov v znení neskorších predpisov, o všetkom čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Odsek 4 zákona o Zbierke zákonov ustanovuje, že dňom uverejnenia v Zbierke zákonov nadobúdajú uznesenia, rozhodnutia a iné právne alebo organizačné akty uvedené v § 1 ods. 2 záväznosť a začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v nich ustanovené alebo ktoré pre nimi upravované vzťahy ustanovil všeobecne záväzný právny predpis. Preto nie je potrebné zdôvodňovať existenciu trhu priamo v analýze, ktorá analyzuje daný trh určený rozhodnutím uverejneným v Zbierke zákonov.

K 1.2. Konzultácie sú podľa § 10 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách vzájomná výmena informácií, stanovísk a predbežné rokovania úradu s dotknutými stranami, najmä podnikmi, národnými regulačnými orgánmi alebo EK pred konaním a rozhodovaním o opatreniach, ktoré budú mať značný dosah na relevantný trh alebo v prípadoch, o ktorých to ustanoví tento zákon. Úrad vykonal výmenou stanovísk ako medzi Protimonopolným úradom SR, EK, tak aj medzi spoločnosťou ST ako jediným dotknutým podnikom, ktorý zaujal k postupu úradu stanoviská.

Podľa § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách úrad v čo najväčšej možnej miere zohľadní stanoko národných regulačných orgánov. utie zašle EK.

Ustanoie § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách v dr vete alternatívne ustanovuje, že úrad buď začne konanie alebo konzultácie ukončí. Úrad po analýze maloobchodného trhu č. 3 zistil, že na predmetnom trhu je potrebné vykonať reguláciu, a preto začal konanie.

Zo znenia § 10 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že úrad po ukončení konzultácií zverejní výsledky a správu podľa odsekov 2 až 6 zákona o elektronických komunikáciách. Úrad nezverejnil výsledky a správu o konzultáciách, pretože konzultácie neboli podľa § 10 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách ukončené.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zverejnenie výsledkov a správy o konzultáciách nie sú podmienkou pre začatie konania a vydanie rozhodnutia vo veci. Následné konanie a rozhodnutie vo veci bolo vydané v rámci správneho konania, v ktorom úrad dodržal všetky procesné podmienky a spoločnosť ST si mala možnosť uplatniť svoje zákonné práva, to znamená aj nazerať do spisu a preštudovať konečný návrh opatrení. Spoločnosť ST má tež vedomosť o tom, že konečný návrh opatrení je uverejnený aj na internetovej stránke EK v slovenskom jazyku.

K 1.3. Úrad konal v súlade s § 10 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, keď pred začatím samotného správneho konania vo veci, zaslal dotknutým stranám, s ktorými viedol konzultácie, výsledky analýzy maloobchodného trhu č. 3 spolu s navrhovanými povinnosťami. Ostatným dotknutým stranám poskytol možnosť vyjadriť sa tým, že na svojej internetovej stránke zverejnil analýzu trhu a zároveň vyzval na svojej internetovej stránke, aby sa v stanovenej lehote vyjadrila každá osoba, ktorá sa cíti dotknutá návrhom úradu. V prípade, že konkrétny relevantný trh spĺňa podmienku trojkriteriálneho testu, má byť predmetom . Základnou podmienkou pre reguláciu je analýzou zistiť, či na danom trhu existuje efektívna súťaž podľa § 16 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Ak na základe analýzy úrad zistí, že na danom trhu nie je efektívna súťaž a určitý podnik má významný vplyv, potom úrad musí tento podnik regulovať. Ex ante reguláciou úrad vytvára podmienky na vznik a udržanie konkurenčného prostredia s cieľom zabezpečiť hlavne ochranu koncového účastníka. Formálna a obsahová stránka analýzy, ako ju navrhuje spoločnosť ST, nie je zákonnou podmienkou, ktorej nesplnenie by spôsobilo neplatnosť rozhodnutia úradu.

K bodu č. 2 rozkladu:

K 2.1. Analýza relevantného trhu je procesom, v ktorom sa vyhodnocujú údaje za určité obdobie. Úrad pri vyžadovaní podkladov musí určiť obdobie, z ktorého bude vychádzať. Úrad postupuje podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Z časového hľadiska ani nie je možné zabezpečiť, aby úrad postupoval inak, pretože úrad len na základe analýzy môže určiť významný podnik. Nie je objektívne možné aby analýza vyhodnocovala obdobie, ktorého koniec sa kryje s vydaním, resp. s nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia. Analýza skúma trh v určenom časovom období a až rozhodnutie úradu, ktoré vychádza aj z ďalších skutočností, okrem analýzy, zohľadní tieto skutočnosti, ktoré potenciálne menia podmienky na trhu. Úrad jasne v rozhodnutí uviedol, ako sa trh menil po období skúmanom v analýze (dohody o prepojení, volacie karty, atď.). Podľa úradu tieto skutočnosti nie sú takého charakteru, aby bez zmeny ostatných faktorov zásadne menili situáciu na trhu.

K 2.2. V kritériu § 16 ods. 4 písm. m) zákona o elektronických komunikáciách úrad vyhodnotil súčasný stav súťaže. Ekonomické ukazovatele majú vypovedaciu schopnosť len vtedy, ak sú od každého jednotlivého podniku za rovnaké časové úseky, a preto aj požiadavka na doručenie týchto ukazovateľov musí byť časovo ohraničená. Analýzou sa skúma stav v konkrétnom časovom období, výsledky analýzy sa môžu vzťahovať len k časovo ohraničenému obdobiu ku ktorému sa analýza vzťahuje. Z vyhodnotenia všetkých kritérií podľa § 16 ods. 4 však vyplýva, že pri vydávaní rozhodnutia mal úrad na zreteli nielen analýzu trhu za uplynulé obdobie, ale vzal do úvahy aj situáciu v čase rozhodnutia a s výhľadom do budúcnosti.

K 2.3. Úrad uplatnil „forward looking“ prístup pri ukladaní povinností spoločnosti ST. Vo všetkých uložených povinnostiach úrad zohľadnil možný vývoj stavu konkurencie na tomto trhu. Úrad stanovil pre spoločnosť ST také povinnosti, ktoré prispejú k vytvoreniu a udržaniu konkurenčného prostredia. V neposlednom rade úrad uložením povinností súčasne zabezpečil tiež ochranu koncového zákazníka.

K 2.4. Argumentácia pomocou metodiky Českého telekomunikačného úradu je irelevantná. Napriek tomu však možno konštatovať, že v prípade spoločnosti ST nemožno dôvodne predpokladať, že sa maloobchodný trh č. 3 v primeranom časovom období dvoch rokov stane efektívne konkurenčným. Vyplýva to z vyhodnotenia kritérií ako sú napríklad veľkosť podniku vo vzťahu k relevantnému trhu, ovládanie unikátneho zariadenia, existencia technologicky podmienených výhod, miera diverzifikácie služieb, úspory z rozsahu, atď.

K 2.5. Predseda sa stotožňuje s názorom úradu, že samotný vstup alternatívnych operátorov na maloobchodný trh č. 3 nie je zárukou efektívnej súťaže. Liberalizácia telekomunikačných služieb bola premietnutá do zákonnej formy od začiatku roka 2003 a so spoločnosťou ST začali hneď v tomto roku rokovať alternatívni operátori o prepojení sietí. Spoločnosť ST sa nechcela vzdať svojho postavenia a rokovania skončili pre alternatívnych operátorov neúspešne a nebola podpísaná žiadna zmluva o prepojení sietí. Prepojenie sietí sa po dlhotrvajúcich rokovaniach zmluvne doriešilo až v roku 2005. Spoločnosť ST sa za viac ako dva roky mala možnosť dostatočne pripraviť na nástup konkurencie. Z tohto dôvodu konkurencia na tomto trhu od začiatku nie je a ani nemôže byť plnohodnotná či už s ohľadom na konzervatívne správanie sa užívateľov na tomto trhu alebo vlastníctvom unikátneho zariadenia podnikom, ktorý bol rozhodnutím určený za významný podnik na maloobchodnom trhu č. 3.

Maloobchodný trh č. 3 je charakteristický bariérami vstupu tak, ako ich úrad vyhodnotil v rámci analýzy. V nadväznosti aj na túto skutočnosť je nepravdepodobné, aby sa situácia na trhu v priebehu niekoľkých mesiacov zmenila natoľko, aby úrad mohol konštatovať, že na trhu nie je významný podnik.

Mobilných operátorov nemožno považovať za konkurentov, pretože maloobchodný trh č. 3 je definovaný ako verejná telefónna služba na pevnom mieste pripojenia poskytovaná bytovým zákazníkom. Na takto definovanom trhu musel úrad postaviť analýzu a k jej vypracovaniu požadoval údaje, ktoré, práve a len, preukazujú skutočný stav na trhu tak, ako je definovaný. Na základe takto získaných podkladov potom vypracoval analýzu a následne rozhodol.

K bodu č. 3 rozkladu:

Ak národný regulátor dospeje k záveru, že na danom trhu existuje významný podnik, je povinný tomuto podniku uložiť podľa § 17 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách aspoň jednu z možných povinností. Cieľom uložených povinností je nielen odstrániť existujúce „súťažné problémy“, ale najmä vytvoriť také podmienky resp. prostredie, ktoré významnému podniku znemožní zneužívať svoj významný vplyv, a tak obmedzovať súťaž. Zdôvodnenie potreby uloženia povinností, čo sa sleduje uložením týchto povinností je obsiahnuté v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí a aj v analýze maloobchodného trhu č. 3, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o ukladanie povinností významnému podniku, úrad postupoval v súlade so zákonom a podľa § 17 ods. 1 uložil významnému podniku povinnosti. Úrad v odôvodnení rozhodnutia a v analýze maloobchodného trhu č. 3 uložené povinnosti dostatočne zdôvodnil.

Predseda úradu je toho názoru, že uložené povinnosti boli ukladané v súlade so zásadou proporcionality a nezaťažujú dotknutý podnik nad mieru, ktorú je schopný splniť bez neprimeraných zásahov do organizácie alebo materiálnych a technických zložiek podniku.

K vyjadreniu spoločnosti ST podanému podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku:

Podľa názoru predsedu úradu vychádzal úrad v správnom konaní z podkladov nachádzajúcich sa v spise v súlade s § 32 a § 35 správneho poriadku. Úrad rozhodoval podľa § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách na základe analýzy maloobchodného trhu č. 3, ktorá bola zaslaná EK. EK boli zaslané aj stanoviská úradu k vyjadreniu spoločnosti ST a Protimonopolného úradu SR. EK nemala žiadne výhrady k predloženej analýze. Úrad pri rozhodovaní vychádzal z analýzy relevantného trhu, ktorá obsahuje vyhodnotenia kritérií podľa § 16 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

Záver:

Analýzou maloobchodného trhu č. 3 podľa § 16 zákona o elektronických komunikáciách úrad zistil, že na tomto trhu nie je efektívna súťaž a spoločnosť ST má na relevantnom trhu významný vplyv. Preto po vykonaní konzultácií podľa § 10 začal správne konanie a uložil spoločnosti ST podľa § 17 povinnosti týkajúce sa uvedeného trhu. Maloobchodný trh č. 3 je trhom pre koncových užívateľov. Podľa § 23 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách ak úrad pri analýze relevantného trhu zistí, že na trhoch pre koncových užívateľov nie je efektívna súťaž a povinnosti uložené podľa § 18 až 22 a § 27 nezabezpečujú účel podľa § 1 ods. 3, je oprávnený významnému podniku na takých trhoch, na ochranu záujmov koncových užívateľov, pri súčasnej podpore efektívnej súťaže uložiť najmä:

a) zákaz

1. požadovať neprimerane vysoké ceny,

2. brániť vstupu na trh, požadovať neprimerane nízke ceny alebo brániť vstupu na trh a požadovať neprimerane nízke ceny s cieľom vylúčiť súťaž,

3. nenáležito uprednostňovať určitú skupinu koncových užívateľov,

4. bezdôvodne a neoprávnene viazať poskytovanie služieb na poskytovanie iných služieb,

b) povinnosť neprekročiť maximálne ceny pre koncových užívateľov a dodržať cenovú reguláciu so zreteľom na nákladovo orientované ceny a ceny na porovnateľných trhoch s efektívnou súťažou.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách je úrad oprávnený uložiť významnému podniku na trhu služieb pre koncových užívateľov, ktorému boli uložené povinnosti podľa odseku 1, povinnosť použiť metódu kalkulácie cien, v ktorej budú uvedené druhy nákladov a pravidlá ich priradenia.

Úrad si splnil svoju povinnosť podľa § 16 a § 17 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách a využil svoje oprávnenia podľa § 23. V konaní postupoval podľa procesných ustanovení správneho poriadku.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a zvážení námietok a dôvodov spoločnosti ST predseda úradu konštatoval, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto ho potvrdil.

Poučenie: Toto rozhodnutie je konečné. Toto rozhodnutie možno preskúmať Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

                                                                              Ing. Milan Luknár

                                                             predseda telekomunikačného úradu SR

Rozhodnutie je právoplané.